Slabá viera alebo výsmech evanjelikom

Dotazník o spokojnosti, kde sa dokonca zisťuje aj spokojnosť so službou Predsedníctva ECAV na Slovensku, je v kontexte blížiacich sa volieb na funkciu generálneho biskupa evidentne prapodivný. Nakoľko Ivan Eľko je jediný kandidát. Nikto už nechce byť pošpinený, a tak už kandidačná porada nemala koho odstaviť. Vivat, totalita! Že to tak nie je? No, ono to tak nielen vyzerá, ale aj vykazuje silné známky centralizácie moci tých, ktorí pôvodne chceli decentralizovať a posilňovať cirkevné zbory. Dnes, keď aj Ivan Eľko zakúsil silu moci funkcie, už sa od tejto drogy nechce a ani nevie odtrhnúť.

Teraz sa pýtajú evanjelikov, aký názor majú na jeho službu biskupa. Nevedia to?

Biskup má slabú vieru a potrebuje uistenie od svojich fanúšikov – ako nahý cisár, že má krásne nové šaty? Dotazníky, štatistiky sú potrebné pri vyhodnocovaní ako ukazovatele skutočnej reality. Tak by to malo byť. Aby sa každý poučil z nedostatkov a napravil stav vecí alebo zistil, či jeho práca alebo firma sú správne nastavené k napredovaniu. Aj pri najlepšie odvedenej práci však Písmo sväté hovorí, že sme neužitoční služobníci. Nie preto, aby nás dehonestovalo, ale preto, aby sme si v pýche nenamýšľali viac, ako ukazuje skutočnosť. Aj predsedníctvo cirkvi sa môže domnievať, že vykonáva nadštandardnú prácu. Myslieť si to môže. No nedá sa slovami zakryť realita a skutky, ktoré svedčia o neochote byť skutočne jednotní v Kristovi, a to nielen slovami, ale aj konanými skutkami.

Odchod mnohých duchovných zo služby počas úradovania Ivana Eľka je veľkým výkričníkom o práci a spôsoboch, ako predsedníctvo cirkvi konalo v ECAV. Pohľad na službu spolubratov a spolusestier vo viere a v duchovnej službe je silne podriadený Eľkovmu pohľadu na svet – bez pohľadu na misijný príkaz Pána Ježiša Krista a lásku k všetkým evanjelikom. Spomeňme len odnímanie krížov emeritným biskupom… Predvolanie biskupa Klátika na výsluch, či je členom ASloZ…

V tomto sa biskupi nedali zahanbiť a konali ako cirkevní tajomníci počas socializmu.

Obviňovanie emeritných biskupov, že konajú proti záujmom cirkvi! Bez udania konkrétnych dôvodov, dôkazov! Vykonštruované príbehy a historky aj na ASloZ… Všetko toto konanie Ivana Eľka ho diskvalifikuje ako vhodného kandidáta na generálneho biskupa, a to aj napriek tomu, že ho kandidačná komisia posunula do volieb. Nikomu neprekážalo, že konal na vlastnú päsť pri podpise zmluvy o cirkevnej budove na Svoradovej ulici. Nikomu neprekážalo, že cirkev za cirkevné peniaze bojuje proti evanjelikom na súdnych sporoch. Nikto nenamietal, že biskup dehonestuje veriacich svojimi nepodloženými rečami o nich. Komisii neprekážalo ani to, že biskup nepodporuje všetkých evanjelikov, ako by sa na biskupa patrilo. Rád sa vezie v závese nastaveného zla. Dokonca navádza vedúcich predstaviteľov cirkvi v zahraničí, aby slovenských duchovných u nich neprijali do služby. Na Slovensku odchádzajú duchovní zo služby a biskup Eľko im ešte bráni slúžiť v zahraničí. Akí majú mať evanjelici pohľad na službu Eľka či Vinczeovej? Namiesto riešenia káuz spoločnosti Reformata ju iba previedli pod správu cirkvi! No tým sa nič nevyrieši, keď generálne presbyterstvo toľko rokov nechávalo priestor na devastovanie majetkových hodnôt v ECAV. Na koľko pokusov sa bude vyberať správca majetku ECAV? Nejde tu o mená, ale o bezbrehé šafárenie, ktoré v cirkvi prebieha nielen po materiálnej, ale aj po duchovnej stránke.

Ako však vieme, funkcia bez Božieho požehnania má veľkú moc dosahovať svoje ciele nekalými spôsobmi. Aj tým, že sa úmyselne vytvorí nepriateľ – ako to robí generálny biskup. Nevytvára dobré podmienky pre prácu duchovných, neukazuje dobré smerovanie pre laikov, aby ECAV milovali. V cirkvi sa otvorili dvere klamstvám voči spoluveriacim, ale aj klamstvám šíreným pred svetom. Spôsobujú neúctu k Bohu a cirkvi. A stavajú veriacich, evanjelikov, do pozície rojkov, ktorých je potom možné aj oklamať.

Telefonáty po zboroch, zastrašovanie evanjelikov – laikov i duchovných – vrhlo cirkev do päťdesiatych rokov minulého storočia. Vulgárny list od dozorcu Gemerského seniorátu… – doposiaľ sa neospravedlnil. Klamstvá vo výročných správach biskupa na synode sú len malým ukazovateľom pôsobenia vedenia cirkvi na členov cirkvi, lebo zlé neodsúdi, ale čestných križuje a snaží sa im zničiť nielen povesť, ale aj život. Nie je dôležité, či niekto niekedy bol alebo nebol spolupracovníkom. Žijeme už inú dobu. Ale je zarážajúce, ak praktiky ŠtB dnes niekto preberá do svojho spôsobu práce s ľuďmi a toto je nekonečný problém v cirkvi. Pretože tieto spôsoby sú spôsobmi zrady na ľudskom živote.

Tieto praktiky v cirkvi majú svojich prívržencov a biskup Eľko doposiaľ nebol schopný upustiť od rovnakých metód a ochotne očierňuje a klame. Posvätenosť a láska k veriacim, úcta a schopnosť načúvať a kráčať v pravde, žiaľ, nie je viditeľným znakom vedenia cirkvi. Človek ukotvený v pravde Kristovej nepotrebuje dotazníky o tom, či je obľúbený alebo aké kvality má jeho práca. Jediné, čo vedenie cirkvi zaujíma, je Fond finančného zabezpečenia cirkvi – výpalnícky systém voči cirkevným zborom. Jeden zo seniorov sa vyjadril: Tento zbor neplatí, preto si nezaslúži farára. A dištriktuálny biskup následne povie, že inde je duchovný potrebnejší.

To je zároveň aj hodnotenie biskupa, kam to dotiahli bez lásky k človeku a cirkvi. Nie si vraj hodný, ak nezaplatíš. Nedostanete ako cirkevný zbor farára. Tak robili zbojníci: Zaplať! kričali na pocestných. Život ECAV podriadili akémusi fondu, nie Kristovi! Keď zaplatíš, si hodný evanjelik. Keď nezaplatíš, tak si hodný odsúdenia. Dotazník nevyrieši slabú vieru a sebavedomie ani biskupovi a rovnako výsmech voči evanjelikom mu nepomôže k obľúbenosti.

Je to len ďalšia komédia, ďalšie divadelné predstavenie bez skutočnej zmeny k lepšiemu.

Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka

Ilustračné foto: Christian Lue on Unsplash