Principiálnosť
Principiálni ľudia to majú vo svete veľmi ťažké – a principiálnosť sa ani v súčasnom vedení ECAV nenosí. Pretože princípy morálne, personálne či týkajúce sa vedenia hospodárstva vždy vynesú do funkcií tých najschopnejších. Na dobrom návrhu princípov a ich dodržiavaní je založený úspech viacerých firiem a organizácií. Lenže nie každý podporuje férovú súťaž a veľa ľudí, naopak, hľadá často aj pochybné skratky k úspechu, sláve, funkciám či peniazom. A tak tu máme intrigy, podrazy, prehnané ambície, arogancia, klamstvo či neustále zmeny podmienok, ktoré sú niekedy neskutočné tvrdé pre oponentov a niekedy zas minimálne až žiadne, keď ide o seba či tých svojich.
Platí pravidlo, že čím viac takýchto kompromisov – politiky – sa vo firme nachádza, tým menší je priestor pre odbornosť a kvalifikované riadenie. A tým horší je aj jej výsledok. Preto za normálnych okolností musia mať tieto nesystémové zásahy vo firmách svoje hranice. Pretože o chvíľu by jednoducho nebolo tieto „hry“ kde hrať – firma by prestala existovať.
V cirkvi je to však zložitejšie, pretože nežije z toho, čo si sama zarobí z podnikateľskej činnosti. Žije z príspevkov, ktoré prúdia bez ohľadu na to, ako funguje – či na báze princípov a hodnôt, alebo na báze voľného ringu, resp. Divokého západu. O to väčšia je motivácia dostať sa v takej spoločnosti do funkcií, a preto sa tak často používajú aj veľmi neférové metódy. Čo je úplne absurdné, pretože práve v cirkvi nemajú čo hľadať!
Z rovnakého dôvodu tu, minimálne v posledných rokoch, absentuje aj snaha zaviesť pravidlá a princípy do riadenia. Veď načo aj, keď peniaze aj tak dostaneme! A keby sme nejaké pravidlá a princípy zaviedli, nebodaj sa nájde niekto šikovnejší a ešte by nás potom nahradil.
Určite budete namietať, že tak by nemal zmýšľať človek, ktorý je veriaci a ktorý nadovšetko miluje Evanjelickú cirkev. Písmo nás totiž viac ako čokoľvek iné vedie práve k hodnotám a princípom, ktoré vyplývajú z evanjelickej vierouky. A okrem Biblie a jej výkladov nám túto cestu viac ako jasne a názorne ukázal na svojom živote náš Pán Ježiš Kristus. Je teda možné konštatovať, že pre kresťana by takéto správanie malo byť štandardom.
Ak pozeráme na situáciu a krízu, ktorou dnes ECAV prechádza, musíme konštatovať, že túžba po moci, sláve a peniazoch je pre mnohých práve skúškou viery. Je to otázka stanovenia priorít, je to otázka hodnôt, ktoré vyznávame, je to otázka viery. A to nielen tých, ktorí sú pri moci. Keď zlyhajú oni, je otázne, akú vieru majú všetci ostatní evanjelici – čo sú ochotní urobiť pre to, aby Evanjelická cirkev bola znova svetlom a soľou!
Samozrejme, existuje aj iná cesta: počkať na to, kým cirkev postupne príde o budovy, majetky, peniaze a postupne aj o štátny príspevok či príspevky zo zahraničia. Potom zmiznú aj prospechári, farizeji, podvodníci a špekulanti. V cirkvi ostanú iba ľudia, ktorým na nej naozaj záleží.
Lenže tento spôsob predstavuje extrém, pretože stavia cirkev na hranu prežitia, kde musí začať v podstate odznova. Cirkev by v takom prípade zlyhala, pretože sa nedokázala vyrovnať s „pokušením“ a musela počkať, kým „pokušenie“ zmizne.
Preto je potrebné konať skôr a viesť každodenný zápas o obnovu cirkvi – o jej hodnoty, princípy a o jej pravé poslanie a zmysel!
Jaroslav Mervart
Ilustračné foto: Станислав Кондрашов z Pixabay
