3. pôstna nedeľa
Vďaka, Kriste, Tvoje rany
otvorili do večnosti brány,
Tvojím svätým umučením
stali sme sa ľudom vykúpeným.
Amen.
„A jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu [a hovoril]: Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! Ale druhý ho zahriakol: Ani ty sa nebojíš Boha, a si celkom tak odsúdený! A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého. Potom povedal [Ježišovi: Pane], Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“
L 23, 39 − 43
Milý brat, milá sestra v Pánu!
Keď počujeme toto slovo Božie, možno nám napadne, že keď taký vrah a lotor môže byť spasený, potom celkom určite i ja budem spasený. Ide však o nesprávne porovnávanie sa medzi ľuďmi. Vyvodzujeme závery z toho, čo vidíme, ale to nemusí byť pravda. Práve preto potrebujeme znova a znova počuť pravdu Božiu, ktorá nás vyvádza z omylu. Ten lotor na kríži bol totiž omilostený pre svoju vieru. A to je práve otázka pre nás: Akú mám vieru? Lebo milosť Božia prichádza skrze našu vieru. Obstojím teda potom pre Božou súdnou stolicou?
Písmo sväté hovorí: „Dnes, keď počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia.“ Aj nás Pán Ježiš pozýva do osobného vzťahu s Ním. Nenechajme Jeho hlas prehlušiť hlasom bezbožníkov! Len cez Krista môžeme získať spasenie a večný život. Mimo Ježiša niet záchrany pred spravodlivým Božím hnevom. Len Pán Ježiš Kristus nám otvára raj − tým, ktorí vierou prijímajú Jeho obeť na kríži. Aké vzácne sú tie Kristove slová: „... budeš so mnou v raji.“ Máme toho istotu? Alebo v sebe nosíme len neurčitú nádej?
My ľudia veľmi radi porovnávame, kto má aký majetok, dom, manžela, manželku, skutky, skrátka: aký je ten druhý. Naša spása však nezávisí od toho, o koľko menej zlí sme od nášho suseda. Pán Boh sa spytuje nás konkrétne, ako zmýšľame, čo hovoríme a čo konáme. To je dôkazový materiál pred súdom Božím o našom živote, o nás. Kto sme a akí sme.
Premoženie zlých mocností, to je vlastne premáhanie seba samého pred konaním zlého. Je to boj sám so sebou, so svojou lenivosťou a pohodlnosťou. Viem, že by som mal byť lepší, milší, štedrejší… ale keď mne sa nechce, ale keď mne potom zostane menej… ale veď to nie je moja vec… o to sa predsa postará niekto iný… prečo práve ja… Nuž nevidíme sa niekde v týchto výrokoch? Naše slabosti často určujú a ovplyvňujú náš život, našu budúcnosť. Koľkokrát to počujeme aj od mladších: teraz ešte nie, o týždeň pôjdem do kostola… a podobne. Toľko zla, čo sa valí na našu cirkev, nebodaj akoby naša cirkev bola miesto satana, treba sa jej vyvarovať.
Premoženie zlých mocností, to je bojovať o svoje vlastné posvätenie, o čistotu svojho života. Bojovať za čistotu a službu v našej cirkvi. NAŠEJ, lebo cirkev nie je cudzia, ale má byť blízka nášmu srdcu, veď je miestom stretávania tých, ktorí veria v Boha.
Premoženie zlých mocností, to je náš každodenný boj za lepší a krajší svet pre nás všetkých. Bez nároku na odmenu, pochvalu, úctu či slávu. To ozaj nepatrí do cirkvi, ako ani iné hriechy ako chamtivosť − a vlastne žiadne hriechy nepatria do cirkvi, len tak bude a má byť svätá, teda oddelená od svetských, zemských vecí.
Premoženie zlých mocností, to je boj s nepravdou, so šírením klamstiev, s ohováraním… Keď počujeme, že sa niekto rúha, ozveme sa? Alebo budeme mlčky pritakávať, či ešte horšie: pridáme sa k ohováraniu? Cirkev už dávno nie je, čím bola, hľadá svoje miesto v tomto svete, aby vedela osloviť dnešného človeka. K tomu však potrebuje aj teba, aj mňa. Každý jeden z nás sa musí pričiniť k premáhaniu zla a konaniu dobra na tomto svete. Nič dobré sa samo nespraví. K tomu máme zasľúbenie Pána Ježiša, že ak budeme veriť a podľa toho konať, potom: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“
Premoženie zlých mocností, to je… hľadajme každý deň to, čo tam my sami môžeme doplniť. Čím sa môžeme pričiniť aj my dnes, aby na tomto svete bolo viac lásky, pomoci, radosti, pokoja. Toho všetkého, čo je charakteristické pre kráľovstvo Božie, ktorého dedičmi sme a kam sa všetci pripravujeme.
Ježišove slová „Dnes budeš so mnou v raji“ nám potvrdzujú, že okrem tohto sveta, existuje aj druhý svet – svet večnosti. Pravda, sú ľudia, ktorí o tom pochybujú. Stále opakujú: „Veď nikto sa odtiaľ nevrátil.“ My tvrdíme: „Ježiš Kristus sa vrátil.“ On hovoril o raji, ktorý je pripravený pre Boží ľud. Ako bude vyzerať? Ťažko to popísať. Všetko tam bude nové a krásne. Boh tam bude prebývať so svojím ľudom. Biblia hovorí: „Zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude, ani smútku, ani plaču, ani bolesti už nebude, lebo prvotné veci sa pominuli.“ (Zjav 21, 4)
Pán Ježiš povedal lotrovi: „Budeš so mnou v raji.“ Dôverujme Ježišovi a buďme vďační za tieto slová! Keď sa nás v ťažkej chorobe zmocní strach zo smrti, potešme sa vždy Kristovým slovám: „Budeš so mnou v raji.“ Nemusíme sa báť smrti, ak veríme v Krista. Nemusíme žiť v neistote: „Čo ma čaká? Spasenie? Zatratenie?“
Táto neistota robí umieranie ťažkým. Ona sa dá odstrániť len zverením svojho života Pánovi Ježišovi. Aj my sa môžeme obrátiť ku Kristovi tak, ako to urobil ten zločinec na kríži, keď povedal: „Pane, rozpomeň sa na mňa!“ Potom aj nám budú patriť slová: „Neboj sa, budeš so mnou v raji!“ Amen.
Modlitba
Drahý Pane Bože! Osvecuj nás, prosíme, svojou pravdou, aby sme videli, akí sme nehodní a slabí. Nie sme iba menej zlí, nie sme iba celkom dobrí, ale sme hriešnici, a tak nemáme večného života bez Tvojej milosti. Posilňuj, prosíme, našu vieru, aby sme odolávali útokom zlých ľudí, hájili našu cirkev a budovali pravé spoločenstvo medzi sebou tu a teraz, a raz pre našu vieru nás milostivo prijmi do Tvojho kráľovstva nebeského. Amen.
Mgr. Jozef Horňák
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: unsplash.com
