11. nedeľa po Svätej Trojici
Vzdych slovami proroka ku napomenutiu Hospodinovho stáda:
„Čujte a naslúchajte, nebuďte pyšní, lebo Hospodin hovorí: Vzdajte česť Hospodinovi, svojmu Bohu, skôr, ako sa zotmie, skôr, ako vám za súmraku nohy narazia na vrchy! Vy čakáte na svetlo, ale On ho obráti na tmu a zmení na temnotu. Ak však neposlúchnete, v skrytosti bude plakať moja duša, pre vašu pýchu slzy roniť, a slzy mi zalejú oči, lebo stádo Hospodinovo je zajaté.“ Jer 13, 15 ̶ 17
Kázňový text:
A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo:Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán.Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán.Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu!Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
L 18, 9 ̶ 14
Bratia a sestry,
spoliehať sa, mať istotu, rátať s niečím, to je pre naše životy dôležitý bod našej existencie. Keď je niečo pevné, stále, nemenné, môžeme mať istotu, spoliehame sa a rátame či už s osobami, okolnosťami, vecami, alebo so vzťahmi, ako je to uvedené aj v našom biblickom texte. Pán Ježiš povedal podobenstvo proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali. Spoliehať sa na seba, že som spravodlivý, by nebolo zlé, keby to bolo pravdivé. Ale byť v stave hriechu a namýšľať si, že som v poriadku, je prejavom vlastnej pýchy, a tak aj zaslepenosti, keď nevidím vlastný život objektívne, ale sa nachádzam v akomsi sebaklame. Namýšľam si o sebe, že som v poriadku, a ak treba čosi riešiť, tak len tých druhých, ktorí nespĺňajú moje predstavy.
Vo svete si každý môže myslieť o sebe, čo chce. Svet nemá a neprijíma zrkadlo, ktoré dáva človeku Božie slovo. Preto svet hynie a potrebuje zachraňujúcu zvesť od Boha, ktorá ho odvedie od vlastného sebaklamu k poznaniu, ktoré je pravdivé.
V cirkvi, v Božom ľude, však sebaklam nemá miesto a nemá byť živený, lebo sám Pán sa proti pýche postavil a odsúdil ju ako nemiestne uvažovanie a myslenie. Zakladať si na sebe je veľký omyl. Je mylné hľadieť na iných z kopca, z piedestálu, lebo to znamená, že nechápem svoju úlohu a pozíciu správne. To, čo vidím, nemá byť o mne, ale o tom, že vidím priestor na realizáciu svojich úloh a povinností, kde sa mám prejaviť. Nie však súdením iných ani tým, že by som sa mal s nimi porovnávať, ale pokornou službou blížnemu, ako nás učí náš Pán.
Spoliehať sa na seba, že som spravodlivý, a iného nemať za nič, je nesprávne a Pán je proti takémuto uvažovaniu a správaniu. Nebolo to namieste ani vtedy, v Izraeli, a ani dnes, keď si niekto o sebe myslí, že je niečo, že robí niečo, a iní, keď tieto parametre nemajú, akoby za nič nestáli. Podceňovanie iných a preceňovanie seba skôr či neskôr narazí na Pánovo vyhodnotenie: „Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Pán Ježiš vidí a vyhodnocuje ̶ a raz finálne vyhodnotí ̶ objektívne. Robiť dnes predčasné súdy o iných a utvrdzovať sa v tom, že ja som v poriadku, je neadekvátne. Keď sa chcem na seba spoliehať v otázke svojej spásy, tak je to nerozumné. Neuvedomujem si krehkú zložku svojej osoby, ktorá potrebuje iný, skutočne pevný základ, s ktorým nikto a nič nepohne. Len svätý Boh a Jeho dielo je to, ktoré ma dokáže zmocniť, upevniť. Pán Ježiš je nenahraditeľný pre moju spravodlivosť. Keby On nebol platil a skutočne nezaplatil vlastnou krvou a životom, nemal by som prístup k spravodlivosti. Ani by som o nej nevedel, ani ju nemal, ani by som ju nikdy sám nezískal.
Boh sa nado mnou zmiloval a doprial mi svoje slovo. Môžem poznať, čo sám zo seba neviem. Keby som sám chcel, aj tak by som nevymyslel nič lepšie než to, čo urobil za mňa môj Spasiteľ Pán Ježiš Kristus. Aj keď sám osebe nemám hodnotu a nie som schopný vytvoriť hodnotu, predsa ma k tomu povoláva svätý Boh, ktorý je darcom všetkých hodnôt. Pretože On má všetku kvantitu a kvalitu, od Neho sa odvíja aj tá moja. Keďže On je mojím Pôvodcom, Stvoriteľom, len s Ním, od Neho môžem mať aj vlastnú spravodlivosť.
To, čo, žiaľ, patrí ku mne, je môj hriech. Môj osobný hriech, pre ktorý som sa sám rozhodol, za ktorý som sám zodpovedný a mám sa svätému Bohu zaň zodpovedať. Nedá sa tomu vyhnúť, potrebujem prevziať vlastnú zodpovednosť a vyznať: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“ Potrebujem Jeho ospravedlnenie, a potom budem skutočne spravodlivý podľa Božej vôle a aj budem konať Jeho vôľu.
Každý deň, ktorý je nám dopriaty, si môžeme a máme uvedomovať, že sami osebe sme veľmi máličko, až zanedbateľne málo pre seba či pre tento svet. Áno, sme síce schopní dokázať aj veľké veci, len keby neboli tie ľudské diela v konečnom dôsledku pre mňa aj pre svet zlé. Ľudia si urobia meno tým, čo dokázali, ale čo je to všetko bez Boha! Bez toho, aby som bol vďačný Tomu, ktorému tá vďaka má patriť prvému, ktorý mi doprial ten potenciál a vystrojil ma na dobré dielo, aby to, čo robím, malo cenu. Svet to nemusí oceniť, ale bude vidieť, že sa tu deje niečo, čo nie je bežné, na súčasné podmienky nenormálne, ale je to správne a je to cesta, po ktorej mám kráčať.
Dnes sa máme zastaviť, vidieť svoju spravodlivosť vo svetle Kristovej obete, prijať očistenie, odpustenie, oslobodenie pre ďalšie kroky svojho života. Prijať poslušnosť na vedenie nie vlastnými hriešnymi túžbami, ale Duchom, ktorý je od Boha. Viac Ducha, viac poslušnosti slovu Božiemu, viac úžitku z toho, čo žijeme. Aj pre seba, aj pre ďalších mať čo ponúknuť, ukázať, povedať, mať predstavu a očakávanie, plán realizovať projekt spravodlivosti, ktorý sa nespolieha na seba a ani neponižuje iných. S Bohom a od Boha mám svoju spravodlivosť, otvára sa mi nekonečná budúcnosť, ktorú je hodno žiť, a tak oslavovať svojho Pána.
Modlitba
Pane môj, Tvoje slovo stále platí a vyhodnocuje môj život aj moju spravodlivosť. Potrebujem tú Tvoju, aby bola pri mne skutočná. Prosím, zmiluj sa nad nami, nad bratmi a sestrami, ktorí voláme na Teba a od Teba chceme prijať do svojho života Tvoju spravodlivosť, aby sme nepohŕdali inými, ale boli ochotní sa im dať do služby. Zmocni nás svojím Duchom, obnov naše myslenie svojím slovom, dopraj nám pravé pokánie, aby sme sa smútili z hriechu a tešili s pravdou. Nech nie sme tí, ktorí sú proti Tvojmu slovu, ale v poslušnosti a pokore pred Tvojím slovom, kde Ty vedieš z viery k ospravedlneniu hriešnika, ktorý sa teší, že si ho povolal z tmy na svetlo, z hriechu do života, a tak Ťa chceme chváliť a velebiť naveky. Amen.
Mgr. Marek Tomčík
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
