Najväčšia kauza Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku – Reformata, s. r. o. (spoločnosť spravujúca cirkevný majetok) sa nediala len posledných 6 rokov, ale omnoho skôr, pretrvala volebné obdobia až troch generálnych dozorcov (Holčík, Delinga, Lukáč). Je zjavné, že ten súčasný generálny dozorca Ján Brozman bol súčasťou korupčného systému, s mnohými dnešnými predstaviteľmi a funkcionármi cirkvi túto kauzu úspešne kryli a nedovolili s ňou pohnúť na žiadnych grémiách. Po tom, ako o nej začal mediálne informovať bývalý generálny dozorca Imrich Lukáč vedeli, že sa ochránia jedine protiútokom, preto si založili občianske združenie H.E.L.P., časopis Effatha a Reformačné listy. Cez petície a Chartu na obnovu ECAV kričali – Chyťte zlodeja! A zúfalci, naivkovia, oportunisti, veční idealisti ich nasledovali a vyniesli Jána Brozmana a ďalších do najvyšších funkcií vo vedení. Ján Brozman a ďalší sú na najvyšších postoch na synode, v generálnom presbyterstve, generálnom hospodárskom výbore len preto, aby mohli riadiť cirkev z najvyšších kresiel. Nie sú ľavicoví ani pravicoví, nemajú žiadne vízie, ideály, ani nebojujú za žiadne hodnoty, len hrajú svoju naučenú rolu. Dokiaľ je kde brať, rozhadzujú zo spoločnej kasy, nakladajú s majetkom a robia si propagáciu za peniaze štátu aj tie naše. Jediným cieľom je udržať sa čo najdlhšie pri moci, čo najdlhšie byť tam, kde sa nastavujú základné pravidlá – kde sa pripravujú zákony, kde sa rozhoduje o peniazoch a majetku, kde je možné dosadzovať ľudí do strategických pozícií. Je smutné, koľko ľudí je ochotných za trochu výhod pristupovať na túto falošnú hru. Alebo nie sú čistí a vedie ich k tomu strach o seba? Je však aj vynikajúce, že sa nájdu ľudia, ktorí toho majú dosť, ktorí nepozerajú na svoj pokoj a vlastné výhody, aby sa im ušla aká-taká funkcia, aby mohli rozhodovať, ale chcú, aby cirkev bola soľou a svetlom. Takým je IMRICH LUKÁČ lekár a bývalý generálny dozorca, ktorý opäť hodnotí kauzu Reformata a hovorí, ako sa nakladalo s majetkom na Ul. Svoradovej 1 v Bratislave.
Neľutujete s odstupom času, že ste poukazovali na kauzy v cirkvi? V podstate ste tým nič nezískali, naopak, neumožnili vám za to viac kandidovať a poškodili vaše dobré meno, kde len mohli, a tí, na ktorých ste poukazovali, získali najvyššie posty.
História sa opakuje stále. Ukazuje nám stále, že tí, čo stáli na strane pravdy, ostali napokon sami a niektorí za ňu museli aj umrieť. Každý mal svoje dôvody, prečo tolerovať lož v minulosti a je to tak aj dnes a, žiaľ, aj v našej cirkvi. Dúfal som, že tentoraz sa začneme zaujímať o pravdu sami od seba, bez donútenia, z lásky k cnosti, pre vieru, o ktorej skutkoch hovorí aj naše Augsburské vyznanie. Že si vytýčime zápas s vnútorným zlom ako cieľ preto, že tento zápas dáva životu zmysel. Som veriaci človek, a preto sa nemusím nad tým trápiť, keď teraz aj vidím nespravodlivosť. Biblia hovorí, že o konečnú spravodlivosť sa postará Pán Boh. Nemám prečo ľutovať. Ani tí, čo za pravdu, mravnosť v cirkvi a vieru umierali to neľutovali. Vďaka nim máme aj našu evanjelickú cirkev.
Myslíte si teda, že bolo dobré informovať o kauze Reformata? Postupovali by ste rovnako aj dnes?
Je to najväčšia materiálna kauza v histórii našej cirkvi. Tu vyčíňala a vyčíňa organizovaná skupina, ktorá cirkev cieľavedome ekonomicky vyciciava, parazituje na nej, ničí ju ekonomicky a hlavne morálne. Deje sa to pod ochranou terajších najvyšších cirkevných predstaviteľov. Som presvedčený, že na rozkvete zla v cirkvi sa podieľali ľudia piatich krvných skupín. Niektorí podľahli pokušeniu, ktoré zakazuje 7. Božie prikázanie, iní majú veľmi slabé ekonomické vzdelanie a boli zneužití oveľa bystrejšími a prešibanejšími dravcami z biznisu. Spadli do pasce a nenašli východisko. Tretiu skupinu tvoria tí, ktorí sadli na lep svojou neopatrnosťou, falošným priateľom a za drobné pozornosti a výhody. Zrazu už museli byť poslušní. Je tu aj štvrtá skupina ľudí, zapojených do tohto špinavého procesu. Sú to ľudia závislí od vedenia biskupských úradov, ako napr. riaditelia cirkevných škôl, tajomníci biskupských úradov a podobne, ktorí v príslušných cirkevných grémiách nemôžu tvoriť efektívnu opozíciu svojim nadriadeným, lebo by mohli prísť o prácu a pozíciu, ak by sa odvážili neposlúchať či hlasovať, ako majú. Piatu skupinu tvoria ľahostajní, bez pevného charakteru a jasných názorových postojov.
Všetko toto by sa nemohlo uskutočniť bez príhodných podmienok, ktoré vytvárali brat biskup Sabol a terajší brat generálny dozorca Brozman. Sú vo funkciách viac ako 12 rokov – dve funkčné obdobia. Brat generálny biskup Eľko bol členom generálneho presbyterstva a obidvom menovaným usilovne pomáhal. Pomoc a podporu predošlé predsedníctvo cirkvi nenašlo, ale presný opak. Robili všetko preto, aby pravda nevyšla na svetlo sveta. Brat biskup Hroboň mal tiež svoj podiel na „hospodárení“ v cirkevnom zbore Bratislava, a teraz materiálne prešľapy v cirkvi pomáha prikrývať. Všetkých týchto ľudí spájajú vlastné zlyhania a sú vydierateľní, preto ťažko očakávať spravodlivé riešenia na kompetentných grémiách. Sú to ľudia postihnutí hluchoslepotou. Nevideli, nepočuli… Brat terajší generálny dozorca Brozman k tomu ešte aj klamal celú evanjelickú verejnosť a to celé roky. Ani do životopisu neuviedol podstatné fakty.
Čo konkrétne v Reformate možno označiť ako cieľavedomé vyciciavanie a parazitovanie na cirkevnom majetku?
Napríklad je to nevýhodná zmluva budovy na Svoradovej 1 v Bratislave. Z toho doslova vykúkajú praktiky, nazvime to, cirkevnej mafie.
Zmluva na budovu na Svoradovej bola aktualizovaná v roku 2008, kde bolo dohodnuté predĺženie platnosti zmluvy na 20 rokov a s mierne zvýšeným nájmom na 1 mil. Sk. Zmluva bola pôvodne uzavretá v roku 2001 so slovenským subjektom v zahraničnej mene na 29 000 nemeckých mariek ročne, čo predstavuje zhruba 655-tisíc Sk, ale kvôli kurzovým rozdielom sa táto hodnota (v zmysle zápisnice z valného zhromaždenia Reformaty, s r. o.) znížila na 324-tisíc Sk.
Treba pripomenúť, že zmluva bola prehodnocovaná v podnikateľskom prostredí Bratislava Staré mesto v roku 2008, keď ceny kancelárskych priestorov už dosahovali hodnotu 8 až 12 eur za m2 na mesiac podľa dosahovaného štandardu. Tieto hodnoty platia s menšími výkyvmi až do roku 2019. Po konverzii na euro predstavoval nový mesačný nájom budovy na Svoradovej ulici 2 766 eur, a to za 1568 m2, čiže 1,76 eur za m2, vrátane parkovacích miest pred budovou a garáže. S nájmom bola spojená aj dohoda o investícii vo výške 663-tisíc eur (20 miliónov Sk) do zhodnotenia budovy. Ak by sme túto hodnotu zohľadnili v nájme, tak sa dostane na úroveň spolu 3,53 eur za m2 na mesiac. Ak vychádzame zo základného nájmu dohodnutého v roku 2008, ročný príjem pre Reformatu je približne 33-tisíc eur.
Firma, ktorá má budovu na ulici Svoradova 1 v prenájme, môže priestory prenajímať aj iným organizáciám (za podmienok určených v zmluve). Podľa verejne dostupných informácií sú priestory v budove prenajímané za 8 eur na m2 za mesiac. Ak by tieto priestory prenajímala priamo cirkev, mohla by dosiahnuť mesačný zisk 12 544 eur, čo ročne predstavuje viac ako 150 000 eur (rozdiel oproti súčasnému stavu je cca 120 000 eur). Údaje za 20 rokov, čo je doba platnosti zmluvy, aj so zohľadnením investície (pozri tabuľka 1).
Navýšenie príjmu v prípade, že by Reformata prenajímala priestory priamo koncovému užívateľovi, teda predstavuje za 20 rokov teoreticky hodnotu 2 528 236 eur bez zohľadnenia investície, a s jej započítaním hodnotu 1 865 913 eur. V situácii roku 2008, keď sa podmienky na trhu nelíšili od tých dnešných, mala mať cirkev ambíciu ukončiť túto nevýhodnú zmluvu čím skôr a začať zhodnocovať objekt samostatne.
Poznámka k investícii: Cirkev však ku dnešnému dňu nemá informácie, v akej výške bola investícia zrealizovaná. K investícii 20 miliónov Sk, ktorá bola pôvodne dohodnutá v zmluve, treba dodať, že ani na žiadosť bývalého vedenia cirkvi a konateľa spoločnosti Reformata nám doteraz tieto informácie predložené neboli!
Druhým problémom bola skutočnosť, na ktorú som veľakrát upozorňoval ako generálny dozorca, a to, že bývalí konatelia nevyužili zákonné resp. zmluvne dohodnuté nástroje na úpravu nájmu, ako napr. deregulačný zákon či inflačná doložka. Už vtedy muselo byť všetkým zainteresovaným jasné, že toto zanedbanie nám spôsobí obrovské finančné straty v budúcnosti. A dnes po niekoľkých rokoch vidíme výsledok. Ako príklad uvediem inflačnú doložku, ktorá bola doplnená do zmluvy pri jej schvaľovaní v roku 2008. To bol jediný nástroj, ktorým na základe novej zmluvy bolo možné upraviť nájom. Citujem zo zmluvy o nájme nebytových priestorov: „Zmluvné strany sa dohodli, že počas doby nájmu môže prenajímateľ upraviť cenu nájmu v súlade s inflačným koeficientom, vykázaným v Slovenskej republike. Iná úprava nájmu nie je, v zmysle dohody oboch zmluvných strán, možná.“ Nevyužitím tejto možnosti v rokoch 2009 – 2014 spôsobili bývalí konatelia spoločnosti škodu, ktorá vyčíslená ku koncu roku 2019 dosiahne výšku okolo 48 000 eur. Nový konateľ už inflačnú doložku využíva, avšak zníženie základu v prvých rokoch nájmu bude znižovať príjem aj v nasledujúcich rokoch, a teda celková strata za dobu platnosti zmluvy (20 rokov) dosiahne sumu až 104-tisíc eur! To za predpokladu, že inflačná položka už bude využívaná, inak bude strata ešte väčšia.
Na Synode ECAV 2016 v Prešove brat J. Brozman podal návrh, aby vybraný nehnuteľný majetok (aj Svoradova ul. v BA – zlaté vajcia v majetku ECAV) bol vyňatý zo správy Reformaty, ktorú už nespravoval brat Daniš, a začlenené do správy navrhovanej novej obchodnej spoločnosti Kuratórium Beckovská Vieska, ktorú mal v podstate na starosti tiež brat Daniš. Išlo o snahu vyviesť majetok ECAV z cirkvi?
Na základe zápisnice zo synody uvádzam nasledovné: Na synode som ako generálny dozorca uviedol, že na stretnutí s podielnikmi Beckovskej Viesky došlo k dohode o správe a rozdelení majetku Beckovská Vieska. Poriadne ma to prekvapilo, keď tesne pred synodou na Generálny biskupský úrad (GBÚ) v Bratislave e-mailom prišiel protinávrh, kde sa hovorí aj o presune budovy na Svoradovej ul. v Bratislave do navrhovaného novozriadeného právneho subjektu Kuratória. Dovtedy bola táto budova v správe Reformaty.
Br. Brozman predložil tento protinávrh, ktorý bol zaslaný na GBÚ e-mailom 1. 6. 2016, ale nebol rozposlaný synodálom a prečítal ho len v pléne. Apeloval na synodálov, aby hlasovali za jeho protinávrh.
Brat D. Vagaský, vtedajší riaditeľ GBÚ,
na to uviedol, že to, čo predkladá J. Brozman, nie je majetok „Beckovská Vieska“, ale majetok zakúpený za peniaze získané v celocirkevnej zbierke „Cirkev sebe“, čo je niečo úplne iné. Podotkol, že nejde o pozemky v katastrálnom území Beckovská Vieska, Rakoľuby, ale o budovy na Svoradovej, Šancovej ulici v Bratislave, a tiež o ďalšie nehnuteľné majetky.
Brat generálny biskup Miloš Klátik konštatoval, že sa nepodpíše pod vyvedenie majetku z cirkvi a navrhoval, aby sa hlasovalo po mene, ale synoda to neprijala.
Brozmanov návrh, ktorý znel: „Synoda Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku schvaľuje zriadenie právneho subjektu s názvom „Kuratórium“ pre správu majetku zakúpeného z finančných prostriedkov „Cirkev sebe“ a ukladá súčasnému kuratóriu pripraviť materiál na schválenie,“ neprešiel. Za hlasovalo 16, proti 0, nehlasovalo 34.
Dnes je teda úplne jasné, prečo bol taký boj o budovy na Svoradovej ul.
Na minuloročnej synode v Martine bola vytvorená kontrolná skupina, menovaná synodou, na prešetrenie hospodárenia Reformaty, ktorá by mala na synode prezentovať svoje závery. Aké podľa vás budú?
Verím, že všetky náležitosti budú posúdené nezávisle a objektívne, a že synodáli budú pravdivo informovaní o tom, čo sa dialo v Reformate. Som toho názoru, že ako audítorka, tak aj znalecký ústav a daňový úrad sa nemýlili, a že tieto informácie sa potvrdia aj v správe komisie.
Martina Kováčiková
