Už dlhé roky to nie je v našej cirkvi „v poriadku.“ Do jej kuchyne mnohí nevidia. Posol však už viac rokov túto neradostnú situáciu pravdivo komentuje. V poslednom roku však dochádza vo vedení ECAV k takej smutnej konfrontácii, že nemožno nezareagovať.

Drahý Evanjelický posol! Čo sa to deje, keď musíš prinášať také smutné správy? Všeličo sa udialo, ale toto tu ešte nebolo. Dokonca generálny biskup volá o pomoc a všetci tí slušní, ktorí sa držia Božieho slova, sú v menšine. Smutná doba. Toto dianie akoby bolo odrazom toho, čo sa deje v občianskej spoločnosti, tam sa stále bojuje o moc, často nekalými prostriedkami. Ale aký má byť „boj“ o moc v cirkvi Ježiša Krista?! Jediným prostriedkom môže byť len láska. Boh stvoril človeka na svoj obraz, teda veriaci človek má byť láskavý. Veriaci človek je krstený Duchom Svätým. Takýto človek má Duchom na srdci napísanú lásku a pravdu, a tak potom hovoria jeho ústa.

Preto dobrí pastieri a pokorné ovečky: nebojme sa. V slobodnej vôli môžeme pokojne oddeľovať zrno od pliev, dobro od zla, lásku od nenávisti, pravdu od lži. Môžeme si podávať ruky a rozchádzať sa v pokoji. Žiadna zloba a zlo nemôžu nahlodať našu vieru. Predsa konajúc podľa Božej vôle a evanjelia je náš pozemský život zmysluplný. Aj vtedy, keď budú orgány ECAV na Slovensku po voľbách   „akékoľvek“.

Veľmi si vážim postoj redakcie Evanjelického posla. Jeho úlohou v tejto zvlášť napätej a ťažkej dobe je obhajoba pravdy a spravodlivosti. Ďakujem Poslu, robí  to skutočne veľmi dobre.

Pavel Kusenda, Piešťany