VALNÉ ZHROMAŽDENIE TRANOSCIA VIEDLI V ROZPORE SO ZÁKONOM, PRIJATÝMI UZNESENIAMI POŠKODILI DOBRÉ MENO SPOL OČNOSTI
Ak niekto získa štandardným alebo iným spôsobom kontrolu nad loďou či budovou, postupne (logicky) získava kontrolu aj nad všetkými súvisiacimi či prepojenými priestormi. To v našom prípade platí aj o akciovej spoločnosti Tranoscius, kde len predstavitelia biskupských úradov a seniorátov (aj bez zohľadnenia akcií zborov) vlastnia viac ako polovicu akcií spoločnosti. Tu treba zdôrazniť, že skoro všetky akcie, ktorými disponujú, nekúpili, ale boli im pridelené. To súviselo so zmenami pred a po skončení obdobia komunistického režimu, keď vznikla priama závislosť medzi Tranosciom a ECAV, ktorá však pred rokom 1948 neexistovala. Tranoscius bol nezávislou a slobodnou akciovou spoločnosťou, ktorá mala svoje samostatné evanjelizačné a misijné poslanie. A tak na pozostatky komunizmu doplácame aj dnes… Práve predstavitelia biskupských úradov sa za uplynulých 8 mesiacov už dvakrát pokúšali zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti Tranoscius, ale neúspešne. Zatiaľ čo nové vedenie cirkvi z obštrukcií viní predstavenstvo spoločnosti, vieme preukázateľne dokázať, že ani jedna zo zaslaných žiadostí nespĺňala zákonom stanovené požiadavky. Ak by predstavenstvo na základe takýchto neúplných žiadostí zvolalo mimoriadne valné zhromaždenie (VZ), jeho výsledok by bol právne napadnuteľný, hoci aj menšinovým akcionárom. Teda aj napriek tomu, že predstavitelia biskupských úradov mali dostatočný počet akcií na zvolanie VZ, nedokázali štandardným, „právne čistým“ spôsobom naformulovať žiadosť o zvolanie mimoriadneho VZ!
Odvolali aj tých, ktorí už nemali mandát
Keďže ale každý rok spoločnosť musí zvolať riadne valné zhromaždenie, kvôli prerokovaniu štandardných správ o činnosti firmy (predstavenstva, dozornej rady, hospodárenia, účtovnej závierky a pod.), tak túto príležitosť znova využili aj zástupcovia spomínaných biskupských úradov. Tento rok bol zároveň rokom volebným, keďže väčšine členov predstavenstva a dozornej rady uplynul ich 4-ročný mandát práve v prvej polovici roku 2019. Po neúspešnej snahe zvolať dvakrát mimoriadne VZ, zástupcovia biskupských úradov poslali návrh na doplnenie programu riadneho valného zhromaždenia, kde žiadali doplniť body na odvolanie členov predstavenstva, o ktorých sa domnievali, že ešte majú platný mandát, a vymenovanie nových členov. Lenže aj tentokrát znovu urobili viacero chýb. Nesprávne interpretovali údaje z obchodného registra a v zozname ľudí na odvolanie boli aj osoby, ktorým sa už v skutočnosti skončil mandát. V doplnených bodoch žiadali odvolanie a menovanie osôb k termínom, ktoré boli v čase konania VZ neaktuálne (zbytočne tam uviedli dátumy, pretože v čase písania ich žiadosti ešte nebol známy termín riadneho VZ). Nesedela ani terminológia, pretože v akciovej spoločnosti sa členovia predstavenstva a dozornej rady nemenujú, ale volia. Táto zdanlivá maličkosť má pomerne veľký dopad, a to v tom zmysle, že ak by boli noví členovia „vymenovaní“, potom by následné „štandardné“ voľby už nemali zmysel, a mohlo by dôjsť k upretiu práv malých akcionárov. A tých chýb bolo ešte viac… Aj napriek tomu sa však vedenie cirkvi rozhodlo konať. Zrejme v štýle našej cirkevnej (zle vykladanej) autonómie a zneužitia pravidla: kto má väčšinu, môže všetko. To sa prejavilo nedávno napr. pri odobratí titulov a biskupských krížov Milošovi Klátikovi a Milanovi Krivdovi na generálnom presbyterstve, ktoré konštatovalo, že sa vraj prehrešili proti záujmom ECAV, hoci počas svojho funkčného obdobia neboli nikdy disciplinárne stíhaní! Generálne presbyterstvo takúto „disciplinárnu“ právomoc tiež nemá, a teda jeho členovia porušili v tomto prípade cirkevnoprávne predpisy. Teda to, čo sa snažia pripísať Asociácii slobodných zborov – práve porušovanie CPP, robia oni sami. A to platilo aj pre VZ Tranoscia.
Protizákonne zmenili program
Priebeh VZ tomu aj zodpovedal. Bezprostredne po otvorení VZ predsedom predstavenstva prevzal kontrolu nad VZ generálny dozorca cirkvi, nechválne známy zatajovaním údajov pred evanjelickou verejnosťou a svojvoľným pozmeňovaním podmienok kandidatúry, stanovených generálnym presbyterstvom v minuloročných voľbách. Postupne prevzali kontrolu aj nad ďalšími funkciami VZ. Hneď na začiatku sa podujali opraviť svoj zle formulovaný program valného zhromaždenia, ktorý navrhli upraviť tak, že viacero bodov zlúčili, čím „naoko“ spomínané nedostatky vypadli. Lenže zákon hovorí, že program je možné meniť iba so súhlasom všetkých akcionárov firmy, a táto podmienka na valnom zhromaždení splnená nebola! Prvým bodom, ktorý vzbudil pozornosť, bola správa predstavenstva, kde bolo konštatované, že Tranoscius a EP splnili svoju povinnosť nastaviť nezávislé zrkadlo dianiu v cirkvi. Poukazovali na nedostatky a zlyhania, ako pri správe majetku, tak aj vo voľbách. Obidve tieto oblasti boli preverené aj externe, a tieto skutočnosti potvrdili. O článku, že Kandidačná porada si nesplnila svoju povinnosť, keď neoprávnene kandidovala Jána Brozmana do volieb, rozhodla (na jeho podnet) Tlačová rada Slovenskej republiky, ktorá po preverení faktov konštatovala, že Evanjelický posol neporušil etický kódex novinára! O majetkových kauzách nehovoriac, pretože tie potvrdil nielen nezávislý audit, Znalecký posudok Ekonomickej univerzity a daňový úrad, ale aj nezávislá komisia menovaná synodou priamo v cirkvi!
Namiesto ospravedlnenia prišli vyhrážky
Ak by ste čakali, že osoby, resp. inštitúcie, ktoré k tomu zásadným spôsobom prispeli – minulé vedenie cirkvi, zamestnanci, predstavenstvo a dozorná rada Tranoscia – dostanú uznanie, niekto sa im ospravedlní a uzná ich prínos pre cirkev, čakali by ste márne. Napriek tomu, že sme v cirkvi, ktorá chce byť pre celú spoločnosť vzorom, soľou a svetlom. V tejto snahe o ovládnutie cirkvi evidentne absentujú nielen kresťanské hodnoty, ale vôbec elementárna etika či demokratické pravidlá, ktoré platia dokonca v sekulárnej štátnej sfére. Ospravedlnenie teda nebolo ani na synode, ktorá paradoxne odsúhlasila správu menovanej komisie s tým, že ju dokonca pochválila za kvalitu spracovania. Aj napriek výsledkom komisie, ktorá potvrdila hrubé nedostatky pri hospodárení a vedení účtovníctva v minulých rokoch, sa Milošovi Klátikovi a Imrichovi Lukáčovi nielenže nedostalo uznania, ale naopak, niektorí synodáli – vrátane generálneho biskupa – sa im skôr vyhrážali! Že vraj (spomínané nezákonné) odobratie titulov a krížov je to najmenej, a nech sú radi, že nedostanú väčší trest! A že okrem biskupov treba stíhať aj bývalého generálneho dozorcu Imricha Lukáča, ktorý pritom pre odhalenie nekalých praktík v hospodárení s cirkevným majetkom urobil najviac! Môžeme sa pýtať, aká je to spravodlivosť, aká je to cirkev?!
Odmeňuje sa falošná lojálnosť
A podobne sa to uskutočnilo v Tranosciu. Argumentácia, že Evanjelický posol bol iba zrkadlom toho, čo sa deje v cirkvi, a skutočný problém je práve v cirkvi, bola odmietnutá. Zrkadlo pre cirkev vraj bolo krivé, čo bolo konštatované aj napriek tomu, že nik nenašiel na dlhoročných správach Evanjelického posla žiadne závažné nedostatky, naopak, všetky spomínané kľúčové témy boli doložené faktami a dôkazmi. To, že evanjelickú verejnosť evidentne zavádzali časopisy blízke súčasnému vedeniu (Reformačné listy a Evanjelický východ), nových predstaviteľov cirkvi zjavne netrápi. Odmeňuje sa falošná lojálnosť, nie náročná práca či hľadanie pravdy. Nové vedenie evanjelickej cirkvi zjavne (podobne ako zlá kráľovná v rozprávke o Snehulienke) pohľad na pravdu neznesie, a rovnako nemá záujem ani na tom, aby im niekto – aj v ich vlastnom záujme – to zrkadlo nastavil a poukázal na chyby s cieľom ich nápravy. Takáto spätná väzba je ale kriticky dôležitá pre cirkev, pre všetkých jej členov! Žiadnemu človeku neprospeje milosrdná lož, keď na jej základe zanedbá potrebné opatrenia, ktoré by ho ináč mohli zachrániť! Ak hovoríme o rozprávkach, hovoríme o tej najjednoduchšej forme hľadania spravodlivosti, definovania dobra a zla, ktorú sa v tejto forme snažíme zvestovať malým deťom. Ale to je len odraz plného a nádherného evanjelia nášho Pána Ježiša Krista, ktorého správne zvestovanie cez kresťanskú vierouku je kriticky dôležité pre to, aby sme tak aj žili! To čo sa porušuje, zrkadlo cez Starý zákon, a „cesta, pravda a život“ cez Novú zmluvu, je samotnou podstatou Biblie! Preto som presvedčený, že to, čo sa dnes v evanjelickej cirkvi spochybňuje, sú samotné základy cirkvi! Preto sa treba ozvať, preto treba konať! Ak chýbajú základy kresťanskej vierouky, nepomôže zážitková evanjelizácia na pódiu, rovnako ako nepomôže pacientovi tancujúca sestrička, keď doktor nevie, čo má robiť.
Poškodili dobré meno spoločnosti
Nové vedenie však pokračuje v upevňovaní svojej moci, a to spôsobom, ktorým nielen cirkvi ale aj im samým škodí. Tak pokračoval aj program Valného zhromaždenia Tranoscia, keď napriek všetkým vyššie uvedeným faktom nebola prijatá správa predstavenstva, a dokonca na návrh pracovníka BÚ VD bola na VZ označená za tendenčnú a zavádzajúcu! Nasledovalo neprijatie správy o hospodárení a tiež účtovnej závierky a rozdelenia zisku, hoci k nim – podobne ako k rozpočtu na minulej synode – neboli vznesené žiadne pripomienky! Tu treba zdôrazniť, že takéto správanie akcionárov je nielen neprofesionálne a nelogické, ale dokonca poškodzuje dobré meno spoločnosti! Program volieb napriek zlúčeniu všetkých bodov, týkajúcich sa volieb, v podstate kopíroval pôvodný zámer navrhovateľov. Nasledovalo odvolanie člena predstavenstva brata Dušana Praženku, a napriek tomu, že bolo evidentne z viacerých vstupov v diskusii jasné, že mandát sa skončil aj mne, bol som odvolávaný tiež, a pre istotu dvakrát. Raz ako člen predstavenstva, raz ako jeho predseda (práve kvôli nesúladu pôvodného programu a toho, čo predseda valného zhromaždenia so svojimi dvomi poradcami v skutočnosti robil). Takéto absurdné správanie nemá obdobu a je dobrým príkladom toho, keď sa slabá (v danom smere právna) príprava kompenzuje nadbytočnými resp. nezmyselnými opatreniami. Vojenskou terminológiou povedané, nevadí, že druhá strana už nie je na pozícii, ale aj tak tam ešte navediem delostrelectvo a letectvo. Po „vyčistení priestoru“ sa teda mohlo začať obsadzovanie „spálenej zeme“ vlastnými. Aj sa začalo. Ale nie štandardným spôsobom, a to voľbou – tak, ako je to v normálnej akciovej spoločnosti zvykom, ale zas len „tým svojím“ menovaním. To už bolo veľa nielen na nás, ale aj na mnohých ďalších akcionárov. Po vznesení námietok a upozornení, že tento postup nie je v súlade s platnými predpismi a môže byť napadnutý na súde, sme z valného zhromaždenia odišli.
Represie a zastrašovanie
Čo povedať na záver? Reči generálneho biskupa na nedávnej synode o tom, ako „robia poriadok“ bez „škandalizovania“ mi prišli ako fraška. Stíhajú tých, ktorí chcú cirkvi pomôcť, robia to protizákonne a naviac spôsobom, ktorý sa ináč ako škandál – aj v prípade VZ Tranoscia – nazvať nedá. Slová biskupa Východného dištriktu o tom, že tu každý hlasuje slobodne a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, mi zas prišli ako zlý vtip. Na jednej strane preto, lebo skoro každé hlasovanie – odborné či osobné – dopadlo pomerom hlasov viac menej rovnako, čo silne evokuje podobnosť s parlamentnou „vnútrostraníckou disciplínou“, ktorá má od spomínanej slobody viac než ďaleko. Za situácie v cirkvi, keď sú odvolávaní duchovní aj laici z cirkevných grémií, a to bez uvedenia dôvodu, keď sú opakovane trestaní za tú istú vec, ktorá je v konečnom dôsledku aj tak v súlade so zákonom, keď je prenasledované bývalé najvyššie vedenie cirkvi, nemožno o slobodnom vyjadrení názoru v cirkvi vôbec hovoriť. A už vôbec nie na VZ, kde každý hlasuje zdvihnutím lístka, keď všetci jeho nadriadení vidia, ako hlasuje. Možno aj preto sa „volilo“ či „menovalo“ nové predstavenstvo tým istým, verejným spôsobom – aby bola istota. Skôr ako o slobode je to teda o represiách a zastrašovaní. Aj z tohto dôvodu na valnom zhromaždení dvaja členovia predstavenstva, Viktor Čop a Dušan Praženka, poukázali na podobnosť procesov, ktoré vidíme v cirkvi s tými, ktoré sa diali v roku 1948, či v Zlatej Idke. Verím, že nie zbytočne, pretože aj v Písme (Mk 4, 23) čítame: „Kto má uši na počúvanie, nech počuje!” A ja dodávam, že je to práve v časti „O svetle“, kde sa predtým píše: „Vari na to prichádza svetlo, aby ho postavili pod nádobu alebo pod posteľ? Či nie skôr na to, aby ho postavili na svietnik? Lebo nieto nič tajné, čo by nemalo vyjsť najavo, a nič nebolo tak skryté, aby nevyšlo na svetlo.“ Napĺňaniu týchto slov pomáhalo aj bývalé vedenie Imrich Lukáč a Miloš Klátik v snahe očistiť cirkev a zaviesť nové morálne, transparentné a efektívne konanie. Ako v cirkvi, tak aj pri správe majetku. Tomu pomáhalo s plným nasadením aj veľa zamestnancov Tranoscia, kde chcem za všetkých spomenúť Ľubomíra Turčana, Martinu Kováčikovú či Zuzanu Zimániovú. A za tento nasledovaniahodný cieľ sa postavilo aj predstavenstvo a dozorná rada spoločnosti Tranoscius. Chcem všetkým úprimne poďakovať za vieru, že veci majú a musia ísť v cirkvi lepšie, za nasadenie, za príkladnú spoluprácu, ktorá mala a vždy bude mať zmysel. Ani my nie sme dokonalí, ale chceme každý deň nasledovať nášho Pána Ježiša Krista a rásť na Jeho obraz. A On nám v tom pomáha. A čo odkázať novému vedeniu? Snáď len to, čo všetci evanjelici dobre poznajú. Ideme ďalej!
Jaroslav Mervart,
bývalý predseda Predstavenstva Tranoscius, a. s.
