Proste a dostanete
25. po Svätej Trojici – predposledná nedeľa cirkevného roku
„Ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.“
G 5, 22 – 23
Milí priatelia, dnes máme osobitný dátum v kalendári: deň boja za slobodu a demokraciu. My pamätníci, čo sme ten prelomový medzník prežili vieme, čo znamená zápas o slobodu a demokraciu. Roky sme boli presviedčaní, že Dubček škodil Slovensku, bol oportunista, že bratská pomoc bola nevyhnutná, že my vtedajší študenti v roku 1968 sme boli pomýlení a zavádzaní atď. Komunisti cez cirkevných tajomníkov ovládali cirkev, mnohí sa báli a ak sa ozvali boli perzekvovaní. Nepriateľa sme poznali, no kto je zodpovedný za súčasnú situáciu, nielen v štáte a národe, ale aj v cirkvi? Boli sme utláčaní, dnes sme slobodní, ale od koho a čoho? Ja mám žiaľ skúsenosti, ktoré bolia, najmä každú nedeľu, keď si spomínam na vyše 40 rokov, ktoré som prežila v službe Pánovi a bohumilému cirkevnému zboru na Myjave.
Môj manžel, s ktorým sme boli vylúčení z kňazskej a diakonskej službe, bol na stretnutí po 50 rokoch po ordinácii. Po 4 rokoch si mohol v kruhu priateľov – konškolákov, ktorí prišli Liptovského Jána si spolu s tými, čo prijali pozvanie – zaspomínať. Zo svojho pohľadu opísať skúsenosti nielen z požehnaného pôsobenia v službe, ale aj trpké skúsenosti zo záveru nášho pôsobenia. Kto má úprimný záujem poznať našu situáciu, môže sa nám ozvať. Na fakulte sme počúvali o empatii, kto sa chce vžiť napr. do mojej situácie, môže sa ma priamo opýtať.
Prečo tento úvod? Teraz. v doznievajúcom mesiaci úcty k starším? Naši pedagógovia na fakulte, biskupi a predstavení v tej dobe boli úcty hodní, no ako prejavujú úctu nastupujúce generácie (aj v ecav)? Počúvam od starších kolegov, že pokora sa čím viac „nenosí“, že naša cirkev ustupuje z pozícií, ktoré sme mali hneď po revolúcii, keď sme boli na druhom mieste v rebríčku dôveryhodnosti. Máme skúsenosti, že niektorí bývalí mládežníci (aj farári v službe) sa robia, že človeka nevidia, aby si nepokazili renomé, či nepovalili rebrík postupu… Dá sa v tejto veci dačo robiť? O tom by som chcela uvažovať v dnešnej kázni.
Pri hľadaní riešenia tohto problému sa treba obrátiť na dve adresy. Na jednej strane na tých, ktorí majú skreslené, deformované, nesprávne predstavy o kresťanstve, a kritizujú nie kresťanstvo, ale prevrátené predstavy, na druhej strane na nás samých, ktorí sa pokladáme za kresťanov. Lebo vo veci, o ktorej hovoríme, sú chyby, a to veľmi závažné, na oboch stranách. S ľuďmi, ktorí kritizujú a odsudzujú kresťanstvo, sa dostávame do rozhovorov, niekedy pokojných, niekedy vášnivejších. V rozhovore by sme sa mali usilovať zistiť, aký obraz o kresťanstve má ten kritizujúci človek, alebo by sme ho mali rovno poprosiť, aby nám načrtol, ako on vidí kresťanstvo, ako chápe vieru v Pána Boha, ktorú kritizuje.
Keď zbadáme, že tento obraz nezodpovedá tomu, čo skutočné kresťanstvo je, mali by sme ho na to upozorniť, mali by sme mu odporúčať, aby si našiel skutočne reprezentatívnu literatúru o kresťanstve a preštudoval si ju, aby sa tak dopracoval k poznaniu skutočnej podstaty kresťanstva. Treba mu pomôcť pri hľadaní literatúry, a ak položí otázky, treba sa usilovať dať alebo hľadať na ne odpovede. Svoju kresťanskú vieru a témy, ktoré s ňou súvisia, by sme mali poznať tak dobre, aby sme takýmto ľuďom vedeli dať presnú, jasnú, správnu odpoveď a informáciu. Na povinnosť, aby sme boli pripravení odpovedať na otázky iných, upozorňujú slová z 1. listu Petrovho (3, 15): „Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet.
Keď kritizujúci človek upozorní na jestvujúce nepopierateľné chyby a nedostatky v praktickom živote kresťanov, budeme mu v tom zrejme musieť dať za pravdu, pretože my kresťania v praktickom živote neraz veľmi úboho reprezentujeme Toho, v ktorého veríme. Ale okrem toho by sme takému človeku mali odporúčať, aby sa – hoci len z literatúry – zoznámil so skutočne kresťanskými osobnosťami z minulosti a prítomnosti, pretože, vďaka Pánu Bohu, existovali a existujú aj takí ľudia, zo života ktorých sa dá vyčítať, čo kresťanstvo je, ako kresťanská viera formuje človeka, akú osobnosť z neho buduje. Až po získaní takýchto pravdivých informácií sa môže začať hodnotenie. Bez pravdivých a bohatých informácií sú reči o kresťanstve prázdnym hovorením. Veľmi vážne slová musíme povedať na svoju vlastnú adresu, do svojich vlastných radov.
Mnohí ľudia nemajú času alebo nemajú záujem oboznamovať sa s kresťanstvom z Biblie, z kníh a časopisov. Zdrojom ich poznania sú kresťania, s ktorými sa každý deň stretávajú, postoje kresťanov, o ktorých sa dozvedia v médiách. Tu si musíme položiť veľmi vážnu otázku: Aký obraz kresťanstva poskytujem ja svojmu okoliu mojím každodenným životom v rodine, v škole, na pracovisku, v ostatných situáciách? Či nie sme my sami, čo sa pokladáme za kresťanov, príčinou toho, že vzniká toľko deformovaných, a to veľmi často negatívnych hodnotení kresťanstva? A že sa to pre nejedného človeka stáva prekážkou na jeho ceste k Ježišovi Kristovi? Cítime, aká veľká je v tejto veci naša zodpovednosť? Čo ak nám Sudca pri poslednom hodnotení povie: Ty si sa svojím nekresťanským životom stal prekážkou pre toho a toho človeka a tak si mu zabránil dostať sa k zdroju pravdy, pomoci, záchrany.
Keď si uvedomíme celú závažnosť problému, o ktorom hovoríme, mali by sme pochopiť, že v živote každého, kto sa pokladá za kresťana a kto sa predstavuje svetu ako kresťan, by mala nastať radikálne premena, radikálna obnova celého života. Ide o takú závažnú vec, že sami zo svojich síl na jej uskutočnenie nestačíme. Ak obnova nášho života má byť skutočná a má byť trvalá, musíme mať pomoc zhora, pomoc, ktorá pochádza spoza hraníc našich obmedzených síl a možností. Pán Boh, ktorý nás pozná, nechce nás nechať v našej obmedzenosti a slabosti, ale posiela aj nám svoju pomoc z výsosti. Duch Svätý chce z nás stvoriť nových ľudí, ktorí by už neboli pohoršlivou karikatúrou kresťanov, ale ktorí by boli skutočnými kresťanskými osobnosťami. Duch Svätý ponúka svetlo a silu každému veriacemu, aby sa stal v plnom zmysle kresťanskou osobnosťou, nech sa nachádza v akomkoľvek postavení.
Dalo by sa uviesť mnoho biblických odsekov, ktoré hovoria o nevyhnutnej potrebe realizovania kresťanského životného programu a jeho jednotlivých konkrétnych stránok. Takéto odseky čakajú na naše objavenie, preštudovanie, premyslenie a uvádzanie do života.
Dnes máme svätý text z Listu Galatským. Odsek, ktorý hovorí o ovocí Ducha: „Ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.“ Dielom Svätého Ducha je plná, zrelá kresťanská osobnosť, charakterizovaná láskou, radosťou, pokojom, zhovievavosťou, nežnosťou, dobrotivosťou, vernosťou, krotkosťou, zdržanlivosťou. O každom z týchto slov by bolo treba povedať osobitnú kázeň. O každom z týchto slov môže a má každý z nás aj samostatne rozmýšľať a v Biblii hľadať odpoveď na otázku, čo je ich skutočnou náplňou. Každé z týchto slov má sa stať obsahom kritickej otázky o nás samých: Ako je to v mojom živote s tou láskou, radosťou, pokojom a ostatnými znakmi kresťanského života? Každé z týchto slov sa má stať programom nášho osobného duchovné rastu.
Každé z týchto slov sa má stať predmetom modlitby. V jednej chvíli s radosťou prijímam program lásky. Ale v inej chvíli nadobúda vo mne prevahu môj egoizmus. Neviem si sám rady. Prosím o pomoc Ducha Svätého, aby On v mojom vedomí a podvedomí vykonal radikálnu zmenu tejto bezútešnej situácie. Prosím o pomoc Ducha Svätého, aby som sa v tomto vnútornom zápase predčasne nevzdal, ale aby som vytrval až do konca. – Podobným spôsobom by sme sa mali modliť aj o ostatné veci, ktoré sú uvedené v tomto dôležitom zozname ovocia Ducha. Všimnime si, čo je osobitným, špecifickým znakom takýchto modlitieb. V nich ide o to, aby v nás samých, v našom najhlbšom vnútri, nastala zásadná zmena, aby sme sa my sami stali inými ľuďmi, novými ľuďmi. V tom zmysle, ako to hovorí krásna veta z iného apoštolského listu: „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové.“
V úvode som naznačila našu situáciu po zmene pomerov v spoločnosti, ale na mieste je otázka, ako je to s nami kresťanmi, osobitne v našej evanjelickej cirkvi? Všetci akosi cítime, že spomínané ovocie Ducha sa nám vytráca z našich vzťahov, spoločnosť je traumatizovaná dianím vo svete. Vojnou na Ukrajine, ktorá nie je až tak ďaleko od nás, čo sme prežívali v našom Cirkevnom centre voľného času, keď sme prichýlili mamy s deťmi, utečencov z Ukrajiny. Nenazdali sme sa, že medziľudské vzťahy chladnú, vytráca sa láska, radosť, pokora, úcta a dobrota.
Čo nám radí Biblia? Pán Ježiš povedal: „Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené. Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené.“ Preto povedal: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia.“ Pri vytrvalých modlitbách cítime naliehavú túžbu človeka, ktorý si uvedomuje všetky nenormálnosti svojho života a veľmi sa chce stať normálnym človekom, normálnym podľa Božieho srdca, a preto tak neodbytne prosí o pomoc Ducha Svätého. Keby nastala takáto zmena existencie u kresťanov v masovom meradle, veľmi by sa zmenilo hodnotenie kresťanstva zo strany nekresťanov. My nemôžeme ovplyvniť takúto zmenu v masových rozmeroch. Ale jedno môže urobiť každý z nás: Začať od seba s týmito zmenami a s naliehavými prosbami o pomoc Ducha Svätého. Ak vytrváme, určite budeme vypočutí. Amen
Modlitba
Všemohúci Bože, Pane náš, ďakujeme za Tvoje slovo, ktoré nás vzdeláva, poučuje a usmerňuje na cestu nasledovania v kresťanských cnostiach, ktoré nás oslovujú z dnešného svätého textu. Duchu Svätý, Posvätiteľu náš, pomáhaj nám svojím pôsobením, aby Božia milosť nebola pri nás daromná. Nech ovocie Ducha je viditeľné pri nás, za to prosíme a do Tvojich rúk sa porúčame i s našou cirkvou, nech sa deje Tvoja svätá vôľa. Amen.
Mgr. Jaroslava Mišiaková Bálešová
evanjelická a. v. farárka
