Zelený štvrtok

Keď prišla hodina, posadil sa a [dvanásti] apoštolovia s Ním. Tu im povedal: Túžobne som si žiadal jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr, ako by som trpel; lebo hovorím vám, že ho nikdy viac nebudem jesť, len už dokonalého v kráľovstve Božom. Potom vzal kalich, dobrorečil a povedal: Vezmite ho a deľte sa medzi sebou; lebo hovorím vám, že odteraz nebudem piť z plodu vínneho kmeňa, až kým nepríde kráľovstvo Božie. Nato vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás; to čiňte na moju pamiatku. A podobne (vzal) po večeri kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. Ale, hľa, ruka môjho zradcu je spolu s mojou na stole. Syn človeka ide totiž, ako bolo uložené, ale beda človeku, ktorý Ho zrádza! A oni sa začali medzi sebou dohadovať, kto z nich by sa chystal toto urobiť.
Lukáš 22, 14 – 22

V tento deň si pripomíname pamätnú udalosť zo záverečných chvíľ života Pána Ježiša Krista. Pán Ježiš veľmi dobre vedel, že sa na dosah priblížila hodina Jeho utrpenia a smrti na kríži. Zatúžil však ešte raz a naposledy sa navečerať so svojimi učeníkmi. Chcel s nimi zasvätiť paschu – slávnostnú večeru, ktorú Židia zachovávali na pamiatku svojho vyslobodenia z egyptského otroctva. Pán Ježiš poslal niekoľkých učeníkov, aby zaobstarali miesto, kde by sa mohli navečerať, a dali pripraviť typické jedlo pre túto príležitosť: bol to pečený baránok, omáčka z horkých bylín, nekvasený chlieb a víno.

Pán Ježiš svojim učeníkom prikázal podobne stolovať na Jeho pamiatku. To preto, lebo stolujúcim pri Jeho stole sa ponúka vzácny dar – odpustenie hriechov. Bratia a sestry, aj z našej strany je rovnaká túžba po stolovaní s Pánom Ježišom? On chce byť pri nás celkom blízko. Túžime aj my po Jeho blízkosti a ceníme si ju? Z Ježišovej túžby po spoločnom stolovaní sa dá usudzovať, ž posledná večera mala pre Neho veľký význam. Veľkonočný baránok sa pre Židov stal symbolom vykúpenia z veľkého a dlhoročného utrpenia.

Pán Ježiš určite myslel na to, že tak ako izraelský národ obetoval baránka ako obeť zmierenia za svoje hriechy, aj On bude presne tak obetovaný za hriechy ľudí, aby nás tak zmieril s nebeským Otcom. Ježiš vedel aj to, že táto posledná večera je predobrazom toho, čo ide On vykonať pre človeka. Pre toho človeka, ktorý odpadol od Boha, a tak sa stal nešťastným pútnikom na zemi. Keďže si bol vedomý tohto svojho veľkého poslania, berie do rúk chlieb a víno, ukazuje tieto dary učeníkom a uisťuje ich, že svoje telo vydá za nich, na ich záchranu a spásu. Otvorene im teraz hovorí o tom, čo už im predtým povedal tak trochu skryto: „Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ (J 6, 35) Pán Ježiš podával svojim učeníkom dary, ktoré sa každoročne objavovali na izraelskom veľkonočnom stole. Tie pre nich neboli zvláštne ani nové. Nové však bolo to, čo o týchto daroch povedal Ježiš.

 „Toto je moje telo.., … toto je moja krv…“ Pripomínajúc si tieto slová, stále pamätajme na to, že On sa vydal na odpustenie našich hriechov a vín. To je zmysel a význam poslednej večere pre Ježiša, že svoje telo vydáva za život sveta. Pán Ježiš však neustanovil svoju svätú večeru pre seba, ale pre nás. O tom svedčia i Jeho slová: „To čiňte na moju pamiatku.“ Týmito slovami nás volá a vyzýva, aby sme aj my, jeho nasledovníci, prijímali tieto nebeské dary na svoje spasenie, pre svoju záchranu, vyslobodenie z hriechov, smrti večnej a moci diabolskej. Jeho slová sú pre nás výzvou, aby sme skúmali sami seba, svoje vnútro a svedomie, aby sme potom v pokání pristupovali k Jeho stolu a aby sa na nás vyplnili slová Jeho zasľúbenia: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky; a chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré vydám za život sveta.“ (J 6, 51)

Večera Pánova je teda určená pre nás, ktorí podliehame mnohým pokušenia, ktoré nás vedú do záhuby. Keď však s pokorou a hlbokou vierou pristupujeme k stolu Pánovmu, dostáva sa nám milostivého odpustenia hriechov. Večera Pánova je tak pre nás prameňom ozajstného života s Bohom a v Bohu. Pán Ježiš nás slovami „za vás sa vydáva…, za vás sa vylieva…“ upozorňuje na to, že chlieb a víno, pod ktorými prijímame pravé telo a krv Ježiša Krista, sú nevyhnutným duchovným pokrmom. Pretože bez Ježiša nemôžeme byť šťastní ani spokojní. Iba Jeho prítomnosť v posvätených daroch chleba a vína je pre nás prameňom večného pokoja a spasenia. Svätá Večera Pánova je teda pre nás znamením Božej lásky a milosti.

Je nesmierne dôležité, bratia a sestry, aby naše miesto pri stole Pánovom nikdy nebolo prázdne. Pretože stolovať s Ježišom znamená odovzdávať sa do Jeho milosti a z Jeho ruky prijímať láskavé odpustenie hriechov. To je dar, ktorý nás má prebúdzať k novému životu. Ako hriešnici vždy znovu a znovu potrebujeme impulz a posilu do nového spôsobu života. Tak veríme, že aj toto dnešné prijímanie Pánových darov splní pri nás toto poslanie a zasľúbenie. Amen.

Mgr. Erika Kaňuchová
evanjelická a. v. farárka

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: