Sankčný mechanizmus: boj o charakter cirkvi!
Nejedná sa o zmenu „charakteru zboru“ ale celej cirkvi!
Keď v roku 2019 vznikla Asociácia slobodných zborov, do vienka dostala vernosť Božiemu slovu, augsburskému vyznaniu, a zvlášť veľký dôraz sa kládol na jednotu slov a činov.
Nech už máte akýkoľvek názor na členov súčasného vedenia cirkvi, asi ani ten najväčší pesimista by nepredpokladal, že objasňovanie káuz Reformaty pôjde takým smerom, a takým tempom akým ide. Na stránkach Asociácie sme vám priniesli aj tento rok zhodnotenie, čo nové sa objavilo, čo nové sa „pohlo“, čo sa vyriešilo. Aj keď náš „seriál“ ešte nie je na konci, musíme konštatovať, že „kompetentní“ čiže vedenie ECAV a Reformaty vysvetlili vôbec nič. To je veľmi zlá vizitka pre tých, ktorí boli poverení plnením týchto uznesení, ale aj pre tých, ktorí veľa sľubovali – ale bez toho aby vedeli niečo splniť.
Počuli sme silné reči o tom, že Asociáciu nám netreba, my si to vyriešime sami. No nech sa páči – naším zámerom je „len“ poukazovať na reálne problémy, na reálne straty, na neefektivitu, ktorou cirkev trpí. A tiež ponúkať riešenia, keďže v cirkvi sa často nevyužíva ani ten minimálny ekonomický štandard riadenia či kontroly. O tom, že viacerí členovia ECAV sú zo súčasného stavu – neochoty či neschopnosti plniť uznesenia – skutočne frustrovaní, svedčia aj zúfalé pokusy o prenasledovanie či trestanie tých, ktorí ich plnenie stále dôsledne vyžadujú. Ako príklad takéhoto zúfalstva je možné uviesť uznesenie Synody 2020 z Ružomberku:
“Synoda ECAV vyjadruje pohoršenie nad konaním brata Jaroslava Mervarta, brata Miroslava Klimu a brata Imricha Lukáča, ktorí svojimi aktivitami najmä v občianskom združení ASLOZ zavádzajú evanjelickú verejnosť, ohovárajú cirkevných predstaviteľov, a spochybňujú cirkevne grémia. Synoda žiada generálneho právneho žalobcu aby preskúmal, či aktivity uvedených bratov nie sú disciplinárnym previnením. Synoda žiada generálneho právneho žalobcu, aby konal proti každému členovi cirkvi, ktorý sa dopúšťa disciplinárneho previnenia rozbíjania jednoty cirkvi a iných zákonom definovaných previnení.“
Na tomto príklade vidíme ako je zneužívaný pojem „jednota cirkvi“ na zakrývanie majetkových káuz. Skoro by sme pohli povedať, výsledkom takéhoto úsilia je jednota v hriechu – ja som zhrešil, ty si zhrešil, budeme kryť jeden druhého: obaja budeme ticho, a spolu povedieme „svätý boj“ proti tým, ktorí na tento hriech poukazujú. Pre tých, ktorí nepodľahli psychológií, pragmatizmu či osobnému prospechu sa mi žiada zvolať: konečne dotiahnite a vysvetlite všetky majetkové kauzy, pretože aj vy sami viete, kde je problém, že sa nič nevyriešilo, a čo v skutočnosti rozdeľuje cirkev. Vy sami viete, že to nie je AsloZ, ale sú to reálne kauzy, reálne straty, špekulatívne transakcie, a v konečnom dôsledku chýbajúce peniaze na účtoch! Problémom je nefunkčný a netransparentný systém bez jasných pravidiel, ktorý je živnou pôdou pre špekulantov a prospechárov, ale ktorý zároveň ničí vzťahy, spolunažívanie aj dôveru v cirkvi! To si dovolím tvrdiť aj na základe vyjadrení niektorých synodálov na Synode v Ružomberku, ktorí požadovali informáciu resp. komentovali (ne)plnenie uznesení týkajúcich sa Reformaty:
Synodál 1: „Ja tam nevidím ani smernicu o nejakom spôsobe verejného obstarávania, a nevidím tam ani konkrétne príklady , ani konkrétne veci. … Rovnako je tam 22.6 uznesenie o tom, že sa boli odporúčania aby sa zistili možnosti vymáhania škody, ktorá vznikla v dôsledku zdanenia a pokuty atď. Ja som tam nenašiel aké kroky boli v tom smere podniknuté, takže by som poprosil niekoho aby vysvetlil, aké kroky boli podniknuté, či sa to vôbec dá či nedá, aby sme vedeli , že to pokračujeme v riešení, Či sa to vyriešilo. Nevieme, či sa to rieši. Nemáme túto informáciu.“
„Zvlášť by ma zaujímalo zodpovedanie niektorých konkrétnych veci, ktoré … problémy ako to nazvať, pri reťazení prenajímania nehnuteľnosti… keď prenajímame za malú sumu a keď niekto tretí niekto na konci reťaze prenajíma trojnásobne.“
Synodál 2: „Skutočne v tej správe, alebo v tých podkladoch, ktoré máme sme sa nedopracovali k záverom komisie, ktorá by riešila otázky v Reformate.“ … „Ale nám chýbajú konkrétne veci a konkrétne odpovede na otázky, ktoré komisia rozhodla.“
Synodál 3: „Ale zase, keď Synoda minuloročná prijala skutočne a priznala sa ku správe komisie, tak ja si myslím, že je Braňo najmä tvojou povinnosťou aby si podal skutočne dôveryhodný samotný odpočet. … ako konateľ pred samotnou cirkvou, lebo ani dnes si neukázal nové skutočnosti“
Synodál 4: „… laxne primitívne vyjadrenie. Brat Rybnikár vy ste minulý rok predkladali… absolútne nezmyselné, ktoré nedávali kontext, ktoré nedávali zmysel. Ja sa teraz pýtam, čie záujmy sú, aby boli obhájene pochybenia v minulých rokoch? Ja si myslím, že toto v zaujme firmy nie je, a pokiaľ si nepovieme, že chceme tieto nezrovnalosti vysporiadať tak sa ďalej nepohneme. A budeme to tu mať stále, a stále budeme narážať na to, že niekto bude cez Reformatu útočiť na celú cirkev.“
Obsah jednotlivých príspevkov je teda skoro identický. Nič sa neplní, synodáli sa nič nedozvedeli, a tak podobne ako pri misii Apollo13 môžeme konštatovať: „Houston, máme problém“!
To že niekto cez Reformatu útočí na cirkev tiež nie je pravda, pretože poukazovaním na kauzy a návrhmi na ich riešenie, členovia Asociácie slobodných zborov ako verní evanjelici, svojej cirkvi v skutočnosti pomáhajú! Alebo snáď prorok Náthan „útočil“ na kráľa Dávida potom, čo zhrešil? Nebolo to v skutočnosti presne naopak, keď sa mu tým, že ho konfrontoval s jeho hriechom, snažil pomôcť?! Mal vtedy kráľ Dávid postupovať ako Ivan Eľko, a povedať, že s prorokom Náthanom komunikovať nebude, a tým, že s ním nekomunikuje „paradoxne“ chráni (svoje) kráľovstvo?!
Aj preto tak dôsledne a vytrvalo, aj cez kauzy Reformaty, poukazujeme na nečinnosť, nezáujem či neschopnosť v tejto veci konať. Počuli sme už veľa rečí o tom, že „my im túto agendu zoberieme“, „v krátkom čase bude všetko vysvetlené“, resp. „do roka už Asociácia existovať nebude”. Lenže Asociácia existuje, pričom agendy a podnetov na opodstatnenie jej existencie je viac než kedykoľvek predtým! To potvrdzuje aj komentár z májového zasadnutia Generálneho hospodárskeho výboru, ktorý konštatuje (dlhodobú) obtiažnu a neproduktívnu spoluprácu, ak nie priamo ignoranciu, zo strany zástupcov Evanjelickej diakonie, a tiež zo strany vedenia spoločnosti Reformata. A to sme ešte nespomenuli stav financií ECAV, problémy s prechodom na „nové účtovníctvo“ a pod.
Ak majú členovia GHV skutočne úprimný úmysel uvedené majetkové kauzy riešiť, prečo tak zúrivo útočia na všetkých, ktorí vytrvalo a dôsledne podporujú ten istý cieľ? Prečo im, členom generálneho predsedníctva a presbyterstva, tak veľmi vadia aktivity Asociácie slobodných zborov v tomto smere? Rovnaký cieľ predsa spája! Z tohto dôvodu máme oprávnené pochybnosti o úprimnosti tejto snahy, keďže v „prenasledovaní“ ľudí, ktorí to s očistou cirkvi myslia naozaj vážne resp. v iných projektoch sú podstatne aktívnejší.
Kontrasty
Takýmto „novým“ projektom, ktorý ostro kontrastuje s neschopnosťou konať, dotiahnuť a vyriešiť kauzy spojené so spoločnosťou Reformata, je vytvorenie tzv. fondu zabezpečenia cirkvi. Viacerí cirkevní predstavitelia tu preukázali neskutočnú dvojtvárnosť a úplne odlišný prístup, hoci obidve aktivity majú spoločné to isté – zabezpečiť viac finančných zdrojov pre cirkev. Výhodou dôsledného vyšetrenia káuz spojených so spoločnosťou Reformata je však okrem získania nových zdrojov aj to, že elimináciou plytvania a neefektívneho hospodárenia, dosiahneme to, že tých peňazí zo zborov bude potrebných podstatne menej!
Napriek tomu práve s „fondom zabezpečenia“ je spojený aj pokus o „marketingovo-biblickú“ kampaň, ktorá spomína veľa známych biblických citátov na tému ako je dôležité dobrovoľné a spontánne biblické darcovstvo! Aj napriek zanedbaniu tak dôležitej veci ako je diskusia so zbormi, a predloženiu reálnych zdôvodnení, bol tento návrh predložený na Synodu narýchlo v dobe vrcholiacej pandémie, kde bol iba tesnou väčšinou odsúhlasený. S množstvom nedostatkov, legislatívnych chýb, a dokonca bez toho aby mal tento fond pripravený štatút – na čo je určený, kto je správcom, kontrolórom, ako a na aký účel je možné tieto zdroje použiť, a pod. Že tieto nedostatky sú naozaj vážne, a že kritika v tomto smere je opodstatnená, svedčí aj to, že na Synode 2020 sme sa dozvedeli, že sa zďaleka nejedná len o peniaze na platy farárov, ale aj na múzeá, rôzne aktivity ako festivaly, a zrejme aj na súdne spory proti tým, ktorí žiadajú vernú, spravodlivú a transparentnú cirkev…
Všetky tieto nedostatky sú však kompenzované až neuveriteľne agresívnou rétorikou, ktorá nepripúšťa pochybenie (sebareflexiu), a teda ani biblické pokánie spojené s nápravou. Vyzerá to tak, že financie ECAV sú v naozaj katastrofálnom stave, čo je následkom práve zlého hospodárenia, netransparentnosti a plytvania. Stačili len dva roky, a výsledok sa „dostavil“. Z tohto pohľadu bolo bývalé predsedníctvo v spojení s kompetentným a skúseným riaditeľom generálneho biskupského úradu ozajstným zázrakom, keďže vždy dokázali zladiť disponibilné zdroje s výdavkami. Nové vedenie, ktoré nastúpilo po voľbách v roku 2018, už takéto vyrovnané hospodárenie evidentne zabezpečiť nevie, a tak jediné čo mu ostáva je, podobne ako v stredoveku „vyžmýkať tých dole“.
Skutočným problémom ale je to, že nik sa reálne nepozrel na stránku výdajov, neefektivity a plytvania! Za týchto okolností som presvedčený, že peniaze, ktoré cirkev zo zborov požaduje, nie sú primárne určené na prípravu odluky cirkvi od štátu, ani na zvyšovanie platov duchovných, ako skôr na krytie strát minulých (nevyšetrené kauzy) či tých súčasných. Inými slovami máme sa poskladať na netransparentné a neefektívne centrum, ktoré samé nevie či nechce ísť príkladom, ale disciplínu, zodpovednosť, a v konečnom dôsledku aj peniaze žiada od iných!
Nový sankčný mechanizmus
Tento stav sa evidentne nezmenil ani po odchode generálneho dozorcu. Generálne presbyterstvo totiž odsúhlasilo nový sankčný mechanizmus navrhnutý GHV, ktorý má byť odsúhlasený aj na Synode. Podľa dostupných informácií sa má jednať o nátlak na zbory zo strany seniorátneho predsedníctva či presbyterstva, s podporou dištriktuálnych biskupských úradov! Úlohou „tých prvých“ bude zrejme najskôr analýza účtovníctva, príjmov a finančných možností zboru, vzhľadom k tomu, že na Synode sa odsúhlasil model, ktorý sa odvoláva až na jednotlivé položky účtovníctva zboru. Úlohou seniorátov a následne dištriktov bude rozhodovanie o prípadnej „zmene charakteru“ zboru, ktoré bude následne posúdené na predsedníctve ECAV.
Prvé zmienky o sankciách boli na svete už predtým ako bol na Synode 2020 schválený jeden z modelov financovania. Od septembra 2020 do júla 2021 uplynulo 10 mesiacov, a nové vedenie by urobilo určite lepšie, keby tento čas – 10 mesiacov využilo na diskusiu so zbormi, na zdôvodnenie vytvorenia fondu, na prípravu seriózneho štatútu. Nebolo by ani potrebné tlačiť predsedníctva cirkevných zborov počas pandémie do morálne pochybného a protiprávneho konania, keď mali rozhodovať o odvodoch bez schválenia zborovým presbyterstvom a konventom. Namiesto toho sme však svedkami zdokonaľovania „sankčného mechanizmu vymáhania príspevku“, čo, okrem iného, poukazuje na to, že v komunikácii, zdôvodňovaní či argumentácii s cirkevnými zbormi nové vedenie zlyhalo. O biblickej dobrovoľnosti darcu novej zmluvy tu nemôže byť ani reči, skôr to pripomína direktívne riadenie resp. policajný štát.
Je potrebné povedať, že tento spôsob obracia dokonale na hlavu princíp, na ktorom bola evanjelická cirkev vždy založená, a to, že všetka moc pochádza zo zborov! Štruktúra sa mení zo štíhlej, demokratickej a mohli by sme povedať aj z procesne orientovanej na totalitnú, hierarchickú a direktívnu. Kto si dovolí mať výhrady – k výške nákladov či plytvaniu na GBU, k zbytočnosti dištriktuálnych úradov, či k nezvládnutému projektu, ten bude potrestaný. Zmena charakteru zboru v podstate znamená zrušenie kňazskej stanice, a presunutie prípadne prepustenie farára. Kvôli dofinancovaniu neefektívne fungujúcej cirkvi sa tak spochybňuje ten najdôležitejší princíp, ktorým je misijné poslanie cirkvi. Nemáš peniaze, nebude evanjelium!
Vedenie cirkvi tak zároveň dáva jasne najavo, že so žiadnou zásadnou reštrukturalizáciou v cirkvi sa nepočíta. To, že dištriktuálne úrady sa aj v tomto novom sankčnom návrhu dostali do pozície tých, ktorí budú rozhodovať o „charaktere zboru“, zároveň totiž znamená, že o ich prípadnom zrušení, a to práve kvôli vysokým nákladom a malej efektivite, sa neuvažuje. Ak by totiž padlo rozhodnutie urobiť zo súčasnej 4-úrovňovej, nízkonákladovú a flexibilnú 3-úrovňovú štruktúru, práve dištrikty by boli horúcimi adeptami na zrušenie. Namiesto toho však nezmysluplným sankčným nariadením ideme rušiť zbory, kde prebieha reálna, každodenná misia, ktoré sú základom cirkvi!
Je neskutočnou iróniou, že práve tento návrh predložil Generálny hospodársky výbor, ktorého predseda sa na stránkach ECAV sťažuje, že na rokovanie GHV sa nedostavila ani predsedníčka správnej rady Evanjelickej diakonie, ani konateľ Reformaty. Tu sa však zrejme so sankciami nepočíta, rovnako ani s vyvodením personálnej zodpovednosti, hoci tej ignorancie resp. nesplnených sľubov bolo za posledné roky zo strany týchto inštitúcií viac než dosť! Sme toho názoru, že GHV sa adekvátne nezaoberá ani vážnou situáciou v hospodárení ECAV! A pritom jednou z hlavných úloh GHV je práve kontrolná funkcia, ktorá sa týka práve efektívneho fungovania generálnej cirkvi či biskupských úradov!
Cirkevné zbory sú tak pod hrozbou sankcií nútené dofinancovať všetko v takom (neefektívnom) stave, v akom sa to nachádza. S nesplnenými uzneseniami, nevyšetrenými kauzami, nevyvodenou zodpovednosťou, bez hľadania rezerv, bez úsporných opatrení, bez eliminácie plytvania, bez reštrukturalizácie cirkvi. My (vedenie) nie sme povinní plniť nič, ale vy ste povinní to platiť!!!
Charakter sa v tomto prípade už evidentne zmenil. Avšak skôr sa to týka niektorých osôb, ktoré sú v súčasnosti vo vedení ECAV, a ktoré o demokratickom charaktere našej cirkvi, a zrejme ani o augsburskom vyznaní nevedia vôbec nič. A zas opačne to čo vedia (zo sveta) to aj robia… Ale na to by si verní evanjelici mali dať pozor, pretože sa tu mení samotný charakter cirkvi!
„Rýchlo a zbesilo“ k likvidácii ECAV!
„Naši“ cirkevní funkcionári teda dlhodobo ignorujú riešenie majetkových káuz, ktoré by napravili minulé škody, a zároveň zefektívnili príslušné procesy. Nezaoberajú sa rezervami, plytvaním a nehospodárnosťou, ignorujú iné potenciálne zdroje príjmov. Teda všetky projekty, ktoré je možné realizovať bez vedľajších následkov na hlavné poslanie ECAV, pričom ich realizácia by dokonca výrazným spôsobom prispela k obnoveniu dôvery v cirkvi.
Namiesto toho agresívne presadzujú slabo odkomunikovaný a nezvládnutý projekt financovania cirkvi, kde trestom pre „neposlušné“ zbory je zrušenie kňazskej stanice, a odvolanie farára – teda ohrozenie samotnej misijnej podstaty cirkvi! Na represívnu prácu idú v tomto smere použiť senioráty a dištrikty, ktorých zástupcovia sa tak z nášho pohľadu budú spolupodieľať na likvidácií vlastnej cirkvi! To nepochybne zmení charakter cirkvi, z demokratického na totalitný, pričom bude ohrozené aj samotné poslanie ECAV!
Stále je čas sa zastaviť a prehodnotiť tento projekt, ako z pohľadu prípravy, nastavenia aj spôsobu. Je potrebné otvoriť celocirkevnú diskusiu, definovať problém, pripraviť variantné riešenia z pohľadu nákladovej ale aj príjmovej stránky, nastaviť vhodnú organizačnú štruktúru. Zohľadniť operatívne problémy (vrátane riešenia majetkových káuz), ale zároveň aj strategické smerovanie a zámery do budúcnosti. To všetko v úzkej a intenzívnej komunikácii so zbormi, pretože zbory dávajú legitimitu centru, ktoré má byť nastavené podľa ich potrieb a možností, nie opačne.
Vedenie cirkvi musí ísť príkladom nielen pri vyšetrovaní majetkových káuz, ale aj v komunikácii, transparentnosti a efektívnosti. Ak by vedenie ECAV postupovalo pri riešení problematiky financovania biblicky, koncepčne a systematicky, a zároveň by tento svoj zámer riadne zdôvodnilo a odkomunikovalo, určite by toľko pozornosti nemuseli venovať spomínanému sankčnému mechanizmu.
Chcem vyjadriť presvedčenie, že synodáli budú tejto kritickej situácii venovať mimoriadnu pozornosť, a že odsúdia všetky praktiky a návrhy, ktoré sú v rozpore s augsburským vyznaním a vieroukou ECAV. A tiež, že budú jasne stáť na strane cirkevných zborov, ktoré ich nominovali!
Jaroslav Mervart
