ROZHOVORY S KANDIDÁTMI, KTORÝM NEBOLO UMOŽNENÉ BYŤ VOLENÍ

 

Mnoho evanjelických veriacich je znechutených z neoprávneného vyradenia navrhnutých kandidátov. Chcú odstúpenie kandidátov a nové voľby

Od doby rímskeho práva má každá civilizovaná spoločnosť jednu zásadu: že je lepšie prepustiť sto vinných, ako zničiť život a potrestať jedného nevinného. Autokrati to majú naopak. Je lepšie potrestať sto nevinných, než aby vám ušiel jeden vinný. Logicky jediný režim v Taliansku, ktorý sa dokázal efektívne vysporiadať s mafiou, bol Mussoliniho režim. Nepotreboval žiadne dôkazy. Vinný, alebo nevinný, berte to všetko. To už nie je krajina pre slobodného človeka. Tento princíp zaviedli, zdá sa, aj členovia kandidačných porád do tohtoročných volieb v cirkvi. Čo hovoria na obvinenia a vylúčenia z kandidačnej porady samotní navrhnutí kandidáti?

BISKUP ZÁPADNÉHO DIŠTRIKTU MILAN KRIVDA: Priebeh kandidačnej porady mi pripomínal pripravený scenár

 

Ako vnímate to, že vám bolo upreté právo kandidovať?

Na kandidačnú poradupredsedníctiev seniorátov a dištriktov, ktorá zostavovala kandidátku na voľbu generálneho biskupa a generálneho dozorcu,som išiel s nádejou, že bude prebiehať v bratsko-sesterskej láske a členovia tejto porady budú starostlivo posudzovať jednotlivých navrhnutých kandidátov. Na funkciu generálneho biskupa navrhli dvaja členovia kandidačnej porady aj mňa. Na kandidačnej porade nezaznievali žiadne dôvodné námietky až do chvíle, keď bola uvedená moja kandidatúra. Najskôr voči mne brat senior Košického seniorátu Ján Hruška vzniesol námietku, že som nedal súhlas k voľbe niektorým bratom farárom a sestrám farárkam. Keď mu bolo vysvetlené, že tieto nesúhlasy predsedníctvo riadne zdôvodnilo a tiež boli prezentované dôvody neudelenia súhlasov na kandidačnej porade,tak túto námietku brat Hruška stiahol. Aj biskup VD Slavomír Sabol potvrdil, že udeľovanie súhlasov je kompetencia predsedníctva dištriktu. Keď brat Hruška neuspel s touto námietkou, vzniesol hneď ďalšiu, a to že mi vyslovila nedôveru trojpätinová väčšina ZED. Nato bolo bratovi Hruškovi vysvetlené, že ZED má viac ako 400 členov a za nedôveru predsedníctvu ZD ECAV hlasovalo len 60 členov na valnom zhromaždeníZED. Brat Ján Hruška teda podal ďalšiu námietku, a to že som menoval sestru Zuzanu Žlinčíkovú do CZ Lovinobaňa. Tu mu bolo vysvetlené, že som len plnil rozhodnutie Osobitného senátu Generálneho súdu ECAV, podľa ktorého sa sestre vedúcej BÚskončilo šesťročné volebné obdobie. Keďže sestra Žilinčíková je duchovnou ECAV, musel som ju do niektorého zboru menovať. Najviac ma ale mrzí námietka, ktorú voči mne vzniesol brat biskup VD Slavomír Sabol. Tá spočívala v kritike môjho konkrétneho hlasovania na generálnom presbyterstve. Brat predsedajúci kandidačnej porady Roman Žilinčík nedal hlasovať o jednotlivých námietkach, ale povedal,že budeme hlasovať za všetky námietky spolu.

 

Považujete vznesenú námietku za dôvodnú?

Tieto námietky nemožno považovať za dôvodné, pretože moje konanie v namietaných veciach bolo len dodržiavaním platných cirkevnoprávnych predpisov, alebo vyjadrením názoru hlasovaním na GP podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Vo svojom konaní biskupa ZD ECAV som sa vždy snažil riadiť  Božími zákonmi a hľadať riešenia, ktoré by boli v súlade s Písmom a láskou k blížnemu. Priebeh kandidačnej porady mi pripomínal pripravený scenár. Scenár odstavenia  kandidátov, ktorí v minulosti aj teraz poukazujú na neprávosti pri hospodárení s majetkom cirkvi. Myslím si, že sa len hľadala akákoľvek „dôvodná námietka“ a hlasovacia mašinéria splnila svoju úlohu.

 

Ako sa pozeráte na ďalšie smerovanie cirkvi?

Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku sa musí držať Písma svätého. Hlavou našej cirkvi musí zostať Pán Ježiš Kristus a členovia cirkvi,ktorí zastávajú rozličné funkcie,sa musia snažiť riešiť všetky problémy tak, aby bolo jasné,že im ide o pravdu. Nemožnozakrývať problémy a pritom si myslieť, že Pán Boh nás požehná, ak nebudeme dodržiavať Jeho slovo.  Ak to tak nebude, potom realita nastane hlavne v tom, že cirkev nebude dôveryhodná a tak nebude vedieť osloviť ľudí, nebude vzorom pre ostatných. To by ma skutočne mrzelo.

GENERÁLNY DOZORCA IMRICH LUKÁČ: Voliť choďte, no nepodporte bezcharakternosť a vypočítavosť

 

Ako vnímate to, že vám bolo upreté právo kandidovať? Považujete vznesenú námietku za dôvodnú?

Naše cirkevnoprávne predpisy nie sú dokonalé. Pri kandidačnej porade sa pripúšťajú možnosti vzniesť voči navrhovanému kandidátovi dôvodnú námietku. Neznamená to však, že si ju členovia kandidačnej porady môžu doslova vymyslieť, len aby odstavili nepohodlného kandidáta. Dôvodná námietka, ako ju vysvetľujú právnici, môže byť nesplnenie podmienok kandidácie stanovených cirkevnoprávnymi predpismi, vážne morálne alebo vieroučné pochybenia, disciplinárne previnenia, neplnenie si povinností a podobne. Predsedníctvo kandidačnej porady dá následne o nej hlasovať. Na základe toho sa navrhnutý kandidát nemusí dostať na kandidátku. Tento postup je však zrejme jasný pre korektných a poctivých ľudí, ktorí ju posúdia, zvážia jej opodstatnenie a tak vynesú rozhodnutie. Fakt je, že tento postup bol kandidačnou poradou zneužitý. Keď sa členovia kandidačnej porady rozhodnú, že si neprajú, aby kandidoval niekto, kto nevyhovuje ich účelom, doslova a do písmena mu neumožnia kandidovať z dôvodu, že má napríklad zelené oči.

Z kandidačnej porady, ktorá o nás rozhodla, nemáme zápisnicu, len výpis. Zvláštne, je to dokument, ktorý by mal byť zaregistrovaný a uložený na generálnom biskupskom úrade a nikto nevie, prečo sa tam nenachádza. Vytýkali mi, že vraj kazím dobré meno cirkvi, lebo o problémoch verejne otvorene hovorím. Neraz som však hovoril medzi štyrmi očami, potom aj na grémiách cirkvi, či už na generálnom presbyterstve alebo synode. Ale márne. Vždy sa veci ututlali zákulisnou politikou – ovplyvňovaním členov dotyčného grémia. Aj moji predchodcovia by vedeli o tom niečo povedať… Problémy s Reformatou sa ťahajú od roku 1997, s Beckovskou Vieskou  v podstate od navrátenia majetku, teda od roku 1994. Je to málo času? Veci sa pohli a začali objasňovať až po ich zverejnení. Grémiá však dovtedy nekonali.

Bratovi Krivdovi vytkli, že neudelil niektorým farárom súhlas k voľbe. No pýtam sa: urobil chybu, ak si farár neplnil povinnosti alebo nespĺňal požadované kritériá? Bratovi Mervartovi znemožnili kandidovať preto, že ako predseda predstavenstva  Tranoscius, a. s.  neodpovedal na nejaký list z Košíc, ktorý do Tranoscia asi ani nedošiel.

Na druhej strane sa prehliadajú také veci ako podvod v Helianthuse – Sigorde, kde boli peniaze prevedené na podstrčený falošný účet farára v Šarišsko-zemplínskom senioráte, neplnenie povinností bývalého seniora v prípade cirkevného zboru Levoča, neplnenie  povinností biskupa VD, keď napr. zápisnice z vizitácií boli zaslané až po 25 mesiacoch od ich konania – žiadna z nich neprišla v termíne atď. Prehliada sa Reformata – falšovanie účtovníctva, chýbanie financií a teraz udelená pokuta za porušovanie zákona o účtovníctve, krátenie dane, kde škoda bude okolo 58 000 eur. Čo s tými, ktorí to roky kryli a teraz kandidujú bez problémov?  Kde boli brat Brozman, brat Eľko, brat biskup Sabol a ďalší, ktorí kryli trestný čin? Mám pocit, že žijeme v ríši, kde sa voda sypala a piesok lial.

Žiadna námietka vznesená proti nám nie je dôvodná. Všetci traja sme za čistú cirkev bez podvodov, falšovania účtov, parazitovania na cirkevnom majetku. To je náš „hlavný hriech“, a preto sme nepohodlní a tak vylúčení. Len sme si plnili svoje povinnosti. Cirkev sa dopúšťa veľkého hriechu, nejeden brat v luteráku či bez neho sa poriadne zašpinil. Na neprávosti sa Božie dielo stavať nedá. Nedá sa veriť človeku s pokriveným charakterom.  A život veru kriví nielen chrbticu ale aj charaktery. Bratia, pamätajte na to!

 

Ako sa pozeráte na ďalšie smerovanie cirkvi?

V prvom rade mám obavy z veľkého úpadku, tendencie už sú. Cirkev sa nevysporiadala, okrem iného, ani v otázke nakladania so svojím majetkom, s hmotnými vecami po predkoch. Tento balvan má na pleciach a musí ho niesť, dokiaľ neurobí pokánie a neprizná si chyby. Podvody, parazitovanie na majetku, falšovanie účtov, krátenie dane, prekrúcanie pravdy nás bude veľmi ťažiť, dôvera k cirkvi aj k farárom pôjde výrazne dole. Duchovný ale aj neordinovaný pracovník cirkvi sotva niekoho privedie k živej viere, ak má umazané srdce či dokrivený charakter. Duchovní, pamätajte na to, pozor, aby vám nezostali prázdne kostoly. Mňa môžu umlčať, aj zabezpečiť, aby Evanjelický posol písal pekne, aby sa verejne nehovorilo o tom, čo zlé sa v cirkvi deje, ale Pán Boh vidí skutky každého, a ani pred ľuďmi to nezostane skryté. Skôr či neskôr  to vyjde najavo.  Len škody potom môžu byť o to rozsiahlejšie a následky katastrofálnejšie.

Aj Božie slovo upozorňuje: „Ten, kto zakrýva svoje previnenia, nebude mať úspech…“ (Pr 28, 13) Či sa dá tento stav zvrátiť? Určite, dá sa urobiť veľa. Nie všetko je stratené. Vysvetlíme to na inom mieste, ako postupovať. Chcem zdôrazniť  jedno: Nech je na čele cirkvi  ktokoľvek, len nech je to čestný a poctivý brat či sestra a nech mu naozaj ide o cirkev. Vyzývam vás, bratia a sestry, ktorým ide naozaj o cirkev, v týchto vážnych chvíľach sa zobuďte a konajte. Rozhoduje sa o tom, aká naša cirkev v skutočnosti bude. Voliť choďte, no nepodporte bezcharakternosť a vypočítavosť. Kontrolujte aj sčítanie hlasov, lebo môže hroziť nepoctivosť. Pričiňme sa spolu o to, aby naša cirkev bola soľou a  svetlom, aby naše deti či vnúčatá dostávali duchovnú čistú stravu a mali svetlé vzory, nie ľudí s pokrivenými charaktermi, ktorí im ozaj nemajú čo dať.

ČLEN GENERÁLNEHO HOSPODÁRSKEHO VÝBORU JAROSLAV MERVART: Obraz „sily”, ktorý vidíme, bez zásad, pravdy, spravodlivosti, lásky či elementárnej demokracie je hrozný

 

Ako vnímate to, že vám bolo upreté právo kandidovať?

Moja kandidátka na dozorcu VD bola až tretia v poradí, časovo posunutá od prvých dvoch – na generálneho biskupa a generálneho dozorcu. Aj keď už predtým som bol rozhodnutý kandidovať za dozorcu VD, po prvej kandidačnej porade som začal chápať, že to môže byť zbytočné. Veriacich ľudí ako brata biskupa Krivdu a generálneho dozorcu Imricha Lukáča na kandidačnej porade vyradili za veci, ktoré súviseli s ich vzorným plnením pracovných povinností. Za to, že nedali súhlas k voľbe osoby, ktorá si neplnila stanovené povinnosti resp. za poukazovanie na nehospodárne nakladanie s cirkevným majetkom. Čiže za problémy, ktoré spôsobili iní, a vo svojej podstate aj za to – hoci to vyznie ironicky – že sa obaja snažili zo svojej pozície tieto problémy riešiť. To bolo pre mňa prejavom maximálnej nespravodlivosti, neúcty a zneužitia moci v štýle, keď mám dosť hlasov, tak si odhlasujem, čo chcem.

To že niečo podobné sa zopakovalo aj pri mne ma veľmi sklamalo, ale už neprekvapilo. Akurát som mal pocit, že to bolo pre komisiu na VD neočakávané, a preto sa improvizovalo ešte viac ako na prvej kandidačnej porade. V konečnom dôsledku to považujem za hrubé porušenie demokratických princípov, aplikáciu svojvôle v cirkvi a porušenie elementárneho práva človeka voliť a byť volený.

Považujete vznesenú námietku za dôvodnú?

V žiadnom prípade. Oficiálne som sa však vlastne ani nedozvedel, aká námietka to bola. Kandidačnú poradu viedli brat Damankoš a brat Chalupka, ktorí ma odkázali na biskupský úrad (BÚ) VD s tým, aby som si vyžiadal zápisnicu, veď tá predsa nie je tajná. Riaditeľ BÚ VD brat Cina, mimochodom môj kolega z generálneho hospodárskeho výboru, mi však odkázal, že nie je oprávnený v tejto veci konať (!), a že dištriktuálne presbyterstvo poverilo vedením kandidačnej porady dvoch vyššie spomínaných bratov, na ktorých ma znova odkázal. Takže sa vlastne zacyklili, keď sa odvolávali na seba navzájom. Nejaké informácie mimo oficiálnych mi síce brat Damankoš poskytol na moju žiadosť, ale pri všetkej úcte tie nekorešpondujú s informáciami, ktoré mám z iného, tiež priameho zdroja.

Prvá verzia hovorí, že jeden z farárov povedal, že poslal list do Tranoscia (na mňa alebo na riaditeľa, alebo na predstavenstvo), a ja som vraj neodpovedal. Lenže žiaden list som nedostal, a to isté mi potvrdil aj riaditeľ Tranoscia, že žiadna takáto pošta nedošla. Ťažko sa teda vyjadriť k niečomu, čo nemám.

Druhá verzia hovorí, že som vraj na minulom valnom zhromaždení Tranoscia nedal hlasovať o bode, ktorý dodatočne chcel jeden z akcionárov zaradiť. Lenže toto hlasovanie bolo v priamo rozpore s obchodným zákonníkom, a teda ak by som hlasovať dal, porušil by som zákon. A za to mám byť v ECAV postihovaný? Tak o akej kvalite námietok tu môžeme hovoriť?

Skrátka, zo strany prítomných to bola, podľa môjho názoru, čistá improvizácia, hľadanie dôvodu, ako kandidáta vyradiť, len vymyslieť prečo. Hovorí o tom veľmi výstižne známe slovenské príslovie – kto chce psa biť, palicu si nájde. Brat Damankoš sa mi ešte mailom snažil vstúpiť do svedomia tým, že by som sa mal zamyslieť, že z 12 prítomných až 10 hlasovalo za námietku. Na to som mu odpovedal v zmysle, že vyradenie na základe nejakej vykonštruovanej a nepodloženej námietky je pre mňa skôr cťou (nič iné nenašli).

Som presvedčený, že to, čo môže byť námietka musí byť v zákone či predpisoch presne definované (trestné stíhanie teraz či v minulosti, rôzne druhy závislostí, vek, odborné znalosti a pod.) a nemôže to byť na svojvôli členov kandidačnej porady (má zelené oči, je (ne)sympatický, ešte nebol v Svätej zemi, a pod.), pretože je to viac než ľahko zneužiteľné.

Vo všetkých troch prípadoch som presvedčený, že uvedené námietky boli vykonštruované, ktoré za štandardných okolností nemôžu obstáť. Najhorší je následok pre cirkev, ktorá dnes nemá možnosť výberu z viacerých kandidátov, iba potvrdenie či odmietnutie toho, ktorý im bol „vybraný“.

Ako sa pozeráte na ďalšie smerovanie cirkvi?

Tieto nezdravé trendy, ktoré som opísal vyššie, sa začali už skôr, aj v minulom roku pri 500. výročí reformácie. Po nelogických hlasovaniach na synode, v štýle – „nechceme, aby nám správca nášho majetku vydal odpočet – elektronickú verziu účtovníctva”, resp. po neodsúhlasení predloženej správy predsedníctva cirkvi a najmä rozpočtu na rok 2018. Vtedy to brat Synak (ktorý ináč rozpočet na GHV odsúhlasil) komentoval, že je normálne že sa rozpočet neprijme, hoci nebola prednesená ani jediná výhrada. Ale to je pravý opak zdravého fungovania nielen synody! Ak nemám pripomienky, tak rozpočet odsúhlasím! Ak mám pripomienky, schváliť ho nemusím. Takže už tu sa ukázala sila hlasovania, kde nepotrebovali žiadne argumenty (tie hľadali dodatočne), ale na synode si robili, čo chceli – podobne ako na kandidačných poradách. Keď máš dosť hlasov, nemusíš rešpektovať nič – princípy, zásady, morálku, vierouku – a môžeš si robiť, čo chceš. Ale toto nemôže fungovať v zdravej spoločnosti, a už vôbec nie v zdravej cirkvi! To vlastne už ani nie je cirkev!

Práve vtedy, keď človeku dáte moc, sa ukáže, aký vlastne je. A ten obraz „sily”, ktorý vidíme, bez zásad, pravdy, spravodlivosti, lásky či elementárnej demokracie, je hrozný. Je to stále tá istá skupina ľudí, ktorá bránila odhaleniu finančných špekulácií v reformate (našťastie neúspešne), a ktorá sa dnes pripravuje na „prevzatie moci”. Jedno horšie ako druhé. To je viac než vážne varovanie o stave cirkvi dnes, a to môže do budúcnosti priniesť len rozdelenie a úpadok cirkvi. Je potrebné tento štýl riadenia zastaviť a navrátiť do cirkvi nielen demokraciu a slobodu, ale najmä čistú kresťanskú vierouku, lásku a spravodlivosť správne aplikovanú do praxe.