18. nedeľa po Svätej Trojici
„Keď sa už polovica slávností minula, vystúpil Ježiš do chrámu a vyučoval. A Židia sa divili a hovorili: Ako pozná tento Písma, keď sa neučil? Ježiš im riekol: Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal. Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím. Kto sám od seba hovorí, hľadá svoju vlastnú slávu, ale kto hľadá slávu Toho, ktorý Ho poslal, ten je pravdivý a nieto v ňom neprávosti.“ (J 7, 14 – 18)
Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi,
poslušnosť lásky je témou dnešnej nedele. Poslušnosť lásky predpokladá, že niekto lásku dáva a niekto ju prijíma. Ten, kto lásku prijíma, by následne na každom kroku svojho života mal dokazovať, že bol a je tej lásky hoden. Nie pre svoje zásluhy, nie pre svoje diela, ale preto, že sa mu tej lásky a pozornosti dostalo, preto, lebo Ten, kto mu tu lásku a pozornosť dal, je DOBRÝ.
Dostávame sa k otázke: Ako sa dá byť poslušný láske? K tomu je potrebné poznanie a ochotné srdce. Dieťa poslúcha svojich dobrých rodičov, podriadený svojho dobrého nadriadeného, žiaci dobrého učiteľa a veriaci človek svojho dobrého Boha. Všimli ste si, že som zámerne použila slová: dobrý rodič, dobrý nadriadený, dobrý učiteľ? Ten, ktorého nazývame dobrým, koná dobro. To je viditeľné a prináša vzrast všetkého, čo človeku prospeje. Keď sa pozeráme na Pána Ježiša Krista, v Ňom dobro – Boh bol stelesnený pre nás, aby sme spoznali, že láska pochádza vždy len z dobrého prameňa, teda z dobra, teda z Boha.
Lebo jedine Pán Boh je dobrý. Tak dosvedčuje aj Pán Ježiš slovami, ktoré si môžeme prečítať v Evanjeliu podľa Marka v 10. kapitole 17. – 18. verši. Bohatý mládenec sa tu pýta Pána Ježiša Krista na večný život. Hovorí: „Čo robiť, dobrý Majstre, aby som sa stal dedičom večného života?“ A čo odpovedá Kristus? On hovorí: „Prečo ma menuješ dobrým? Nikto nie je dobrý, jedine Boh.“
Keď ide o Božie večné veci, ktoré my ľudia potrebujeme, tu Pán Ježiš Kristus nikdy nie je sentimentálny, nedá sa zmiasť lichôtkami. On to nepotrebuje. No tiež vie, že lichôtky nám ľuďom často zastrú zrak a my nevidíme správne, sme málo obozretní a dokonca sme ochotní upustiť od správnych hodnôt, ktorým nás Boh vyučuje.
Preto Pán Ježiš hovorí mládencovi: „Čo ma menuješ dobrým?“ Nik z nás sa nemôže chváliť svojou dobrotou. Všetci sme zhrešili a nemáme slávy Božej.
V pokore mysle vyznávame, že dobrý je len Boh, ktorého úmysly s človekom sú vždy prajné a štedré k životu. On je Ten, ktorý zo svojej lásky štedro udeľuje tým, ktorí po láske túžia a túžia sa s láskou stotožniť.
Láska vychádza z dobra, a preto v sebe nenesie žiadnu pachuť horkosti. Sumu evanjelia všetci poznáme (J 3, 16): „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ V Ježišovi Kristovi nebol hriech. Keď On hovorí, že len Boh je dobrý, chce tým ukázať ľuďom, kde majú hľadať dobro pre svoj život. Kto je k nám dobrý, toho radi počúvame, tomu sa nepriečime.
Ak hovoríme o poslušnej láske, tá sa nezískava za peniaze ani za svetské ideály. Tá pramení z Boha, napĺňa svet, pôsobí vo svete a úžitok pociťujú tí, ktorí sa pre pôsobenie dobrého Boha rozhodli otvoriť svoje životy. On sám je Láska.
Živé vody Božie prúdia svetom, a predsa je mnoho smädných a hladných po živote, po dobrote a láske, a to z jediného dôvodu: že tej Božej živej vody sa doposiaľ nenapili.
Bohatý mládenec padol Ježišovi k nohám, prosil, ale neposlúchol hlas lásky Kristovej, a tak jeho túžba mať ako dedičstvo večný život sa nikdy nenaplnila. Mal všetko, len nie uistenie o večnom prebývaní s Bohom.
Boha si nemožno kúpiť, vlastniť Ho, ako vlastníme majetok. Pána Boha je možné len prijať a dôverovať Mu. Kristus nám zjavil, aký je Otec nebeský. On je dobrý.
Je dobrý ku každému človeku. Má lásku, ktorú si nedokážeme ani predstaviť.
Ale je aj nahnevaný, keď niekto lásku devastuje a ničí v inom človeku.
Pán Ježiš Kristus nás prišiel naučiť poznať Boha.
V dnešnom texte sme počuli: „Keď sa už polovica slávností minula, vystúpil Ježiš do chrámu a vyučoval. A Židia sa divili a hovorili: Ako pozná tento Písma, keď sa neučil?“
Tým, že Pán Ježiš Kristus bol poslušný svojmu nebeskému Otcovi aj tu, na zemi, mal silu nepodriadiť sa tlaku okolia, doby a neprispôsobovať sa len preto, aby niekto nepovedal, že je iný. Bohatý mládenec tiež nechápal, že láska k Bohu sa nemeria dobrými skutkami, ale láskou k Bohu, tým, že ako veriaci človek budem konať len to, čím sa Boh oslávi v mojom živote. Výčitka smerovaná k Ježišovi „Ako pozná tento Písma, keď sa neučil?“ dosvedčuje pravdu Písma, že Pán Boh si vyučí svojich. Vedomosť kníh, verejných rozpráv, debát a diskusií sa môže v konečnom dôsledku javiť ako márnosť. To vidíme aj pri Židoch. Teraz sa divia, ako Ježiš pozná Písma, keď sa u nich neučil!
No oni, učení, nepoznali napriek svojej učenosti, že majú medzi sebou stelesnenú lásku, že majú medzi sebou Mesiáša, ktorého podľa Písem očakávali. Toho, ktorý prišiel, aby spasil, čo bolo zahynulo, pre lásku Božiu. Tak málo lásky mali aj pre ľud Izraela, ktorý učili to, čo im vyhovovalo, a nie to, čo od nich Boh vyžadoval.
Ako spoznať aj pre nás dnes to, čo je dôležité, ako byť milovaný a zakúšať dobro života?
Oproti učeniu vtedajších cirkevných predstaviteľov stavia Pán Ježiš Kristus učenie svoje a hovorí neobyčajné veci. Tvrdí: „Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal.“ Akoby hovoril: Spamätajte sa, poznajte, že ja som nevymyslel nové učenie, ale je to učenie Toho, ktorý ma poslal na túto zem k vašej záchrane.
Zaiste to bolo veľmi provokujúce, veď Ježiš ich obviňuje, že Jeho učenie je pravé a ich falošné. Chápeme teda aj nenávisť, ktorú neustále prechovávali voči Ježišovi. Veď im prináša reformáciu, teda návrat k podstate, ktorú oni svojím podaním Písma opustili. Láska musí zaujať srdce i myseľ človeka, len potom dokáže správne vidieť a správne žiť.
Ak sa budeme držať svojho, toho ľudského, ktoré je veľakrát neláskavé, a nepriznáme, že to, čo robíme, robíme kvôli svojim túžbam a výhodám, a nie pre Božiu slávu, potom nikdy nedôjdeme k dobru ani k láske.
Naše túžby, naše plány – ak nie sú v súlade s tými Božími – nebudú poznačené tým, čo životu dáva chuť. Nebudú spôsobné šíriť lásku, dobro a pokoj.
Ježiš je pre nás veľkým vzorom poslušnosti Pánu Bohu. Poslušnosti láske, ktorá je nesmierne milujúca, odpúšťajúca, veľkorysá, ale aj spravodlivá. A aj preto sa jej nemožno vysmievať, lebo ona je základom šťastného života.
Chcem byť poslušný tomu, ktorý ma miluje. To je vyznanie veriaceho srdca, ktoré netápe v tme ľudských ocenení, ale našlo svoju hodnotu v Pánovi Ježišovi.
Ako sa dá spoznať poslušnosť Bohu? Ak hľadíme povrchne, tak nás oklame každé sladké slovo, ale keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozoznáme, či to učenie je z Boha, alebo či sám od seba Pán Ježiš Kristus hovoril.
Kto je poslušný Bohu, jeho konanie bude v súlade s Písmom. Preto majster Jan Hus hovoril o pravde, Martin Luther, náš reformátor, povedal, že inak nemôže, len stáť na pravde Božieho slova, ktoré nás učí a vychováva z nás ľud Boží, ktorý je už uspôsobený na dobré skutky. Veď v ňom sa dozvedáme o veľkej Božej láske k nám, hriešnym ľuďom, ale i o tej milosti, že nám dobrý Pán Boh pre zásluhy, nevinné umučenie a smrť svojho Syna hriechy odpúšťa a prijíma nás za svoje dcéry a synov, ktorí majú niesť Jeho dobro a lásku v tomto svete ďalej, aby sme všetci boli spasení a dosiahli večný život.
Všetci tí, ktorí vo svojej dobe trpeli pre pravdu slova Božieho, ktoré im už nik nemohol vytrhnúť zo srdca, mali veľkú lásku k Bohu i človeku. Prečo? Pretože Bohu uverili, Boha milovali a Pán Boh im pomocou Ducha Svätého svoje slovo vždy tak sprítomňoval v živote, že sa oni nemohli postaviť na stranu zla, keď už raz prežili lásku Pána Boha. Len ten bojuje za Božie veci, kto Boha skutočne miluje. Kto nehľadá svoju slávu, ale hľadá Toho, ktorý môže požehnať, v ktorom nebolo neprávosti a ktorý hovorí pravdu.
Kto tvrdí, že Boha miluje a pozná, ten vie, že Ježiš Kristus sa s láskou skláňal k najbiednejším tohto sveta. Možno tým biednym si dnes aj ty, milý brat, milá sestra. Možno len Pán Boh vidí tvoje súženie a stav tvojho srdca i mysle. Aj k tebe sa dnes skláňa a s láskou prichádza, aby spasil to, čo odumrelo Jeho láske. Keď niekto chce plniť Božiu vôľu, tomu je Pán Boh nápomocný.
Aj v súženiach života nám dáva silu, aby sme neprestali byť Jeho vykúpeným ľudom. Veď Jeho láska nemá hraníc. On je s nami všade a stále. Z Jeho prítomnosti sa môžeme radovať. Jeho slovom sa môžeme potešovať. Uvedomme si v tom svojom položení, že svoj život sme zverili do rúk najmocnejšieho Boha, a preto nik a nič nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi.
Poslušnosť Pána Ježiša Krista až na smrť nám ukazuje cestu, ktorá, hoci je tŕnistá, je tou správnou cestou – cestou pravej lásky, ktorú hodno nasledovať. Kto Krista miluje, ten sa nebude dopúšťať neprávosti. Kto hľadá slávu Kristovu, ten je pravdivý a nieto v ňom neprávosti – to čítame v dnešnom záverečnom, osemnástom verši Jánovho evanjelia. Ak vieme, že Boh je dobrý, buďme dobrí až do smrti aj my. Pretože poslušnosť nebeskej Láske zachraňuje od všetkých bied života a vedie do večnosti. Neraz sme už okúsili Jeho láskavú opateru a len k Nemu sa aj dnes utiekame s prosbou: Pane Ježiši Kriste, Láska večná, miluj nás a neopúšťaj nás. Amen
Modlitba
Nebeský náš Otče, niet lásky okrem Teba, čo by človeka tak milovala, že nehľadí na jeho zásluhy, ale skláňa sa k človeku, aby ho zachránila.
Láska večná, počuj aj naše hlasy, keď sa k Tebe modlievame, keď si čítame Písmo sväté, aj keď pracujeme. Potrebujeme Tvoje posilnenie, aby sme vo viere obstáli v týchto časoch a dosvedčili sa ako Tvoje dietky, ktoré Ťa milujú a ktoré pre márnosť sveta neopustia pramene živej vody. Nauč nás svätej poslušnosti Pána Ježiša Krista, aby sme svojím životom Pána Boha vždy oslávili v dobrom myslení a skutku. Nauč nás svojej láske a milosti, aby sme s pokorou hľadeli na iných a videli v nich svojich bratov a svoje sestry, ktorých si tiež spasil. V tej svojej láske a poslušnosti daj nám vzdelávať sa v každej cnosti. Amen.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: unsplash.com
