Prezlečení baránkovia
23. nedeľa po Svätej Trojici
„Neboj sa toho, čo máš trpieť! Ajhľa, diabol hodlá niektorých z vás vrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní, a budete desať dní v súžení. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života!“
(Zjav 2, 10)
Bratia a sestry v Pánovi! Stretli sme sa niektorí 50 rokov po ordinácii a boli to požehnané chvíle. Spomínali sme na prežité roky a každý z nás vyslovil vďaku Pánovi, že sme prežili aj dobu minulú, kedy svetská moc zasahovala do našich životov i rodín, do našej služby i cirkevných zborov, kde sme boli vyslaní. Dnes sa síce na to všetko pozeráme s odstupom a nadhľadom, ale generácie našich detí a vnúčat ťažko môžu pochopiť, čo sme vtedy prežívali. Dnes je naše zorné pole široké, vieme mnoho, poznáme mnoho, a naše poznanie, najmä vedecké, sa neprestajne rozširuje. Cez popularizujúcu literatúru a elektronické médiá sa mnoho z vedeckých objavov dostáva do vedomia širokej verejnosti. Ale i keď sa vedecké poznanie neprestajne rozširuje, má ono svoje hranice, ktoré sa vedeckými metódami nedajú prekročiť.
Náš život je zasadený do širokého kontextu, ktorý sa vedeckými metódami nedá poznať, ktorý je však pre nás veľmi dôležitý, ktorý sa nás bezpodmienečne týka. Ak tento kontext, tieto široké súvislosti nepoznáme alebo neberieme do úvahy, môžeme svoju situáciu vidieť a chápať celkom nesprávnym spôsobom. Čo je tá široká súvislosť? Je to skutočnosť, že sme obklopení Božou mocou a Božou láskou, že Pán Boh ako Stvoriteľ a Pán má neobmedzené poznanie a neobmedzenú moc, že Boží Syn Ježiš Kristus vykonal pre nás dielo záchrany a otvoril nám cestu k novému životu, že Duch Svätý môže a chce pôsobiť v nás a tvoriť z nás nových ľudí.
V takejto situácii žili napríklad kresťania v poslednom desaťročí prvého storočia po narodení Pána Ježiša Krista. Na čele Rímskej ríše stál vtedy cisár Domicián, ktorý od občanov svojej obrovskej ríše žiadal, aby ho uctievali náboženským spôsobom ako boha. Vynucoval to rozličnými donucovacími prostriedkami, od vyhnanstva, konfiškácie majetku až po trest smrti. Ale uctievať človeka ako boha – i keby bol rímskym cisárom – to sa z kresťanského stanoviska javí ako niečo démonské, diabolské. Je to hriech proti prvému Božiemu prikázaniu: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“
Povedať v náboženskom zmysle: „Cisár je Pán“ bolo v protiklade s kresťanským vyznaním „Ježiš Kristus je Pán“. Tak sa kresťania v uvedenom období ocitli pred dilemou, pred dvoma protikladnými požiadavkami – a týkalo sa to aj siedmich cirkevných zborov v Malej Ázii, ktorým bola adresovaná kniha Zjavenie Jána. Na jednej strane to bola najzákladnejšia požiadavka viery: uctievať jedine trojjediného Pána Boha, uctievať Ježiša Krista ako Pána a odmietnuť akékoľvek modly, na druhej strane to bola spomenutá požiadavka cisára Domiciána, ako aj niektorých iných rímskych cisárov.V tejto situácii bola napísaná kniha Zjavenie Jána, ktorá chcela priniesť takto skusovaným kresťanom pomoc, ktorá ich chcela oslobodiť od ich možného nesprávneho videnia a chápania vecí a od ich strachu. Rozhodujúcou otázkou bolo, či človek v tejto situácii videl, vnímal, bral na vedome ten široký, neviditeľný kontext, ktorý ho obklopuje, alebo či nerátal s ním.
Zjavenie Jána si zachováva aktuálnosť nielen pre tú pôvodnú situáciu, do ktorej bolo napísané, ale aj pre iné časy, v ktorých majú kresťania sklon preceňovať moc zlých tyranov, moc drzých, arogantných ľudí, narcisov a moc zla a utrpenia vôbec a zabúdajú pritom na absolútne nadradenú moc Božiu. Dnes je mnoho ľudí, ktorí túto knihu vykladajú celkom nesprávne: chcú na jej základe vypočítať dátum konca sveta a sled udalostí konca. Biblia nám zakazuje snažiť sa vypočítať a určovať dátum konca sveta a termín druhého Pánovho príchodu. V evanjeliu čítame Ježišove slová: „O tom dni a hodine však nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec“ (Marek 13, 32). Okrem toho treba vedieť, že zámer Zjavenia je celkom iný ako odpovedať na nedovolené zvedavé otázky.
Cieľom knihy Zjavenia Jána je: maloverným dodať odvahu, dôveru a jasnú perspektívu do budúcnosti, predovšetkým do večnej budúcnosti.Zjavenie Jána pomáha nie tým, žeby zmenšovalo, bagatelizovalo moc zla. Táto kniha nepopiera moc zla a moc diabla vo svete. Naopak, vidí celkom reálne, že diabolská moc je vo svete skutočnosťou a že pôsobí. Zjavenie poukazuje na jej rozličné prejavy. Táto moc môže verným nasledovníkom Ježiša Krista spôsobiť mnoho utrpenia. O tom hovorí náš krátky text: „Neboj sa toho, čo máš trpieť. Ajhľa, diabol hodlá niektorých z vás uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní, a budete desať dní v súžení.“ S tým musia kresťania počítať, dnes takisto ako vtedy.
Pri našom už spomínanom stretnutí mal každý spolužiak v službe svoje skúsenosti s utrpením a príkoriami. Rany od cudzích bolia, no viac od vlastných… Som vďačný Pánu Bohu, že som mohol po 4 rokoch ignorácie, keď nikto nestál o naše problémy, predniesť svoju „spoveď“. V kruhu blízkych priateľov načrtnúť z môjho pohľadu naše vykopnutie zo služby. Nesieme to ťažko, najmä moja manželka, ktorá je v tejto kauze d.f. nevinne, lebo zavadzal som najmä ja. Kto pozná pojem empatia, možno ju pochopí. Platí totiž čo mi povedal jeden dobrý známy: tu ti všetko odpustia, ale úspech nie…
Na pomoc veriacim kresťanom, proti pokušeniam, sklamaniam – vtedajším i dnešným, bolo napísané Zjavenie Jána. Táto kniha totiž radikálnym spôsobom rozširuje obzor, zorné pole a odhaľuje tú širokú súvislosť, ktorú nevidíme, ktorú nemožno vedecky vyskúmať, ktorá je však pre človeka životne dôležitá. Táto neviditeľná súvislosť umožňuje aj viditeľné veci vidieť a rozumieť celkom novým spôsobom: upozorňuje na ich obmedzenosť, na ich krátku, obmedzenú životnosť. Na toto upozorňuje Ján v knihe Zjavenia.
Odkiaľ bral Ján poznanie a silu, aby získal pevnosť pre seba a aby mohol potešovať ešte aj svojich kresťanov spolupútnikov? Musíme sa takto pýtať, lebo aj on poznal prenasledovanie zo svojej vlastnej skúsenosti, sám trpel pod týmto prenasledovaním. Sám hovorí o tom v prvej kapitole tejto knihy: „Ja Ján, váš brat a účastník súženia a kráľovstva i trpezlivosti v Ježišovi, bol som na ostrove Patmos pre slovo Božie a pre svedectvo Ježišovo.“ Odkiaľ bral za týchto okolností silu pre seba a pre iných? Odpoveď znie takto: Boli mu darované videnia, v ktorých mohol všetko vidieť v správnych rozmeroch, v správnej miere a v správnych proporciách. Tieto videnia mali pre neho oslobodzujúcu silu. Teraz nám nejde o to, aby sme rozoberali podrobnosti jednotlivých obrazov, ktoré sú v Zjavení Jána vykreslené, ale chceme si všimnúť, čo je jednotným posolstvom týchto vízií. Mnohé podrobnosti sú i tak tajomné a nedajú sa jednoznačne rozlúštiť, ale celok posolstva sa dá jasne poznať.
Vo víziách bolo Jánovi darované poznanie, že ten zdanlivo taký mocný cisár, ktorý si vymáha božské náboženské uctievanie, je obmedzený, obmedzený neobmedzenou mocou Najvyššieho. Boh je nekonečne mocnejší ako cisár Domicián a ako všetci tyranskí cisári, tyranskí panovníci, ako všetci drzí a arogantní ľudia. Baránok Boží Ježiš Kristus je nekonečne mocnejší. Mocnejší ako všetci tyranskí cisári Ríma, mocnejší ako všetci tyrani minulosti, prítomnosti, budúcnosti. V Zjavení je táto suverénna nadradenosť moci Božej, moci Baránkovej vyjadrená mnohorakým spôsobom. Toto poznanie, táto istota dala Jánovi silu, aby za všetkých okolností ostal verný, a to i vtedy, keď musel mnoho trpieť. A k takej istej pevnosti a vytrvalosti chce Ján viesť všetkých, za ktorých sa cítil zodpovedný. Im chce darovať istotu, pevné, pokojné presvedčenie o suverénnosti, nadradenosti Pána Boha a o obmedzenej moci cisára, ktorý ich prenasleduje. Im chce ukázať, že cisár a všetci jeho pomáhači sú obmedzení časovo a obmedzení v mnohých iných ohľadoch.
Ak si veriaci uvedomia, že cisár, ktorý si vyžaduje božské uctievanie, je obmedzený, že démonská moc, ktorá stojí za jeho mocou, je obmedzená, tak si súčasne musia uvedomiť, že aj to zlo, prenasledovanie, ktoré cisár spôsobuje, je obmedzené. To je mimoriadne dôležité poznanie, lebo inak má človek dojem, že zlo, ktoré spôsobujú tyrani, sa nikdy nekončí. Ale zo Zjavenia Jánovho vyplýva poznanie, že to utrpenie sa skončí. Budú trpieť, ale ich utrpenie nebude nekonečné. V texte sme čítali: „Neboj sa toho, čo máš trpieť! Ajhľa, diabol hodlá niektorých z vás vrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní, a budete desať dní v súžení.“ Nevieme povedať, čo konkrétne znamená tých „desať dní“. Ale jedno môžeme povedať, totiž to, že je to relatívne krátky čas, a potom to, že výrazom „desať dní“ je naznačené: utrpenie sa raz určite skončí.
Všetko toto je celkom iný pohľad na skutočnosť než ten obraz, ktorý má človek, ak nepočíta so suverénne nadradenou mocou Božou. Bez pritiahnutia za vlasy možno povedať, že aj dnes sú ľudia, ktorí si nárokujú privilégiá, ako vo svojej dobe Domicián. Nielen medzi politikmi, či tribunálmi, či inými zoskupeniami aj v ecav, tam hore… Ak sa vytráca pokora aj medzi súčasnými kresťanmi, tam ľahko sa presadzujú typy tzv. narcisov, neraz bezohľadných karieristov, ktorí povedané biblicky sú preoblečení baránkovia. Najmä spočiatku, kým nezaujmú pozície na ktoré sa pechoria… Ak my chceme, napriek sklamaniam a podrazom, zostať po celý život verní, treba nám každú chvíľu, v každej situácii počítať so suverénne nadradenou mocou Božou.
„Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.“ Nám všetkým boli darované tieto vízie z Jánovho Zjavenia, nám bolo darované to dôležité posolstvo týchto vízií, aby sme mali pevný základ, na ktorom by sme po celý život mohli ostať verní. Nijaký cisár a nijaký pán ani žiadna pospolitosť, či staršovstvo nás nemôže vylúčiť zo služby Pánovi, nemôže nám veniec života ani dať, ani vziať. Môže nám ho dať jedine Pán Boh a jeho Baránok, ak zostaneme verní. Boli nám dané všetky predpoklady, aby sme mohli zostať verní, a preto sme aj zodpovední za to, aby sme po celý život ostali verne pri uctievaní jediného Boha. Preto aj nám platí v plnom zmysle napomenutie v dnešnom texte: „Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.“ Amen.
Mgr. Samuel Ján Mišiak, PhD.
evanjelický a. v. farár