Pokrytectvo ako znak odvrátenia sa od Božej pravdy
Pokrytcov v cirkvi je dosť. Hovoriť, len tak o niekom, že je pokrytec bezdôvodne by bolo nepekné. Musí byť na to dôvod. Nie len domnienka. Nielen nesympatia k danej osobe, či skupine.
Zvlášť, ak ide o kresťanské spoločenstvo. Je na to dôvod? Zaiste je a veľký. Prečo hovoriť o pokrytectve dnešných dní? Dlhodobý proces kvasenia zlých charakterov v našej cirkvi prináša rozkol. Dnes sa nosí krytie vieroučných bludov vnášaných do cirkvi, svetáckych praktík, ekonomických podvodov, strata financií, ktoré nikomu „ nechýbajú“, a nik za to nie je zodpovedný.
Je komické a zároveň nesmierne tragické, ak títo pokrytci v cirkvi chcú trestať tých, ktorým na cirkvi záleží, a tých ktorí jednotu cirkvi nevidia v rodinkárstve, darčekovaní, v zakrývaní hriechov, a rodinkárstve, tých ktorí cirkev nerozkrádajú a nevyciciavajú. Trestajú tých, ktorí bojujú za vieroučnú čistotu a neschvaľujú neevanjelickú vierouku, správanie členov najvyšších cirkevných grémií a spravovania chodu cirkvi. Zatracovaní a perzekvovaní sú tí, ktorí nechcú Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku meniť na obraz skazeného hriechu a úplatkami podriadeného sveta.
V týchto dňoch prebieha druhá tohtoročná synoda v krásnom kúpeľnom meste Piešťany. No krásne už nie sú návrhy, rozhodnutia, uznesenia synodálov. Akoby títo ľudia ani neboli evanjelikmi. Akoby vyrastali v sekretárskych kruhoch či bezbožnom prostredí. V cirkvi sa dostali do synody ľudia, ktorým na cirkvi nezáleží. Ich úlety prekonávajú aj tú najzákladnejšiu schopnosť dívať sa na cirkev, ako na milované spoločenstvo Kristových veriacich, kde je Kristus hlavou cirkvi. Nevidia neevanjelické praktiky, svetácke konanie, „hulvátske“ rozhodnutia.
Uzatvorili sa vo svojom krúžku „vyvolených“ a správajú sa ako mocipáni nad cirkvou. Zabudli na Krista. Zabudli na spoločenstvo veriacich. Zabudli na to, že cirkevné zbory sú pod ich vedením ožobračované a oklamané proklamovaním falošnej solidarity. Zbory, ktoré nemajú farára ochotného ožobračovať cirkevný zbor, stavajú pod pranier cirkevného súdu. Na druhej strane, kto sa podieľa na ožobračovaní cirkevného zboru, ten si môže robiť čo sa mu zapáči. Tam cirkevná disciplína oslepla, ohluchla. Tam synodáli nedávajú návrhy, nehlasujú za trest. Pokračujú v rozhodnutiach, ktoré vedú cirkev z kaluže do blata. Drzo vyhlasujú, že cirkevné právo je nad všetkým, dokonca aj nad svetským právom.
Na tohtoročnej synode, si hneď v piatok schválili zákon, ktorý zbavuje zborových farárov funkcie zborového farára, ak jeho cirkevný zbor (zbor, ktorý si ho riadne za svojho zborového farára zvolil) neplní svoje povinnosti, neplatí do Fondu finančného zabezpečenia, bude z tejto funkcie odvolaný a stane sa námestným farárom. Musíme konštatovať, že ten kto s takýmto návrhom prišiel, ten nie je skutočným evanjelikom.
Nevieme ani to z akého popudu, ktorého človeka niekto podal takýto návrh, ale určite to nie je v poriadku. Je to diabol v ľudskej koži, ktorý narúša jednotu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.
Otázne je, či si uvedomuje do čoho bol zatiahnutý. A ešte tragickejšie je, že tento návrh synodáli schválili. Dostali sa tak na úroveň pokrytcov, ktorí proklamujú, že sú evanjelikmi, ale skutiami evanjelictvo popierajú. Vydali sa cestou Rechabeámovou.
Im je to však zjavne úplne jedno. Hlavne, že ich niekto pochváli, dobre sa na synode najedia a pôjdu domov. Synodáli tak už prestali byť zástupcami veriacich ľudí. Svedčia o tom aj voľby, ktorých sa zúčastňuje čoraz menej veriacich. Aj to je jedno.
Zdá sa vám to v poriadku? Zdá sa vám to v poriadku, keď duchovný vyhlási klamstvo o narúšaní jednoty cirkvi? Farár S. Sabol už neraz prekvapil svojou zlobou, nenávisťou túžbou trestať iných. Len sa zabudol pozrieť na seba, na svoje skutky, na svoje neplnenie si povinností. Prečo nešiel slúžiť na Gemer alebo Hont, aby tam slúžil svojimi darmi. A teraz by sám možno musel čeliť vystrájaniu svojich kolegov a možno by bol zbavený aj miesta zborového farára.
S. Sabol verný svojej povahe chce trestať vždy iných. Tak je to aj v prípade, keď chce trestať Asociáciu slobodných zborov. Hriech v cirkvi mu neprekáža, ale pravda áno. Spravodlivého bude prenasledovať, ale podlého podporí alebo privrie oči. On ako sa zdá veľmi hľadá toho „správneho“ právneho žalobcu, ktorý by tento jeho skutok zrealizoval. Hľadá toho, kto by si zakrvavil ruky.
No, div sa svete S. Sabolovi neprekážali Reformačné listy, ani Evanjelická Jednota (toto nie je Slovenská evanjelická jednota), ani HELP, ani porušovanie pravidiel cirkvi pri prisluhovaní večere Pánovej a krstu Svätého. Ani blud, že ak si niekto odtrhne z bagety pôjde do neba. Ani činnosť Kompasu, kde evanjelická mládež prichádza o identitu evanjelika.
Neprekáža mu znevažovanie bohoslužobného priestoru. Ani svadby v advente. Stačí len sa dostať do funkcie a potom si to odôvodniť, že on môže. S. Sabolovi prekáža ASloZ. Jeho túžba po poškodzovaní života iných ľudí je neprehliadnuteľná. Na synode sa dal hlasno počuť, ako je potrebné trestať. Ak však synodálom neprekáža toto, potom sa niet čo priveľmi čudovať, že im vôbec neprekážalo porušiť evanjelický status cirkevných zborov a napadnúť právo cirkevných zborov na voľbu farára. A to práve tým, že prijali nezmyselný a cirkevné zbory poškodzujúci zákon o zrušení ich právoplatnej voľby farára. Obrali tak cirkevné zbory o svojprávnosť. Okrem ASloZ, všetci synodáli mlčia, ako ryby na suchu. Pokrytecky si mysliac, že je medzi nimi jednota. Aj je, ale nie tá Kristova.
Ak na základe neplatenia do Fondu finančného zabezpečenia cirkevným zborom rušia právo voľby zborového farára, tak zaútočili na demokratické voľby a slobodné rozhodnutie mať svojho zvoleného duchovného.
Pokrytecké správanie sa voči bratom a sestrám. Vysmievanie sa cirkevným zborom a tým tvrdenie, že cirkevný zbor nemá žiadne práva, samozrejme okrem platenia „odpustkov.“ Takto je to v poriadku a nech si taký zbor koná čo sa mu zachce aj s duchovným, je nielen na zamyslenie, ale na hanbu celej ECAV, že dopustila sektárske a svetácke praktiky v cirkvi. Farár, ktorý má byť vzorom pre cirkevníkov, byť ich dobrým Pastierom a hospodárom v zbore, sa tak má stať nájomníkom, exekútorom, výpalníkom, tých, ku ktorým ho Kristus poslal. Až tak ďaleko došla evanjelická cirkev a. v. na Slovensku v 21. storočí.
Keď farár nechce byť výpalníkom? Potom sa začne hon na členov cirkevného zboru a snaha, aby sami rozbili cirkevný zbor. Niekto im veľmi ochotne poskytne klamstvá a rozbije ich jednotu v Kristovi. Ale len vtedy, ak si evanjelici neuchovajú Kristovho ducha a keď im na cirkevnom zbore nezáleží. Aj v prípade cirkevných zborov je nereformačné, urobiť podmienku misijnému príkazu k jeho realizácii zaplatením odpustkov.
Pán Ježiš zakazuje panovať nad Jeho stádom. Synodáli by si mali upratať v svojej mysli a zamyslieť sa nad tým, či sú ešte evanjelikmi, ktorí sa držia evanjelického augsburského vyznania. Zamyslieť sa aj nad tým, že to neboli oni, ktorí zakladali cirkevné zbory, ktoré prežili napríklad obe svetové vojny v európskom priestore, štátotvorne, a tiež národnostne problémy. Komunistický režim s ŠtB-áckymi praktikami.
Prenasledovanie evanjelikov, kňazov. A? Čo tak potrestať spolupracovníkov ŠtB za rozbíjanie jednoty cirkvi, prečo toto S. Sabola nenapadlo? Čo tak sa zamyslieť synodáli nad tým, ako pomôcť cirkevným zborom. Lebo zatiaľ postupujete proti cirkevným zborom, deštrukčne. Ste za zakladanie nových zborov a staré cirkevné zbory ničíte. Čo je to za misiu. Ničíte, čo ste nebudovali a fantazírujete o tom, čo ste nezaložili.
Vážení synodáli, jedinou cestou je nebyť pokrytcami! Je potrebné hľadať správne dvere do ECAV. Lebo nechať si nálepku ECAV a konať proti nej je neetické. Vyháňanie z cirkvi tých, čo cirkev milujú je zvrhlé.
Nebuďte pokrytcami a rozbíjačmi jednoty cirkvi!
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelický a. v. na Slovensku
Ilustračné foto: Jametlene Reskp on Unsplash
