Na začiatku bola tma. Tma, ktorá sa nedala len tak prehliadnuť, tma skrývajúca veľa vecí, ktoré mohli existovať len vďaka tomu, že ich nebolo vidno. Podobne ako v rozprávkach, aj tu sa viacero rytierov pokúšalo túto tmu odhaliť – čo im slúži ku cti, lenže kvôli rôznym prekážkam sa im to nepodarilo. Chcelo to ešte viac razancie, presnosti a dôslednosti. S príchodom tretieho rytiera sa však temné kráľovstvo začalo triasť. Niet sa čomu diviť, keďže si dobre pamätám jeho vtedajšie slová: „Zapálená rana alebo vred sa nedá vyčistiť len tak, trocha. Treba vyrezať všetko nakazené tkanivo, ranu vydezinfikovať a prekryť. Ináč sa problém zopakuje znova, a môže sa ešte zhoršiť.“ To bezpochyby poukazovalo na to, že zo svojej profesie chirurga sa chystá uplatniť svoj rázny a nekompromisný postoj aj tu.
Ako každá operácia dlhodobo zanedbanej rany, aj táto bola bolestivá a náročná. Veľa ľudí sa nepozeralo na to, že pacientovi treba pomôcť a poukazovali na vraj nebezpečné ostré nástroje, na riziká lokálnej anestézie, či na formu prejavu chirurga, ktorá – hoci bola priama a povzbudzujúca, nebola podľa nich dostatočné empatická. Našli sa aj takí, ktorí riziko vyplývajúce z neliečeného stavu podceňovali, vraj to stačí iba zalepiť a všetko bude znova v poriadku. Neskôr sme zistili, prečo…
Lenže to ešte nevedeli, na koho narazili. Tma postupne začala miznúť a začali sa objavovať veci, ešte závažnejšie, než aké sme predpokladali. S narastajúcou dĺžkou operácie začalo byť vidno, kto a čo kedy zanedbal, neurobil či jednoducho odflákol, keďže mu evidentne viac záležalo na niečom inom. Falšovali sa aj správy o stave pacienta, ktoré boli neúplné alebo žiadne. Operácia sa natiahla, ale nakoniec, aj napriek oponentúre niektorých, ktorým údajne na pacientovi tiež záležalo, sa dotiahla do úspešného konca. Pacient je zdravý, hoci je ešte stále slabý. Dôležité je, že stav sa zlepšuje a prognóza je dobrá. Aj výkazy sa zlepšili, sú presné, kontrolované a informovaná je celá rodina.
Keby ste čakali vďaku alebo aspoň podporu tohto chirurga pre jeho ďalšiu prácu, mýlili by ste sa. Odkryl priveľa nezodpovednosti, falše, pretvárky a sebeckých záujmov, a preto súhlas na ďalšie pokračovanie v tejto práci nedostal. A pritom tí, ktorí mu ten súhlas nedali, tiež tvrdia, že im ide o to najlepšie pre pacienta. Možno sa teraz pýtate, prečo verím jemu, a nie im. No jednoducho preto, že v tejto záležitosti bol jeden z mála, čo reálne (so svojím tímom) niečo aj urobil.
A teda aj napriek tomu, že vyšlo svetlo, znova sa objavil mrak pochybností. Z toho, že tí, čo pomohli, musia odísť. A tiež z toho, že sa vrátia tí, ktorým napriek tomu, čo hovoria, viac záležalo na všetkom možnom, len nie na pacientovi. Ešte sa to dá zmeniť, ešte nie je neskoro.
MJ
Pevne verím, že táto rozprávka bude mať šťastný koniec. Statoční rytieri musia vydržať a nenechať sa odradiť zlom. Na ceste im budú pomáhať dobré víly a určite sa nájde aj veľa statočných a čestných ľudí ochotných pomôcť. Z každej rozprávky plynie ponaučenie, zlo musí byť potrestané a dobro víťazí.