Kam kráčaš Amerika?

Na úvod krátka rekapitulácia udalostí ktoré otriasli nielen Spojenými Štátmi, ale sa preniesli zázračne aj do mnohých krajín Európy. Keď si zoberieme fakt, že na organizácii sa podieľajú mimovládne organizácie financované tými istými ľuďmi, tak to zase nie je až taký zázrak. Dňa 25. mája 2020 bol v Minneapolise v štáte Minnesota pri zatýkaní usmrtený černoch George Floyd bizarným spôsobom, kde video náhodnej dievčiny ukazuje bieleho policajta ako kľačí na jeho krku po dobu 7 minút a 46 sekúnd za asistencie troch ďalších policajtov.

Video z Facebooku nám všetky televízne stanice priniesli na druhý deň a to sme už mali protesty v uliciach Minneapolisu. Protestujúci vedení organizáciami Black Lives Matter (BLM- na čiernych životoch záleží ) a Antifa zapaľujú policajné autá, reštaurácie, rozbíjajú výklady, rabujú obchodné domy. Liberálne média rozdúchavajú ohne nenávisti po celej krajine, keď bez prestávky ospravedlňujú toto vyčíňanie ako spravodlivý hnev utláčaných proti systémovému rasizmu a jedným dychom popisujú udalosti ako pokojné demonštrácie proti policajnej brutalite. Z úbohého Georga sa cez noc stáva hrdina, legenda boja proti rasizmu, ktorého pouliční sprejeri zobrazujú s anjelskými krídlami, svätožiarou, ale aj v jednom rade s Martinom Lutherom Kingom, bojovníkom za rovnoprávnosť čiernych v 60-tych rokoch minulého storočia, ktorý volil Ghandiho spôsob nenásilného protestu, čo je paradox, lebo chudák George má pestrý register trestov od prechovávania a predaja heroínu až po lúpež s použitím zbrane, kde mieri pištoľou na brucho tehotnej ženy. Média ho vykresľujú ako “Gentle Giant” (Nežný Obor), ktorý by ani kuraťu neublížil. Samozrejme to neospravedlňuje chovanie polície, len je zvláštne ako rýchlo sa tento plameň revolúcie rozhorel vo väčšine amerických veľkomiest, sprvu iba v metropolách a štátoch, kde vládnu starostovia a guvernéri Demokrati. Títo nechávali udalostiam voľný priebeh a dokonca zakázali polícii zasahovať, hoci išlo o násilie na občanoch a poškodzovanie súkromného majetku. Kamery nám ukazovali vo frontových líniách poväčšine bielych študentov ozbrojených skateboardmi, tehlami ktoré boli na určené miesta privezené na paletách a Molotovými kokteilmi, ktoré im ich profesori ochotne delia z pristaveného vozidla. Keď už je chaos dokonalý pridávajú sa mladí z pouličných gangov a rabujú hlavne značkové obchody tých výrobcov, ktorí im už o niekoľko dní darujú milióny dolárov na ich účty v snahe udobriť si ich vodcov. Je to riadený proces a hlasy občanov, ktorí prišli skutočne spontánne podporiť protest sa strácajú v chaose a pokojne protestujúci nie sú schopní túto vlnu nenávisti zvrátiť. Guvernéri zasiahnutých štátov aktivujú na pomoc polícii zálohy z Národnej Gardy a vyhlasujú zákaz vychádzania vo večerných hodinách. Prezident Trump vidiac neochotu guvernérov urobiť poriadok ponúka pomoc armády v snahe zabrániť terorizovaniu pokojného obyvateľstva. Protesty sa rozširujú po politickej línii Demokratickej strany do 400 miest po celých Spojených Štátoch. Dokonca aj tu v maličkom meste Linden sme mali pred troma týždňami pochod, lebo náš starosta a mestská rada sú Demokrati. Treba povedať že Demokrati sa snažia o odvolanie Trumpa už celé 4 roky a radi by využili túto situáciu, aby ho ukázali ako neschopného riešiť túto krízu, plus sa blížia voľby, tak krízu treba udržiavať a prehlbovať. Na oboch pohreboch v Minneapolise a v Houstone (Texas) odkiaľ Floyd pochádzal, kázal reverend Sharpton, známy to rasistický štváč, ktorý si urobil biznis z boja za práva černochov a hlavnou výzvou bolo nepoľaviť v tlaku dokiaľ “toto zlo nedostaneme von z Bieleho Domu”. Okrem toho tu zaznievajú požiadavky od zrušenia polície, alebo aspoň na zníženie jej financovania, až po finančné reparácie potomkov otrokov. Hriechy minulosti dobehli USA na ich vlastnej pôde. Tieto udalosti nie sú ničím novým. Od  70-tych rokov silnejú organizácie čiernych bojovníkov, mnohé militantné, ktoré pravidelne usporadúvajú pochody a protesty.  Občas zapálili nejakú ulicu, pár áut a tak držali politikov pod tlakom. Demokrati im stále presadili nejaké výhody výmenou za hlasy a išlo sa ďalej. Skutočné problémy ako je chudoba v getách, vzdelávanie, lacné drogy, gangy a zločinnosť sa riešili hodením balíka peňazí zodpovedným a protesty utíchli. Najväčším problémom čiernej komunity sú deti vychovávané jedným rodičom. Až 65 percent mladých tu vyrastá v rozbitých rodinách a poväčšine bez otca, čo má hlavne pre mladých chlapcov nedozerne následky. Školy preberajú výchovu namiesto vzdelávania, kde študenti majú mnoho práv a málo povinností a učitelia zase opačne. Demokratická strana sa za posledných 20 rokov silne liberalizuje a adoptuje všetky progresívne hnutia (feminizmus, gender, green, multi-kulti …) pod svoje krídla. Úderky mladých revolucionárov ako Antifa a BLM sú formované už od stredných škôl cez univerzity preplnené profesormi, ktorých nemožno nazvať inak ako liberálni marxisti (bývalá hippies generácia). Deťom sa vtĺka do hláv, že za všetko toto môže biely muž. Každá revolúcia si musí nájsť nepriateľa a toho zosobnením je teraz biely policajt a biely muž v Bielom dome. A čo robia nadnárodné korporácie? Zo strachu, aby neboli onálepkované ako rasisti, platia týmto samozvaným žalobcom, sudcom a katom v jednej osobe výpalné. Takým príkladom neschopnosti riadiť mesto a štát sa stal Seattle, kde polícia opustila svoju stanicu v centre a prenechala územie šiestich blokov a parku protestujúcim, ktorí si to pekne ohradili barikádami a zriadili si tam svoju nezávislú zónu, bez polície, bez zákonov. Média to zase prezentovali, ako taký festival s koncertnou atmosférou, kde majú mladí možnosť slobodne diskutovať a tvoriť niečo nové. Po niekoľkých dňoch sa ich vodcovia začali ozbrojovať, lebo problémy s drogami a násilím sa vyostrovali. Trvalo tri týždne,, keď po prestrelkách a zabití jedného chlapca polícia vytlačila protestujúcich, ktorí sa ani veľmi nevzpierali vyzerajúc unavení a znechutení, že sa im to vymklo z rúk. Protesty, ale pokračujú a budú pokračovať vo forme odstraňovania sôch a ničenia všetkého čo pripomína bielu nadvládu, ako si my bývalí pionieri pamätáme: Rozboríme sveta starý základ, Otroci, hor sa k víťazstvám!”. História sa zase opakuje a ide len o to kto to využije. Pekne nás rozdeľujú a štvú proti sebe. Zdanlivo plán funguje, lebo mlčiaca väčšina sa bojí o prácu, o deti, o svoje istoty a mlčí. V cirkvi aj keď sa nájdu hlasy pravdy a múdrosti tak sú umlčiavané hlasmi politickej korektnosti, ktorá dnes prikazuje prijať vinu a skloniť hlavu, kľaknúť na kolená. Rasizmus v Spojených Štátoch Amerických má  viac foriem. Jednu, tú politickú, kde sa určitá politická strana snaží využívať minority na boj proti svojim oponentom. Druhou formou je taká skôr vnútorná nespokojnosť strednej triedy so systémom typu:  My vs. Oni, kde jedni pracujú a platia vysoké dane, školy a poistky a druhí poberajú výhody za nič. To je, ale skôr také podvedomé a každý si na to zvykol. Ďalej čoraz viac dostáva priestor v liberálnych mediach tzv. obrátený rasizmus, kde radikálni čierni vodcovia prezentujú víziu svojho samostatného rasovo čistého územia, finančné odškodnenie a pod., nehľadiac na prospech svojej komunity bojujú mečom, ktorý im vtisol do ruky niekto iný.

Aj po tomto neutešenom obraze si stále myslím, že je tu ešte sila, ktorá dokáže zvrátiť toto šialenstvo a že spoluprácou na základoch rovnosti je možné túto krízu zmierniť. Táto krajina je nepredstaviteľne bohatá, len potrebuje dobrých hospodárov a spravodlivých vodcov. Je rozumnejšie v tomto dome upratať, urobiť poriadok, ako by sme ho mali zbúrať. Všetko je v rozklade ale je tu nádej, že tento morálny kolaps nás prinúti začať budovať nový systém na duchovných základoch.

Začať sa musí v rodine, v cirkvi, v školách, učiť sa osobnej zodpovednosti za úspech aj neúspech vlastnej rodiny, komunity, štátu. Prestať si vyčítať hriechy minulosti, poučiť sa a začať s láskou a pokorou odznova.

Peter Janovčík

 

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: