Pokrytectvo našich biskupov
Keď Pán Ježiš Kristus prišiel medzi nás, tak sme mohli vidieť dve základné veci. Na jednej strane perfektnú znalosť Písma svätého a šírenie evanjelia o záchrane človeka, ktorý si uvedomuje svoj hriešny stav a túži po náprave. Na druhej strane nám však Pán Ježiš Kristus v praxi ukazuje aj to, ako máme v praktickom živote žiť. Prostredníctvom Jeho konania v rôznych situáciách veľmi dobre vidíme praktickú aplikáciu vierouky, ako aj múdrosť a lásku Božiu. Pán Ježiš Kristus nám na svojom vlastnom príklade ukazuje, ako aj my máme žiť. Jeho príklad je verný, konzistentný a dokonalý.
V praxi sa zvykne hovoriť, že stať sa môže všetko, avšak dôležité je to, ako na to zareagujeme. Každý z nás môže zlyhať, avšak dôležité je to, aby svoje zlyhanie oľutoval a Božou pomocou sa snažil o nápravu. Je veľmi smutné, že aj napriek tomu, čo nám kresťanská vierouka hovorí o vernosti v praktickom živote, súčasné vedenie Evanjelickej cirkvi stále niečo iné hovorí, a niečo iné koná.
Viacerí evanjelici sa nám ozvali s otázkou, čo hovoríme na vyhlásenie biskupov ECAV na Slovensku k novele Trestného zákona. Nebudeme to komentovať vo vzťahu k slovenskej politickej sfére ani vo vzťahu k odbornej rovine, pretože to, čo sa nachádza vo vyhlásení, sú všeobecné konštatovania, s ktorými sa dá súhlasiť. Avšak to, čo nám prekáža, je dvojaký meter evanjelických biskupov! Iným chcú radiť v oblasti, ktorú sami nezvládajú! Pozrime sa na jednotlivé vyjadrenia podrobnejšie.
„My, evanjelickí biskupi, vyjadrujeme vážne znepokojenie nad prijatím novely trestného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 8. 2. 2024. Máme obavy o základy právneho štátu, principiálne demokratické hodnoty, ktoré sú postavené na zodpovednosti, a nie na politickej svojvôli.“
Presne týmito slovami by mohli tisícky evanjelikov opísať svoje obavy o demokratický vývoj ECAV pod jej súčasným vedením. Hrubé ovplyvňovanie a manipulácia volieb prostredníctvom kandidačných porád, vyraďovanie kandidátov bez uvedenia dôvodu a z toho vyplývajúca uzurpácia moci nemá nič spoločné s demokraciou, resp. zodpovednosťou voči evanjelickej verejnosti! Prečo sa na demokratické hodnoty odvolávate, keď ich sami, v snahe za každú cenu si zachovať moc, porušujete?! To, čo robíte, je presným príkladom politickej svojvôle, kde ste vlastné záujmy uprednostnili pred záujmom ECAV! Výsledkom je kríza dôvery, vieroučný, morálny, ako aj finančný úpadok ECAV.
„Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, krátenie premlčacích lehôt, sprísnenie pravidiel pre kajúcnikov, zníženie trestných sadzieb za korupciu a majetkové trestné činy považujeme za morálnu destabilizáciu spoločnosti a otváranie priestoru pre korupciu a majetkovú trestnú činnosť, čo ešte viac zhorší polarizáciu a napätú situáciu na Slovensku.“
Morálnu destabilizáciu vidíme v priamom prenose práve v ECAV. Chceme sa spýtať biskupov: Koľko z káuz, na ktoré poukázala synodálna komisia, ste vyriešili? A nevyhovárajte sa na zamietnuté trestné oznámenia, pretože štátu škoda nevznikla, ale cirkvi áno. Prestaňte s alibistickými vyjadreniami a primitívnym slovíčkarením o tom, že sa nedokázalo, že niekto kradol, keď peniaze v cirkvi v skutočnosti chýbajú! Nielenže ste nič nevyšetrili, ale ani ste nenašli odvahu pomenovať jednotlivé zlyhania a to, kto je za to zodpovedný! Pýtame sa: Prečo? Pretože ide o vám blízke osoby?!
Neboli ste schopní prijať ani uznesenia o týchto kauzách alebo zodpovedných osobách! A, naopak, začali ste prenasledovať tých, ktorí žiadali nápravu tohto stavu – či ide o právnické, alebo fyzické osoby! Prijali ste jednostranné a nezmyselné uznesenie proti Asociácii slobodných zborov aj proti osobám, ktoré namietali nepravdivé a zavádzajúce informácie v správe predsedníctva cirkvi: proti Jaroslavovi Mervartovi, Miroslavovi Klimovi a Imrichovi Lukáčovi. Generálny biskup na štátnom súde klamal, keď popieral, že Reformata zaplatila pokutu za účtovné a daňové podvody, a na synode tieto podvody vysvetľoval pochybnou (zrejme falošnou) zmluvou, ktorej originál už dva roky hľadá!
Nie je práve takéto nemorálne a zvrhlé konanie otrasným príkladom „morálnej destabilizácie“ celej evanjelickej cirkvi? Neotvára práve takéto toxické správanie „priestor pre korupciu a majetkovú trestnú činnosť“? A to, že takéto konanie vedie k výraznej polarizácii celej cirkvi, dnes už vidí asi naozaj každý!
„Úcta k spravodlivosti a rešpektovanie zákona je jedným zo základov stabilnej a bezpečnej spoločnosti.“
Tu nebudeme písať nič iné, iba vzhľadom na to, čo boli napísali vyššie (ako odpoveď na predchádzajúci citát), sa vás, vážení evanjelici, pýtame:
Vidíte v konaní súčasného vedenia ECAV, v kontexte riešenia majetkových káuz, nejakú úctu k spravodlivosti?!
Rešpektovali cirkevný zákon Ján Brozman a Ivan Eľko, keď podpísali investorovi na susednom pozemku súhlas s čiastočným zatienením cirkevnej budovy na Svoradovej, a to bez vedomia cirkevných orgánov? A keď teraz protestujú proti zníženiu „trestných sadzieb“ v štáte, aký postih bol za toto zlyhanie vyvodený v ich prípade?
„Žiadame politických predstaviteľov Slovenskej republiky, aby sa zasadzovali za spoločné dobro, bez straníckych či osobných záujmov.“
Presne o to, vážení biskupi, žiadame aj my vás. Aby ste neuprednostňovali svoje osobné záujmy (resp. zámery rôznych záujmových skupín) pred záujmom ECAV! Aby ste konečne raz a navždy prestali s bezdôvodným a svojvoľným vyraďovaním kandidátov, pretože tým porušujete základné ústavné právo evanjelickej verejnosti voliť a byť volený! Žiadame vás, aby ste pri vyšetrovaní majetkových káuz neuprednostňovali záujem vám blízkych osôb pred záujmami Evanjelickej cirkvi, za ktorú ste zodpovední! Žiadame vás, aby ste princípy, o ktorých hovoríte, aj sami dodržiavali!
„Vážne legislatívne zmeny nech sú výsledkom odbornej diskusie s ohľadom na všetky aspekty spoločenského života.“
Tu sa tiež v plnej miere ukazuje pokrytectvo súčasných biskupov ECAV. K diskusii totiž vyzýva to vedenie ECAV, ktoré sa pri nálepkovaní ľudí, ktorí majú iný názor, pohráva s výrazom teroristi a ktoré otvorene a verejne odmieta vnútrocirkevnú diskusiu! Ktoré ich nepustí do cirkevných médií, a to ani vtedy, keď chcú reagovať na lži, zavádzajúce a manipulatívne tvrdenia, ktoré v týchto médiách odzneli!
Je už viac ako zjavné, že vedenie ECAV to robí preto, lebo nemá odpovede na ich otázky, a tak sa týmto primitívnym a nedemokratickým spôsobom diskusii vyhýba. Nedostatok vnútrocirkevnej diskusie práve pri vážnych legislatívnych témach sme mohli vidieť napr. aj pri vzniku tzv. Fondu finančného zabezpečenia. Tento fond vznikol bez riadnej diskusie s cirkevnými zbormi, dokonca bez štatútu, a kvôli chaotickému kreovaniu tohto vážneho zákona bol viackrát menený (a to ako zákon, tak aj model výpočtu tejto „dane“, ktorá si z vyššie uvedených dôvodov a aj kvôli jej agresívnemu presadzovaniu v praxi, vyslúžila prezývku „výpalné“).
Iných k diskusii vyzývate, a sami ju v cirkvi zakazujete?!
„Nech sú (legislatívne zmeny) garanciou upevňovania spravodlivosti a práva v našej spoločnosti a nie oslabovaním týchto hodnôt.“
V tomto kontexte sa tiež pýtame, ako sa cirkev vysporiadala so spolupracovníkmi ŠtB?! Dokázala aspoň povedať, že takéto konanie je nezlučiteľné s prácou evanjelického farára, nieto ešte biskupa? Vyzvala všetkých duchovných, ktorí preukázateľne spolupracovali s ŠtB (a neboli schopní ani pokánia a vyjadrenia ľútosti), aby sa vzdali svojej funkcie a verejného vystupovania v ECAV? Ak nie, tak prečo? Bol tu uprednostnený záujem ECAV alebo skôr záujem niektorých osôb – práve na úkor ECAV?
„Vyzývame politických predstaviteľov, aby v napätej a neistej spoločenskej situácii nestupňovali polarizáciu spoločnosti, ale v plnej zodpovednosti dokázali viesť k pravde, spravodlivosti a stabilite.“
S týmto citátom sa v plnom rozsahu stotožňujeme a adresujeme ju jej autorom – Zboru biskupov ECAV!
Súčasné vedenie cirkvi sa viac ako ktorékoľvek iné predtým (najmä v rámci súdnych sporov) veľmi často odvoláva na „autonómiu cirkvi“, ktorá im vraj umožňuje riadiť si vnútorné záležitosti cirkvi samostatne. Až príliš často to však používa v prípadoch, keď sa snaží obhájiť nižší štandard v oblasti morálky, legislatívy či ochrany osobnosti.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že autonómia má zmysel iba vtedy, keď takáto „autonómna“ organizácia dosahuje vyšší štandard ako vo svete. A to najmä v takých základných veciach, ako je morálka a láska k blížnemu, čo nepochybne zahŕňa úctu, záujem, starostlivosť a aj úprimnú, korektnú a odbornú diskusiu. Tieto parametre však súčasné vedenie ECAV nedosahuje, a preto ani efektívne neplní svoju funkciu „morálneho formovania spoločnosti“, ku ktorej sa v zmluve so štátom zaviazala. Poukazovanie na to, že v štáte niečo nie je v poriadku, z pozície nevysporiadaných a pokračujúcich hriechov, v ktorej sa dnes ECAV nachádza, sa jednoducho míňa účinku!
A preto je dnes pre evanjelikov výhodou a záchranou to, že tá autonómia nie je neobmedzená a cirkev sa predsa len musí riadiť aj Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi!
Na záver by sme mohli spomenúť veľa citátov o pokryteckom správaní, na ktoré poukazuje Stará či Nová zmluva. Nechceme to však robiť preto, aby sme nestupňovali konfrontáciu a polarizáciu, ktorú súčasné vedenie cirkvi svojimi krokmi podporuje. Sme ochotní prispieť k náprave problémov, ktorú Evanjelickú cirkev trápia.
Preto súčasnému vedeniu ECAV iba ešte raz pripomenieme citát, ktorý uviedli na záver svojho vyhlásenia, s tým, že by sa k jeho plneniu v prvom rade mali prihlásiť oni sami:
„Blahoslavení, ktorí zachovávajú právo a činia spravodlivosť v každom čase!“ Žalm 106, 3
Správna rada Asociácie slobodných zborov
Ilustračné foto: ecav.sk
