Dr. Martin Luther
„Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať noci bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. Nato vzal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa, veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň.
Ježiš mu odpovedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! Vtedy Ho diabol opustil a, hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu.“
Evanjelium podľa Matúša 4, 1 − 11
V tomto evanjeliu vidíme, ako bol Pán Ježiš po svojom krste pokúšaný trojakým spôsobom, keď štyridsať dní a štyridsať nocí na púšti nič nejedol. Lukáš píše, že tieto pokušenia trvali štyridsať dní, takže Pán Ježiš bol jednotlivými pokušeniami zamestnaný viac dní. Je to ďaleko siahajúce evanjelium, zvlášť vtedy, keď ho vztiahneme na kresťanstvo, ktoré bolo a je pokúšané ako Kristus skrze hlad a prenasledovanie, osočovanie a vládu sveta.
Kresťania musia byť pokúšaní
Preto sa predovšetkým učme z toho, že každý pokrstený kresťan býva zaradený do boja proti samému diablovi, ktorý ho vyzve a prenasleduje, kým žije. Pretože tento zlostný nepriateľ nemôže svojím pokušením kresťanov priviesť k pádu a nad nimi zvíťaziť, koná s nimi to, čo činil s Kristom, usiluje sa ich zavesiť na kríž a zahubiť. V tomto nebezpečenstve sa nachádza každý kresťan. Nepriateľ neustáva, ale vždy na tom pracuje, aby nás odlúčil od Krista a krstu. Jeho nástrojmi sú prenasledovanie, hlad, svetská sláva a bohatstvo, osočovanie a falošné učenie. Chce nás pomýliť a priviesť k zúfalstvu. A keď sa mu nedarí, tak nás ubíja a trápi.
Ako obstáť v pokušení
Preto sa pozorne poučme z Kristovho príkladu, aby sme mohli obstáť a diabol musel odísť. Stane sa to len skrze pravú vieru v Boha a Jeho slovo. Kto má tento pancier a dobre ho užíva, ten pred diablom obstojí. Kto ho nemá alebo ho nevie použiť, tomu niet rady ani pomoci proti zlostnému nepriateľovi. Preto nech sa každý kresťan usilovne drží kázania a slova Božieho. Usilovne sa ho učí a cvičí sa v ňom, a pritom nech je vždy s modlitbou pri ušiach Pána Boha, aby Jeho kráľovstvo k nám prišlo a aby nás neuvodil do pokušenia, ale zbavil nás milostivo všetkého zlého.
Duch vedie Krista
Tu teda stojí, že „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť…“ Toto zvlášť evanjelista oznamuje, aby sme sa vystríhali čokoľvek robiť bez slova a Ducha. Nech nikto nezačína ani nech sa nikam nenáhli, aby Bohu slúžil, bez toho vedomia, že ho Boh k tomu povolal buď svojím slovom, alebo ľuďmi, ktorí Božiu moc nad nami zastupujú. Lebo kto bez takéhoto povolania niečo na seba berie, ako utekali mnísi a mníšky do kláštorov, ten nielenže nepreukazuje Bohu žiadnu službu, ale koná proti poslušnosti Bohu.
Vlastná pobožnosť bez slova Božieho nič neprospieva
Pri Kristovom príklade uvážme, že On sám od seba neutekal na púšť, ale že Ho Duch Svätý viedol. Aj my podobne čiňme, aby sme vo všetkom svojom počínaní mohli povedať: To robím z poslušnosti a na Kristov rozkaz. K bežným skutkom lásky nepotrebujeme žiadne nové prikázanie, lebo to všetko je obsiahnuté v Jeho desiatich prikázaniach. Tu prikazuje Pán každému, aby Božie slovo počúval, Boha miloval a vzýval a nečistotu nepáchal.
Ale keď mních uteká do kláštora, štyridsať dní sa postí, v pôste na slávu Otcu nespieva, na to nie je žiaden rozkaz, ani slovo Božie. Preto je to pred Bohom ako smradľavý hnoj a žiadna služba Bohu.
Prvé pokušenie spochybňuje dôveru v Boha
„Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ Nezdá sa to byť tvrdým pokušením. Veď čože by to uškodilo Kristovi, keby kamene premenil na chlieb? Veď On aj väčšie veci vykonal. Ježiš však pochopil, o čo diablovi ide. Nejde o div, ale diabol by rád spochybnil Kristovu vieru a dôveru v Božie milosrdenstvo. Chce Mu do srdca vštepiť myšlienku: Boh na teba zabudol, nestará sa o teba, chce ťa vyhladovať a nedopraje ti kúska chleba. Preto Ježiš odpovedá: „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“
Diabol sa Mu usiluje vnuknúť, aby myslel iba na chlieb, nie na Boha, ktorý je darcom chleba. Také pokušenie existuje aj v dnešnom čase, keď diabol tieto myšlienky vštepuje ľuďom do srdca: Ak si synom Božím, Boh sa nemá čo na teba hnevať. Preto len hrab bez strachu a buď lakomý. Zaoberaj sa stále svetskými vecami, to ti nič neuškodí, lebo si synom Božím. Či nie je Boh zlý a nemilosrdný Otec, ak ti nedopraje výživy a chleba? Týmito myšlienkami pôsobí na mešťanov a sedliakov, takže pokračujú v hrabivosti a lakomosti a myslia si, že sa Boh na nich za to nebude hnevať.
Tak položil diabol prikrývku na hriech v týchto slovách: „Ak si Syn Boží…“ Akoby povedal: Ty nemôžeš hrešiť ani činiť neprávosť. A tak to vidíme vo svete, že nikoho netrápi svedomie, keď sa nestará o slovo, ale len o chlieb a obživu. Preto sa toto pokušenie ešte vždy zjavuje vo svete, keď diabol znevažuje slovo a ľudí nabáda, aby sa nestarali tak veľmi o slovo, ale o chlieb.
Tu sa učme brániť takémuto pokušeniu, hovoriac: Diabol, ty by si ma rád odohnal od slova, nie, to sa ti nepodarí. Lebo skôr, ako by som opustil slovo Božie, radšej budem bez chleba a zomriem hladom. Lebo lepšie je, keď telo zahynie, ako by malo byť pokrmom udržané a duša by večne zomrela a bola zatratená. Na takéto myšlienky nám diabol nerád dá prísť. Preto sa nám vždy s týmto pokušením stavia do cesty a na tom pracuje, aby sme sa len o naplnenie brucha starali a opovrhovali Božím slovom, mysliac si, že nie je potrebné.
Dvojaký chlieb
Kto sa chce uchrániť pred takýmto pokušením, ten nech sa tu učí od Krista, že človek potrebuje dvojaký chlieb. Prvý a najlepší, pochádzajúci z neba, to je Božie slovo. Druhý je chatrnejší, časný, zemský chlieb. Keď mám ten prvý a najlepší a nedám si ho vziať, tak mi nebude chýbať ani ten časný. Skôr by sa stali kamene chlebom. Ale druhí, ktorí nedbajú o nebeský chlieb a len o ten časný, raz, keď si naplnili brucho, si ľahnú a zomrú. Nemôžu zjesť všetky svoje statky, ale musia ich nechať tu a zomrú večným hladom.
Preto keď ťa diabol pokúša skrze prenasledovanie, nedostatok, hlad a biedu, ty to trp a posti sa s Kristom. Lebo k tomu ťa vedie Duch. Potom prídu anjeli a budú ti pri stole posluhovať.
Prvé pokušenie nás učí draho si ceniť Božie slovo. Lebo to je taký chlieb a taký pokrm, ktorý keď je niekto, kto verí slovu, má večný život. To si dobre zapamätaj. A zase časný chlieb, za ktorým sa celý svet hrabe a zháňa, trvá len dovtedy, kým príde posledná hodina. Potom je po ňom a musíš naveky mrieť hladom.
Druhé pokušenie bolo, že diabol Ho vzal do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: „Ak si Syn Boží, zhoď sa, veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň.“ Je to ťažké pokušenie viery. Lebo keď diabol nemôže dosiahnuť, aby sme zmalomyseľneli, pokúša sa z druhej strany, či by nás neurobil pyšnými a prismelými. Diabol si myslí, že Ježiša privedie k tomu, že bude pokúšať Boha nepotrebným zázrakom. Uvádza text Žalmu, ale vynechá z neho to najpodstatnejšie: „In viis tuis“ – „na cestách tvojich“.
Touto výpoveďou, chce šelma ukryť Kristovi spred očí to, čo Mu bolo prikázané, a zaviesť Ho na cestu, ktorá Mu nebola prikázaná. Lebo Kristus je teraz tým, kto má trpieť, a nie robiť divy. Má byť trpiacim človekom. Diabol Ho chce zviesť z cesty, na ktorú Ho Boh postavil, a nahovoriť Mu, aby urobil nepotrebný zázrak. Ale Ježiš ho zahriakne, hovoriac: „Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“ Lebo tu sú schody, preto je zbytočné, aby som sa dolu hádzal. Keď môžem dolu bezpečne zísť po schodoch, bolo by nesprávne, aby som sa vydával do nebezpečenstva bez príčiny a príkazu.
Diabol sa odvoláva na Písmo
No ty sa pouč, že diabol sa vie odvolávať aj na Písmo a takto klamať ľudí. Ale má tú chybu, že necituje celé Písmo, ale vyberie z neho len toľko, koľko slúži jeho veci. Čo sa mu nehodí, to vynechá a zamlčí.
Keď chodím, ako mi Boh káže, vtedy dobre viem, že sú anjeli pri mne, ostríhajú a ochraňujú ma.
Prvé pokušenie vedie k zúfaniu, druhé k trúfalosti a k takému činu, ktorý je bez slova a príkazu Božieho.
Nemáme ani zúfať, ani byť trúfalí, ale jednoducho zostať pri slove v pravej dôvere a viere.
Tak budú pri nás anjeli, a nie ináč.
Tretie pokušenie. Kvôli peniazom a majetku nezavrhnúť Boha
Diabol nás chce skrze slávu a moc postaviť proti Božiemu slovu a zviesť k modlárstvu. K tomu veľmi dopomáha, že vonkajšia svätosť je vo veľkej vážnosti a omnoho krajšie sa vníma ako poslušnosť slovu Božiemu. Lebo kto považuje za svätý život manželstvo, vychovávanie a vyučovanie detí, domácu pracovitosť, poslušnosť a vernosť? Za svätú a veľkú vec sa považuje, keď si niekto oblečie sivý plášť s kapucňou, keď nežije tak ako druhí ľudia, keď v piatok neje mäso, postí sa, chodí na púte atď. To je v takej vážnosti, že sa pred tým králi a cisári klaňajú. Lebo tak vychválili život mníchov, ako keby zmýšľali ináč ako iní ľudia.
Čo znamená Bohu slúžiť?
Summa summarum je to pravé diabolské pokušenie. Lebo je to neprikázaná svätosť a neznamená slúžiť Bohu, ktorému jedinému máme slúžiť. No keď neslúžime jedine Bohu, vtedy slúžime diablovi, ktorý tiež dáva mzdu: dobrý život, mastné úrady a veľké panstvá. Ten, kto chce Bohu slúžiť, nech robí to, čo On vo svojom slove prikázal. Dieťa nech ctí svojho otca i matku. Sluha alebo slúžka nech sú poslušní. Pán alebo pani nech nepohoršujú svoju čeľaď ani slovom, ani skutkom, ale nech robia, čo im prislúcha, a nech ju vedú k bázni Božej. To znamená slúžiť Bohu a Jeho slovu, a nie osobám. Lebo Jeho slovo to káže a vyžaduje. To je pravá služba Bohu. Miluj svojho blížneho a slúž mu.
Tak sú teda pápež a jeho čeľaď naozajstní modloslužobníci a sluhovia diablovi. Lebo nielenže pohŕdajú slovom, ale ho aj prenasledujú. A predsa chcú byť svätí za tú vonkajšiu bohoslužbu, ktorá pozostáva z kutní, pôstov, jedenia rýb, čítania omše a tomu podobného. Od toho ich nikto nemôže odviesť. Prečo? Pretože im diabol ukázal a sľúbil kráľovstvo sveta. To je príčina, že sa posmievajú našim kázňam a službe Bohu. Lebo my sme pritom žobráci a musíme mnoho trpieť. Ale svoju bohoslužbu do neba vychvaľuje, lebo má peniaze a statky, česť a moc a je väčším pánom ako ktorýkoľvek cisár a kráľ. Tu vidíme, ako mocne sa u neho diabol zahniezdil s týmto pokušením.
Ale my sa postavme diablovi zoči-voči a povedzme mu s Kristom: „Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť!“ To znamená dbať jedine na slovo Božie a nasledovať ho a okrem toho nepodstupovať nijaké bohoslužby. Tieto všetky tri pokušenia musíme podstúpiť, lebo žijeme.
Náš drahý Kristus Pán, ktorý si ich premohol, daj nám sily, aby sme ich skrze Teba premáhali a boli spasení. Amen.
Pripravil:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
