Som zhrozený z bojov na pôde cirkvi, úpadku morálky, zdravého úsudku a jednoznačne súhlasím s názorom, že cirkev je na križovatke. Musí si vybrať, komu bude súžiť, aká chce byť. Desí ma, že v cirkvi sa hovoria polopravdy až otvorené lži, veci sa zamlčujú, prekrúcajú, zatajujú, že ľudia sa dajú ľahko zmanipulovať. Sú ľahostajní a boja sa postaviť za pravdu. Je to strach či vypočítavosť aj farárov, ktorí by mali svoju cirkev chrániť? Neplačme potom, že na Slovensku to takto vyzerá, keď ešte viac klamstva a pokrytectva je v cirkvi. To je dôvod, prečo sa ozývam.

Mnohým evanjelikom vadí to, že brat Brozman je mužom poloprávd a intríg. Opakovane zamlčal, že mal haváriu, pri ktorej usmrtil dvoch kamarátov. Havária sa môže prihodiť každému, ale on ju zatajil. Zatajil to, že bol trestne stíhaný a odsúdený, sedel natvrdo vo väzení a dostal sa z neho len na základe amnestie a žiadúceho vplyvu. Pri voľbách dištriktuálneho dozorcu VD ani pri prvej, ani pri druhej kandidatúre na post generálneho dozorcu neuviedol túto skutočnosť, zamlčal ju. Naopak, uviedol, že nie je trestne stíhaný, hoci bolo treba uviesť, že „nebol som trestne stíhaný“. Keďže to nemohol uviesť, lebo by nemohol kandidovať – nesplnil by podmienku na kandidovanie, a mohol by tak byť z kandidatúry vylúčený, urobil malý, ale dôležitý podvodík, jemu tak vlastný. Prekvapilo ma konštatovanie brata Mrliana v poslednom čísle EP, že ani on ako zástupca dozorcu VD nevedel o tejto havárii či o príchode do našej cirkvi z rímskokatolíckej. Kto vlastne o tom vedel? Načo máme voľby, keď nás niekto vodí za nos?

Chce len funkciu

Čo mi vadí? V prvom rade nečestnosť a nepoctivosť brata Brozmana. Oklamal evanjelickú verejnosť. Vyčítam mu toto klamstvo, a nie jeho pôvod. Pozoroval som ho na valnom zhromaždení Tranoscia pred niekoľkými týždňami, keď ho jeden účastník vyzval, aby zverejnil svoj rozsudok. Hlavu sklonil, pozeral do podlahy a brada sa mu triasla. Vynikajúci herecký výkon. Nič ale na túto výzvu nepovedal. Je vojak, tvrdí, že je obrátený kresťan, prečo potom nezverejní tento rozsudok evanjelickej verejnosti? Kde je jeho viera? Záleží mu na funkcii alebo na pokore pred Pánom Bohom? Zatiaľ to vyzerá tak, že dôležitá je preňho vysoká funkcia v cirkvi a túžba po moci je silnejšia ako pokora a vďaka, že mu Pán Boh odpustil a za to bude vďačný aj keby mal byť v cirkvi tým posledným. On však chce len funkciu – tú najvyššiu. Vyzývam ho verejne, aby rozsudok zverejnil. Pri nástupe do takejto funkcie majú evanjelici na to právo.

Našu cirkev rozbíjal aj založením mimocirkevnej organizácie Evanjelická jednota či vydávaním časopisu Efatha a neskôr propagáciou a podporou

Reformačných listov, v ktorých škandalizoval predstaviteľov cirkvi a robí tak dodnes.

Bol tiež pôvodcom podpisových akcií proti predsedníctvu cirkvi spolu so svojím priateľom V. Danišom. Dve funkčné obdobia chránil Reformatu aj jej konateľa V. Daniša. Rôznymi petíciami robil z neho martýra a vysmieval sa, keď brat generálny dozorca Lukáč poukazoval na nekalé praktiky, ktoré sa tam diali. Dnes, keď sa ukázalo, že mal pravdu a potvrdilo sa, že v Reformate sa diali daňové podvody a cirkev bude musieť platiť veľkú pokutu, brat Brozman mlčí a tvári sa, že nič nekryl.

Myslí si, že teraz stačí len začať hovoriť o svojom obrátení, a že v našej cirkvi našiel Spasiteľa. Dojemné. Obrátený kresťan však koná ináč. Hovorí pravdu, nie polopravdy a klamstvá. Spolu s bratom Danišom mal možnosť za tie roky vo funkciách vychovať novú generáciu evanjelikov, a aj vychoval a zrejme aj vychová, ale poriadne zdegenerovanú. Kto pošle svoje dieťa k takýmto ľuďom, aby dostalo dobré rady pre dobrý kresťanský život? Uvedomuje si brat Brozman svoju veľkú morálnu záťaž pre cirkev i pre nového generálneho biskupa? Nie jeden či dvaja odídu z cirkvi, keďže nemajú žalúdok sa na to pozerať. Jeho vážne prešľapy (nie jeho pôvod) bijú do očí. A budú viditeľné vždy – pri pohľade na výkon funkcie generálneho dozorcu, ktorú má zastávať. Keď už jeho voľba je spojená s podvodom na kandidačnej porade, ktorá sa dopustila poriadneho prešľapu. Už jej nemôžeme dôverovať, že veci posúdila objektívne a správne, že nás vedú čestní ľudia.

Krasorečnenie nepotrebujeme, nevedie k ničomu

Zhrozený som aj z postojov časti našich duchovných. Kážu, ale konajú ináč. Ako môžu mlčať pri pohľade na lož a polopravdy? Prečo pravdu nehľadajú? Ako môžu nazvať týždenník evanjelikov „Oslom“? Uvedomujú si, že svojím jednaním podpiľujú konár pod sebou a znehodnocujú svoj stav i dedičstvo po otcoch? Nech sa nečudujú, že sa kostoly vyprázdňujú. Bude ešte horšie. Len nech si sedia na farách opravených evanjelikmi a čakajú na lepšie časy. Nech navrhujú spomedzi seba do funkcií takú „elitu“, akou boli poslední dvaja bratia biskupi VD (Sabol a Mišina), a cirkev „pokročí“. No smerom vzad. V Posle som čítal, že na Liptove sestra seniorka Hudáková, neúspešná kandidátka na biskupa, kritizuje Posol, že píše otvorene a kriticky a nepíše pekne. Sestra seniorka asi nepochopila, že treba v prvom rade pekne žiť, ako to už viackrát napísal aj povedal brat generálny dozorca Lukáč. Farári majú hovoriť pravdu a poukazovať na lož, zlodejstvo, hriech pomenovať. Inak je to farárske pokrytectvo. Krasorečnenie nepotrebujeme, nevedie k ničomu. Keby sestra Hudáková vedela, čo sa pohovorí medzi ľuďmi o pokryteckom správaní duchovných, ako žijú, keď smilnia, kradnú, klamú, opíjajú sa, nadávajú… Zabúda, že aj ľudia pod kazateľnicou myslia, vidia, cítia a pokúšajú sa aj rozmýšľať. Nie každý sa dá zmanipulovať svojím farárom, ktorý kritizuje Posol, bráni ho čítať a odhovára od jeho odoberania a hlása, že píše nepravdu. Zároveň niektorí z týchto farárov propagujú Reformačné listy, kde prispievajú často ľudia veľmi pochybného charakteru, v ktorých sa klame a ohovára bez akýchkoľvek faktov a objektivity.

Brat Grexa a brat Oslík v nich horlia za misiu. Je to krásne, ale ani od nich som nepočul jasné stanovisko k nekalým praktikám v cirkvi. Asi zabudli na biblický citát: „Po ovocí ich poznáte.“ Napr. nadšenec misie, modlitebník a veľký evanjelizátor – farár z Košíc „zabudol“ odvádzať milodary do zborovej pokladne. Museli to veriaci riešiť až verejne. Aj dnes sa niektorí nevedia z toho spamätať a stratili dôveru a odišli, keď zistili, že zbožný muž kradne. Nie je veru misia ako misia. Tá ide totiž ruka v ruke s čistotou a poriadkom.

Ako von z toho marazmu? Božie slovo ukazuje cestu. Bratia z jedného aj druhého tábora, ak to mám tak povedať, nech si uvedomia, že sú bratia, majú jedného Pána v nebesiach. K Nemu nech sa modlia, nie k diablovi. Jemu nech vydávajú počet zo svojho šafárenia. On každého z nás preskúmal a poznal. Vyzývam i prosím – vyznajme všetci svoj hriech, svoje chyby a prešľapy, nezakrývajme ich. Zbavme sa jarma hriechu, ten bude zo dňa na deň len ťažší. Na nepravde, polopravde a intrigách sa ďaleko nedostaneme. Krv Pána Ježiša nás očistí, odpustenie a bratské podanie rúk lieči rany. Vážení kandidáti z pochybných kandidačných porád, zvážte svoje ďalšie kroky. Nové voľby, umožnenie kandidovať všetkým, ktorí spĺňajú podmienky je jediným riešením, ktoré upokojí situáciu, ktorú ste spôsobili svojím nečestným konaním, keď ste sami rozhodli, koho smú ľudia voliť, miesto toho, aby ste veriacim umožnili rozhodnúť o tom, či chcú, alebo nechcú bratov Lukáča, Mervarta či Krivdu. My nie sme hlúpe ovce, aby ste nám predostierali, koho si máme voliť. Chceme si vybrať sami. Ukážete tak, že si vieme podať ruky a že vám ide naozaj o cirkev, nie o svoju politiku. Prestaňte v našej cirkvi politikárčiť

VP (účastník VZ Tranoscia, autor článku si neželal byť uvedený celým menom)