Prenasledovanie a pomsta
Albert Einstein vraj raz povedal, že nájsť riešenie akéhokoľvek problému nie je ťažké za podmienky, ak situáciu či prostredie dobre poznáme. Tvrdil, že po dobrej a vyčerpávajúcej analýze všetkých súvislostí a kontextu vyplynie riešenie v podstate samo.
Som presvedčený, že to platí aj pre našu evanjelickú cirkev. Príčinou je túžba po majetkoch, moci a vplyve, ktorá je taká silná, že sa tu potláčajú elementárne zásady kresťanskej vierouky, morálky, hospodárnosti či transparentnosti. Dokonca sa tu uplatňuje situačná etika v zmysle čo “platí” dnes a pre teba, to už neplatí zajtra pre “nášho človeka”. Čiže o nejakej konzistentnosti konania či osobnej cti tu nemôže byť ani reči.
Následky vyššie uvedených cieľov a používanie svetských metód prináša aj zodpovedajúce výsledky. Je to zakrývanie majetkových káuz, manipulácie volieb, obmedzovanie slobody prejavu, slobody tlače či dokonca prenasledovania tých, ktorí na problémy poukazujú. Ako samostatný príklad je možné spomenúť odmietanie dialógu zo strany vedenia cirkvi, ktoré sa vraj dalo počuť: Načo budeme s Asociáciou hovoriť, keď aj tak budú chcieť nové voľby. Každému, kto túto situáciu pozná, musí byť jasné, že takéto odmietanie dialógu logicky znamená, že nové vedenie cirkvi nemá odpovede a vysvetlenie na otázky Asociácie slobodných zborov. Je to podobné, ako keď sa nepripravený študent (oprávnene) bojí skúšky, ibaže v tomto prípade je situácia podstatne vážnejšia. Nechcem dnes rozberať všetky tieto kauzy, ktorých je viac než veľa, čo cirkvi veľmi škodí. Chcem sa zaoberať iba tou poslednou, ktorá sa týka uznesenia dvoch predstaviteľov, predsedníctva Šarišsko-zemplínskeho seniorátu (ŠZS), ktorí sa podujali na ďalší slabo pripravený, ale o to agresívnejší krok, a to na (podmienečné) vyzdvihnutie zborového farára michalovského zboru Jána Meňkyho z úradu.
V prvom rade je potrebné poznať kontext celej situácie, a úlohu brata farára Jána Meňkyho v cirkvi všeobecne. Už pred mnohými rokmi mal odvahu poukázať na praktiky, ale aj osoby prepojené s ŠtB, ktoré sú, žiaľ, až doteraz viac než viditeľné v našej evanjelickej cirkvi. Ďalej aktívne poukazoval na problémy hospodárenia v Reformate, stredisku Heliantus-Sigord, ale aj v iných cirkevných či mimocirkevných, ale cirkvou ovládaných firmách. Pre úplnosť je potrebné dodať, že v tejto svojej snahe zďaleka nebol sám, avšak bol jedným z verejne známych osôb, ktoré poukazovali na to, že tieto praktiky v cirkvi nemajú čo hľadať. Rovnako sa pridal k laikom a duchovným, ktorí poukazovali na zmanipulované voľby v roku 2018, kde sa aktívne zasadzoval o nápravu tohto stavu, čo sa, žiaľ, doteraz nepodarilo. Jeho vystúpenia boli verejne známe, či už boli prezentované osobne, na cirkevných grémiách, alebo v tlači, na konferenciách a službách Božích organizovaných Asociáciou slobodných zborov.
Ak hovoríme o tom, že vedenie cirkvi nemá pre vyššie uvedené kauzy a pochybenia vysvetlenie, a tiež o tom, že svoje osobné záujmy nadradilo nad tie cirkevné, resp. Božie, tak už nikoho neprekvapí, že sa za každú cenu snaží dosiahnuť, aby sa o týchto problémoch nehovorilo. Sme presvedčení, že to už dávno prekročilo hranice kresťanskej morálky, a dokonca aj etiky či elementárnych princípov demokratickej spoločnosti. Stiahnutie čísla 26 priamo z pošty, žaloba na Asociáciu či Spolok Tranovský, prijímanie uznesení o Asociácii spôsobom o nás bez nás a viaceré preukázateľne nepravdivé obvinenia svedčia o zúfalej snahe názorových oponentov umlčať. Som presvedčený, že v rovnakej línii ide aj obvinenie brata farára Meňkyho, čím sa však už začala priama likvidácia nepohodlných farárov, na ktorých – na rozdiel od laikov – má vedenie cirkvi predsa len väčší dosah.
Ak sa pozrieme na dôvody, ktoré predsedníctvo seniorátu viedli k takému pochybnému kroku, je možné hovoriť o dvoch kategóriách. Prvá je: chceli sme prísť na kontrolu, len sa nám doraz nepodarilo spojiť, a teda si to vykladáme tak, že na vine je druhá strana. A to napriek tomu, že ani z ich popisu situácie takýto záver veľmi nevyplýva. Neviem sa zbaviť dojmu, že naplánovanie návštevy michalovského zboru na deň konania konferencie o hluchoslepote vôbec nebolo náhodné. V liste uvádzajú, že konferencia bola pôvodne plánovaná o týždeň skôr, čo je síce pravda, ale tento posun bol daný práve (už na začiatku januára) naplánovaným stretnutím komisie na prešetrovanie hospodárenia Reformaty, ktorému (z poverenia GP) nepredsedal nik iný, ako člen predsedníctva ŠZS pán Damankoš.
Ak by sme aj tento argument akceptovali, na čo nevidím žiadny dôvod, tak by proti sebe stálo predsedníctvo ŠZS a predsedníctvo michalovského zboru. A teda nie iba brat farár Ján Meňky.
Druhý “dôvod” súvisí so vzťahom zboru a seniorátu, a to najmä vo svetle slova Božieho a Augsburského vyznania. Prvou témou je, či seniorát môže z pohľadu hierarchie rušiť štandardné uznesenia prijaté cirkevným zborom, pretože je to v priamom rozpore s vieroukou a vyznaním evanjelickej cirkvi. Opatrný a predvídaný postup brata Meňkyho z tohto pohľadu nie je “zanedbaním povinnosti”, ale skôr ochranou zboru pred spôsobmi, ktoré nemajú v evanjelickej cirkvi čo hľadať. Tam je možné zaradiť aj samotnú nepodloženú snahu o disciplinárne konanie voči jeho osobe, ktoré bez adekvátneho dôvodu je tiež v rozpore s Augsburským vyznaním a vieroukou evanjelickej cirkvi. Tu je potrebné tiež dodať, že otváranie problému zápisnice, ktorá viac ako pol roka nikoho nezaujímala, vyznieva viac než účelovo.
Ak však hovoríme o zápisniciach, určite stojí za to spomenúť dlho absentujúce zápisnice z pochybných kandidačných porád z roku 2018, hoci voľby už boli v plnom prúde. Ako druhý príklad môžu poslúžiť termíny vyhotovení zápisov z viacerých kanonických vizitácií bývalého biskupa Slavomíra Sabola, ktoré sa od samotnej vizitácie po vyhotovenie zápisu pohybovali v rozmedzí od pol roka po viac ako dva roky! O termínoch nápravných opatrení ani nehovoriac. Je potrebné dodať, že v danom prípade nehrozila svojvôľa vedenia, ako to vidíme po roku 2018, keď na úrovni seniorátu dochádzalo k rušeniu uznesení právoplatne prijatých v cirkevnom zbore! Na porovnanie uvádzam, že bývalý dozorca VD sa po nemorálnom vyradení protikandidáta stal generálnym dozorcom a bývalý biskup VD dostal na inštalácii nového biskupa VD (tiež zvoleného vďaka nemorálnemu vyradeniu protikandidátov) zlatú medailu. Existujú v tejto cirkvi ešte nejaké hodnoty či princípy, ktoré platia rovnako pre všetkých? Alebo nové vedenie preferuje “prijímanie a zavrhovanie osôb” podľa toho, ako sa mu to hodí? V takom prípade nech však nezabúda, že táto téma je v slove Božom zastúpená viac než často, napr. v Liste Jakuba: “Ale ak uprednostňujete osoby, páchate hriech a zákon vás usvedčuje ako priestupníkov.” (Jk 2, 9)
No toho, čo vrhá tieň na rozhodnutie predsedníctva ŠZS vo veci obvinenia a potrestania zborového farára z Michaloviec, je oveľa viac. V prvom rade je to podivná spolupráca seniorátneho predsedníctva a presbyterstva ŠZS, ktoré je v tomto prípade odvolacím orgánom! Má potom odvolanie sa na seniorátne presbyterstvo ešte vôbec nejaký zmysel? V každom prípade je potrebné to aspoň skúsiť…
Ďalšie pochybnosti vznikajú, keď zoberieme do úvahy iné, dlhodobo neriešené problémy v senioráte, či už na úrovni plnenia povinností, alebo osobného života niektorých duchovných. Tieto problémy z nejakých dôvodov predsedníctvo seniorátu prehliada, resp. nerieši. Žiaden z týchto problémov neevidujeme v cirkevnom zbore Michalovce, kde si Ján Meňky k spokojnosti zboru vzorovo plní všetky svoje povinnosti, a dokonca ešte oveľa viac. Vo vzťahu k predsedníctvu ŠZS je potrebné spomenúť aj majetkové kauzy a nedbanlivosť (?), napr. pri správe majetku Heliantus-Sigord, kde došlo nielen k neefektívnej a netransparentnej správe majetku, ale aj k zneužitiu dôvery vo vzťahu k zborom a veriacim evanjelikom všeobecne.
Za zmienku stojí aj “aktívna” účasť predsedníctva ŠZS na kauzách, ktoré spochybnili dôveryhodnosť celej evanjelickej cirkvi. Minimálne jeden jej člen bol členom generálneho presbyterstva, ktoré bolo Valným zhromaždením spoločnosti Reformata pred rokom 2014, ktoré bolo spojené so zásadnými nedostatkami. Ten istý člen – Marián Damankoš – bol síce aj členom Komisie pre prešetrenie činnosti spoločnosti Reformata, a hoci “zobral si na seba” prezentáciu jej správy na Synode, je pre mňa veľkým sklamaním, prečo napriek svojej účasti v predsedníctve seniorátu, generálnom presbyterstve a Synode na nej netrvá a nepožaduje plnenie prijatých uznesení! Napriek tomu, že v správe boli uvedené konkrétne pochybenia na adresu bývalých konateľov do roku 2014, bolo nelogicky odvolané nové vedenie, ktoré na problémy poukázalo a riešilo ich! A pritom dnes viacerí ľudia vedia potvrdiť, že v Reformate znova pracuje či vypomáha bývalý konateľ Vladimír Daniš. Ten Vladimír Daniš, ktorý sa s cirkvou súdi o neplatnosť zrušenia funkcie konateľa. Tak to vyzerá, že cirkev má už dnes v tom jasno, čo potvrdzuje aj účasť Vladimíra Daniša na koncoročnom stretnutí pracovníkov generálneho biskupského úradu, kde ho uviedol sám generálny biskup Ivan Eľko. Na súde to vyzerá zas tak, že to najdôležitejšie, o čo sa v tomto spore cirkev (a na prekvapenie aj druhá strana) snaží, je vylúčenie verejnosti, ako ináč: tej evanjelickej.
Vedenie ŠZS bolo pomerne aktívne aj na kandidačných poradách, ktoré sa preslávili subjektívnym prístupom k posudzovaniu kandidátov. Podľa zápisu predpokladám, že bolo za vyradenie Imricha Lukáča, ktorý kandidoval na funkciu generálneho dozorcu, a tiež proti kandidatúre Milana Krivdu na generálneho biskupa. Na druhej kandidačnej porade, ktorú viedlo práve predsedníctvo ŠZS, tentokrát na dozorcu VD, vyradili autora tohto článku, pričom ani na moju opakovanú požiadavku mi dôvody vyradenia neoznámili. A to, čo som sa dozvedel neskôr z neoficiálne získanej zápisnice, nevedia ani obhájiť, čo je možné vidieť aj v zápisnici z nasledujúceho dištriktuálneho konventu VD. Voľby pokračovali, akoby sa nič nestalo, aj napriek stanovisku Osobitného senátu Generálneho súdu, ktorý jasne povedal, že dôvodom na vyradenie kandidátov môže byť len nesplnenie zákonom stanovených podmienok. Pred voľbami biskupa VD sa na Synode 2019 menil volebný zákon, ale nie v zmysle spomínaného stanoviska Osobitného senátu Generálneho súdu, ale skôr v opačnom zmysle, a to, že na vyradenie kandidáta už žiaden dôvod uviesť netreba. Stačí hlasovať. Podľa môjho názoru rozpor s pôvodným stanoviskom Osobitného senátu Generálneho súdu trvá, ale predsedníctvo a zrejme aj členovia kandidačných porád to evidentne vidia ináč. Tretia kandidačná porada – aj za účasti predsedníctva ŠZS – znova bez uvedenia dôvodu vyradila dvoch kandidátov, a to práve Jána Meňkyho a Petra Sotáka. Argument v stanovisku predsedníctva ŠZS, že “ oni vtedy ešte nevedeli, že bude kandidovať”, tiež neobstojí, pretože Ján Meňky už dávno pred oficiálnym podaním žiadosti dával verejne najavo, že sa týchto volieb zúčastní. Takýto subjektívny prístup k voľbám najvyšších funkcionárov cirkvi je nielen porušením práv kandidátov “byť volený”, ale takáto cirkevná politika zaváňa klientelizmom, resp. privatizovaním cirkvi úzkou skupinou osôb, čo je v praxi spojené s výrazným obmedzením práva evanjelickej verejnosti voliť kandidáta podľa vlastného výberu.
V tomto kontexte je vhodné spomenúť aj zatiaľ jedinú diskusiu zástancov nového vedenia cirkvi so zástupcami Asociácie slobodných zborov. Tá sa uskutočnila v zbore Merník, a to za účasti predsedníctva ŠZS M. Damankoša a M. Chalupku, a tiež vtedajšieho biskupa VD S. Sabola. Za Asociáciu sa stretnutia zúčastnil práve Ján Meňky, bývalý generálny dozorca Imrich Lukáč a autor tohto článku. Vo viac než tri hodiny trvajúcej diskusii zástupcovia seniorátu a biskup VD nevedeli vyvrátiť pochybenia v majetkových kauzách a vo voľbách, na ktoré poukazuje Asociácia slobodných zborov, a nevedeli vysvetliť, resp. uspokojivo odpovedať ani na otázky presbyterov. Keď zistili, že presbyterov nepresvedčili (skôr naopak), tak neskôr vyhlásili, že so zástupcami Asociácie slobodných zborov je zbytočné diskutovať…
Z tohto pohľadu a po zvážení všetkých skutočností je potrebné konštatovať, že predsedníctvo ŠZS sa nesústreďuje na riešenie problémov cirkvi, seniorátu či problémových zborov, ale, naopak, agresívne postupuje skôr proti tým, ktorí na pochybenia v seniorátoch a najmä v cirkvi poukazujú. Možno aj preto, že sa na týchto nebiblických a nedemokratických zmenách aktívne zúčastňujú. Žiadne z dôvodov, ktoré uvádzajú, nie je možné vo svetle evanjelickej vierouky a Augsburského vyznania obhájiť; naopak, sami sa dopustili previnení, pre ktoré by mohli byť disciplinárne stíhaní. Namiesto toho, aby riešili závažné pochybenia vo voľbách a pri správe majetku cirkvi, ktoré cirkev rozdeľujú, prenasledujú tých, ktorí na tieto problémy poukazujú a chcú prispieť k ich riešeniu.
Ďalšie vážne obvinenie, s ktorým sa zahrávajú nielen voči Jánovi Meňkymu, ale aj voči ďalším duchovným združeným v Asociácii slobodných zborov (a v podstate proti všetkým, ktorí majú iný názor), je “podozrenie z narúšania jednoty ECAV”. Po útoku na ústavné práva, ako je sloboda prejavu, sloboda tlače, sloboda združovania sa, je táto konšpiračná teória ďalšou fackou demokracii a kresťanskej slobode, pretože na jej základe ktokoľvek, kto má iný názor ako vedenie cirkvi, neprispieva k jej rozvoju, ale, naopak, ju svojím názorom vraj ohrozuje! Ak by som to prirovnal k situácii na Slovensku, tak každý nespokojný Slovák, ktorý žiada vyšetrenie majetkových a daňových káuz či kriminálnych činov, “je podozrivý z narúšania jednoty Slovenskej republiky”! Podľa tejto logiky vedenia ECAV boli zjavne všetky demonštrácie za slušné, demokratické a spravodlivé Slovensko minimálne podozrivé, ak nie priamo protizákonné!
Po zvážení vyššie uvedených argumentov som presvedčený, že prenasledovanie a snaha o potrestanie brata farára Meňkyho nemá žiadne reálne opodstatnenie. Naopak, som presvedčený o tom, že za problémy, ktoré cirkev dnes trápia, je zodpovedné práve nové vedenie cirkvi a svojím dielom aj predsedníctvo ŠZS. Namiesto prenasledovanie čestných a odvážnych farárov odporúčam predsedníctvu seniorátu, ale aj celému novému vedeniu cirkvi, aby za začalo zaoberať tým, ako zjednať nápravu po netransparentných a zmanipulovaných voľbách, a tiež ako vysvetliť, napraviť a zlepšiť hospodárenie s cirkevným majetkom. Lebo tento majetok, podobne ako celá evanjelická cirkev, nepatrí vám, ale všetkým evanjelikom. Vy ste len správcovia tohto majetku a máte sa oň starať so starostlivosťou dobrého hospodára. Nezabúdajte, komu sa zodpovedáte: tu, na zemi, všetkým evanjelikom a vo večnosti Bohu. Zmeňte svoje správanie, čiňte pokánie a zjednajte nápravu, kým je čas, aby ste v tejto skúške obstáli!
Jaroslav Mervart
ilustračné foto: pixabay.com
