Pred pár dňami mi volal člen CZ Bratislava Legionárska, ktorý ma informoval, že tesne pred voľbami biskupa Západného dištriktu, ktoré sa konali v tomto zbore, verejne vystúpil bývalý zborový farár brat Boris Mišina. V emotívnom príhovore ma vykreslil ako arogantného a nemorálneho človeka, ktorý nezvládol funkciu predsedajúceho farára CZ Bratislava. Keď som sa túto správu dozvedel, začal som premýšľať: Čo viedlo môjho bývalého priateľa k tomu, že osem rokov od ukončenia disciplinárneho konania a päť rokov od vymazania môjho trestu považoval za nutné proti mne vystúpiť?

 

Aby ste lepšie pochopili moje rozpaky, pokúsim sa v stručnosti prerozprávať, ako som sa stal predsedajúcim farárom v CZ Bratislava, ako som v tejto funkcii pôsobil a čo som chcel docieliť.

Do Bratislavy som prišiel v apríli 2004. Po veľmi krátkom čase som zistil, že majetok CZ je v dezolátnom stave. Nikto, kto stál na čele CZ až do roku 2004, nedokázal zabezpečiť ochranu zborového majetku pred devastáciou. Vtedy som pochopil, čo bolo pravým dôvodom odchodu niektorých mojich predchodcov z Bratislavy. Niet divu, že v tých rokoch rástla v radoch cirkevníkov nespokojnosť a stále hlasnejšie sa ozývali hlasy, ktoré sa dožadovali razantných krokov, ktoré by priniesli zmenu. V čase môjho príchodu došlo k prvej zmene. Na post zborového dozorcu bol zvolený Karol Pavlů. Tak sa na čelo CZ spolu s bratom farárom Borisom Mišinom dostal človek, ktorý začal okamžite podnikať razantné kroky k náprave. Konečne sa veci začali obracať správnym smerom, ale čo sa stalo? V októbri v roku 2006 som dostal od brata Borisa Mišinu list, v ktorom mi oznámil, že sa vzdáva funkcie predsedajúceho farára a poveruje ma, aby som túto funkciu po ňom prevzal. Nerozumel som tomuto jeho kroku. Nechápal som, prečo odchádza z funkcie, keď už konečne začalo byť zrejmé, že má po svojom boku človeka, ktorý z jeho pliec sňal celú ťarchu starostlivosti o zborový majetok. A navyše, brat dozorca dokázal odvrátiť hrozbu trestných stíhaní, ktorým musel brat Boris Mišina čeliť za svoje konanie vo funkcii predsedajúceho farára. Takže predsedajúcim farárom som sa stal v čase, keď už nebol žiaden dôvod, aby k zmene na tomto poste prišlo.

 

Začal sa proces obnovy

Keď ma mimoriadny zborový konvent v novembri 2006 potvrdil vo funkcii predsedajúceho farára, začal som pracovať s plným nasadením. Modlil som sa, aby k pozitívnym zmenám a viditeľným výsledkom prišlo čo najskôr. Bolo mi jasné, že treba čo najskôr pripraviť dokument, v ktorom by boli jasne stanovené krátkodobé ako aj dlhodobé ciele, ktoré by viedli k revitalizácií a využitiu zborového majetku. Tento dokument sme bratom dozorcom pripravili a predložili výročnému zborového konventu na schválenie. Čo tento dokument, ktorý bol prijatý, obsahoval?

  1. Čo najefektívnejšie využitie finančných prostriedkov, ktoré sme získali z predaja budovy na Laurinskej ul.
  2. Rozvoj duchovnej a sociálnej práce CZ
  3. Budovanie solidarity s ostatnými CZ.

O predaji budovy na Laurinskej sa popísalo mnoho. Ale aj s odstupom času som presvedčený, že to bol najvýhodnejší spôsob, ako získať potrebné peniaze na obnovu ostatného majetku CZ. Zo sumy 109 mil. Sk, ktoré sme z jej predaja získali, sme opravili Evanjelickú nemocnicu a budovu bývalej ŠUP. To nám umožnilo tieto budovy prenajať, a tak konečne získať trvalý a stále rastúci zdroj finančných príjmov. Zlikvidovali sme nevýhodný úver, ktorý si CZ vzal na kúpu zborového domu v Dúbravke. Opravila sa kotolňa v evanjelickej základnej škole a opravili a zmodernizovali sa farárske byty, vykonalo sa množstvo potrebnej a užitočnej práce. Práve v tej dobe sa začal proces obnovy, ktorý dnes po svojom zavŕšení zabezpečuje trom nástupníckym CZ príjem takmer milión eur.

 

O solidarite ani nechyrovať

V roku 2007 sme prevzali do svojej správy Univerzitné pastoračné centrum v Mlynskej doline, aj keď to bolo pre CZ finančne nevýhodné. No nechceli sme, na rozdiel od generálnej cirkvi, aby prestala duchovná práca medzi vysokoškolákmi na najväčšom slovenskom študentskom internáte.

Začali sme podnikať kroky k zriadeniu domova sociálnych služieb v Evanjelickej nemocnici. Naším zámerom bolo, aby časť nákladov na prevádzku tohto zariadenia išla z príjmov CZ, čím sme chceli dosiahnuť, aby toto zariadenie bolo dostupné aj pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Čo – ako sa dozvedám – sa dodnes nestalo a toto cirkevné zariadenie je pre bežných dôchodcov finančne nedostupné.

Od začiatku mi bolo jasné, že bratislavský zbor zdedil obrovský majetok, a preto je jeho povinnosťou pomáhať tým cirkevným zborom, ktoré nedokážu zhromaždiť dostatočné finančné prostriedky na svoju prevádzku. Mojím cieľom bolo, aby sme po dokončení nevyhnutných opráv a rekonštrukcií zborového majetku vyčlenili minimálne 10 % z príjmu CZ na pomoc iným cirkevným zborom. Tento cieľ sme začali napĺňať už počas môjho predsedníctva a to zriadením internátu pre evanjelických študentov, v ktorom sa mohli za finančne výhodných podmienok ubytovať študenti, ktorí dostali odporúčanie od svojho zborového farára. Žiaľ, dnes, keď veľké státisícové príjmy troch nástupníckych zborov po veľkom CZ Bratislava sú realitou, o solidarite s malými cirkevnými zbormi ani na Legionárskej, ani na Konventnej a ani v Dúbravke, veľmi nechyrovať.

 

Som pripravený odpovedať

Tieto ciele však nebolo možné dosiahnuť bez plného pracovného nasadenia. Preto som od všetkých zamestnancov CZ požadoval, aby zverené úlohy plnili včas a presne. Nemám v povahe veci zakrývať a tolerovať nedokončenú prácu. Takisto keď som zistil, že niekto mal alebo chcel získať z pozície predstaviteľa či zamestnanca CZ neoprávnenú výhodu, tak som tomu zamedzil. A práve toto moje jednanie je podľa mňa dôvodom, prečo som bol očiernený a disciplinárne riešený.

Niektorí ľudia sa ma pýtajú: Prečo si sa počas disciplinárky nebránil razantnejšie? Uvediem dva dôvody. Ľuďom, ktorí proti mne vystúpili, som bezmedzne dôveroval. Považoval som ich za svojich bratov a sestry. Nedokázal som si predstaviť, že by mi nedokázali do očí povedať, ak by sa im niečo na mojej práci nepáčilo. Preto ich obvinenia boli pre mňa šokom. Až do chvíle, keď proti mne vystúpili, sa ku mne chovali ako najlepší priatelia. Druhý dôvod: Nechcel som ďalej traumatizovať svoju rodinu, ktorá v tej dobe prechádzala veľmi ťažkým obdobím. Práve v tej dobe po krátkej ale veľmi ťažkej chorobe zomrela bratova tridsaťsedemročná manželka. Vo svojom vnútri som jasne cítil, že teraz nie je čas na boj. Radšej som teda strpel ujmu, aby mi nikto nevyčítal, že som pošpinil dobré meno našej cirkvi.

Čo povedať na záver? Dozvedám sa, že neznámy páchateľ vraj na niekoľko stoviek mailových adries rozposlal písomnú žalobu, súčasť mojej disciplinárky, v ktorej som bol obvinený z arogantného správania voči zamestnancom CZ Bratislava. Chcem požiadať tohto neznámeho páchateľa, aby na tie isté adresy poslal aj moju písomnú obhajobu, ktorá je súčasťou toho istého spisu. Je mi ťažko, keď vidím, ako sa predvolebná kampaň aj v našej cirkvi zvrhla na špinavý politický zápas.

Som pripravený odpovedať na všetky otázky, týkajúce sa mojej minulosti, ale aj na tie, ako si predstavujem ďalšie smerovanie našej cirkvi.

Michal Zajden