Sloboda
„Vo svojom súžení volali k Hospodinu a On ich vytrhol z ich úzkostí.
On poslal svoje slovo a uzdravil ich, a z ich hrobových jám ich vyslobodil.
Nech ďakujú Hospodinu za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch;
nech obetujú obete vďaky a rozhlasujú Jeho skutky s plesaním.“
(Ž 107, 19 – 22)
„Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva!“
Gal 5, 1
Bratia a sestry, dnes máme dôležitú pripomienku a slávnosť, pri ktorej sa nezabávame, ale oslavujeme veľkosť Božej milosti, bez ktorej by sme nemali budúcnosť, ani požehnanú prítomnosť. Milosť Božia je pre nás rozhodujúcou skutočnosťou, bez ktorej nie je možné žiť a ani očakávať, že svätý Boh je pri mne, ako môj Spasiteľ. Je tu Jeho konanie, ktoré je nezávislé od môjho, ale mne to zasahuje do každodenného života, kde poznávam potrebu Jeho blízkosti a pôsobenia.
Nejde to bez poznávania Božieho vyjavenia, bez Božieho slova. Ono sa stalo základom pre reformáciu cirkvi a Dr. Martin Luther svoj život a vyučovanie stavia pod autoritu Božieho slova, ktoré v ňom pôsobilo živú kresťanskú vieru. Stačí len dôverovať Bohu, podriadiť sa Božiemu slovu a výsledkom bol život, ktorý zasiahol mnohých ľudí v ich každodennom živote. Ani vtedy a ani dnes tu nejde o teórie, prázdne ničomné dišputy, ale o život, ktorý žijeme každý deň. Nemôžeme si dovoliť hazardovať s tým, čo žijeme, lebo z prítomnosti sa príde až do cieľa svojej osobnej existencie, ktorá nemá byť tragická.
Vo svete je veľa omylov, chýb, neprávd, manipulácií, podvodov a klamstiev, ktoré plynú z nepoznania lásky. Mnohí, až do prítomných chvíľ nezažili a nepoznávajú, a tak ani neprijímajú to veľké bohatstvo, ktoré je pre človeka pripravené samotným Bohom. Nedozvedajú sa, neskúmajú, nehľadajú, nevedia, že Boh je láska, a ako láska sa skutočne prejavuje a dosvedčuje každým jedným dňom v našom živote. Iste, nedá sa to zistiť len nejakým osobným bezmyšlienkovým vyprázdnením, ani prázdnym mudrovaním, keď si človek sám o sebe namýšľa, že všetkému rozumie, a pritom- nežije v láske. Aké poznanie, aké dielo bez lásky? Kde nie je základ, tam nie je šanca, aby čosi obstálo. Všetko bez lásky vyjde navnivoč a časom sa ukáže nulová hodnota, ba dokonca vlastná škoda, a cez mňa aj iných.
Je tu však Boh, ktorý sa prihovára svojmu stvoreniu, dáva o sebe vedieť a zrozumiteľným spôsobom, ľudským slovom vyjavuje, že je tu On a Jeho stvorenie, ktorým nepohŕda, ale ho miluje. Jeho slovo učí pravde, lebo On tou pravdou je. On je, a aj nás povolal ku bytiu, aby sme boli, a to nie hocakí!
Dr. Martinovi Lutherovi bolo dopriate dostať sa ku Božiemu vyjaveniu, čítal Božie slovo. Tak, ako ho zaznačili tí, ktorí na vlastnej koži zažili Božie vyjavenie, stali sa svedkami Božej pravdy, keď zapísali, čo Boh chcel, aby bolo svedectvo o pravde, láske a milosti, ktorá k nám prišla v Ježišovi Kristovi. Mnoho rokov, storočí, tisícročí sa Boh prihovára, aby vyjavil človeku svoju osobu a svoju svätú vôľu, a – kto počul? Kto číta? Kto verí prečítanému? Kto poslúcha svätého Boha? Môže to byť hoci kto, kto má oči na videnie, uši na počúvanie, vôľu na poslúchanie Toho, ktorý si našu pozornosť a úctu zaslúži, lebo je našim Tvorcom a berie každého osobne na zodpovednosť, čo so svojim životom, ktorý sme od Neho dostali, robíme.
Reformátor cirkvi, Luther, prijal osobnú zodpovednosť za svedectvo od Boha, aby sa dostalo medzi čím širší okruh ľudí, keď sám z pôvodných jazykov do zrozumiteľnej reči svojich blížnych preložil Písmo, Bibliu, aby bola čítaná, počúvaná, a aby z toho pramenila skutočná, živá viera v živého Boha, ktorý dal svoje slovo. Božie slovo je Božím nástrojom pri záchrane človeka, ktorý o svojej záchrane ani nevie. Reformačné objavy, ktoré priniesli požehnanie pre cirkev a všeobecne pre ľudí, boli dôsledkom úprimného prijímania svedectva od Boha, ktorý Ho uspôsobil ku službe cirkvi.
Dodnes sa tešíme z diela reformácie, kde neoslavujeme Luthera, ale Pána Boha, ktorý si povoláva pre službu ľudí, ktorí vydajú svojim životom pravdivé svedectvo o Bohu. Reformácia nie je len pamiatkou či slávnosťou, keď sa rozpomíname na minulosť, ale oslavou Božej milosti, ktorú by sme bez Pána Ježiša nepoznali a ani nemohli prijať.
Luther sa tešil z osobného poznania Krista, z osobnej Božej záchrany. Spoliehal sa na Božiu milosť, ktorú každý veriaci prijíma vierou. Bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu, ale vierou prijímame všetko Božie požehnanie do svojich životov a stávame sa požehnaním aj pre iných.
Ak sú aj naše srdcia naplnené vierou, tešíme sa, že Božie slovo pôsobí v našich životoch, a že dochádza k našej osobnej reformácii. Vieme, že Pán Ježiš, Boží syn je Pán, Spasiteľ, ktorý osobne vyslobodzuje z otroctva hriechu a robí z nás svojich priateľov a deti živého Boha, ktoré sa môžu slobodne prejaviť v láske. S Ježišom Kristom môžeme vstávať, prejaviť sa, a po službe s Ním aj večer v bezpečí zaspávať. S Ním môžeme konať všetko potrebné, a tak naplniť svoje životy Božím požehnaním, kde nerozhoduje hriech, ale sloboda Božieho dieťaťa.
Žiaľ, dá sa však aj naspäť zablúdiť do hriechu, keď sami sebe aj iným škodíme. Výzva apoštola Pavla však je, aby sme sa spamätali a neurobili zas zo seba otroka pod jarmom, kde sme zbytočne zaťažovaní neslobodou iných. Máme kráčať cestou slobody, ktorá svedčí o našej zodpovednosti pred Bohom, kde Boha treba viac poslúchať ako ľudí, byť verným láske Kristovej a stáť v pravde na Božom vyjavení, ktoré sa nemení, ale mení hriešnika ku osobnej reformácii, ktorú vidia aj iní.
Môžeme byť iným na povzbudenie a svedectvo viery, alebo zabudnúť na význam reformácie a nevedieť, čo hovorí jedine Písmo, čoho sa nám dostalo jedine z Božej milosti, že jedine pre zásluhy Ježiša Krista, že jedine vierou prijímame a tešíme sa zo zachraňujúcej Božej milosti, a – že jedine Bohu patrí sláva.
Máme dopriatu Božiu milosť, Písmo, Pána Ježiša, vieru, možnosť vzdať jedinému Bohu slávu! Keď máme dnes Pamiatku reformácie, buďme osobne reformovaní našim Pánom Ježišom Kristom! Čítajme Božie slovo, prejavme sa ako učeníci Pána Ježiša, ktorí sú vyučovaní pravde, láske a slobode, ktorá nás vedie ku službe s tým, čo nám Pán požehnal.
Modlitba
Pane Ježiši, veríme, že len a jedine Ty si Spasiteľom a Vykupiteľom z našich hriechov. Chceme ich vyznať a zanechať, aby jedine Bohu bola našimi životmi vzdávaná chvála. Sme odkázaní na Tvoju milosť a tak prosíme, buď nám aj naďalej milostivý, žehnaj nám svojho Ducha, aby sme sa Ním nechali viesť ku poznávaniu pravdy, lásky a slobody. Dopraj nám žiť z viery, byť vždy nanovo osobne reformovanými podľa pravdy Tvojho slova, podľa moci a múdrosti Tvojho Ducha. Osláv sa na nás, Pane Ježiši; amen.
Mgr. Marek Tomcik
evanjelicky a. v. farár
Ilustračné foto: Trophim Lapteff on Unsplash
