„Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“
Za každým problémom, za každou stratou aj za každým odlúčením treba vidieť Boží zámer. Viem, je to náročné, najmä keď človeku puká srdce od žiaľu. Ale je to tak. Boh využíva okolnosti, aby rozvíjal náš charakter. Keď nás formuje na Boží obraz, spolieha sa viac na okolnosti než na naše vzdelávanie sa v Písme svätom. Dôvod je zrejmý: okolnostiam čelíme dvadsaťštyri hodín denne. Ježiš nás varoval, že vo svete budeme mať súženie. Nikto z nás nie je uchránený pred bolesťou a utrpením, a nikto sa týmto životom neprekľučkuje bez problémov a starostí. Život človeka je totiž dlhá reťaz problémov. Vždy, keď sa nám podarí vyriešiť jeden problém, okamžite jeho miesto zaujme iný. Nie všetky sú veľké, ale z pohľadu Boha sú pre budovanie našej viery nevyhnutné. Apoštol Peter naznačil, že je úplne prirodzené mať starosti. Napísal: „Milovaní, nedivte sa ohňu súženia, ktorý vás prišiel skúšať, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné.“ Boh používa skúšky a problémy na to, aby nás pritiahol bližšie k sebe. Ako napísal kráľ Dávid: „Blízky je Hospodin tým, čo sú skrúšeného srdca, a pomáha tým, čo sú ubitého ducha.“ Najhlbší zážitok z uctievania Boha budeme pravdepodobne prežívať v najtemnejších dňoch, keď sa budeme cítiť opustení, bezradní, zlomení, keď nebudeme vidieť nijaké východisko a naša bolesť bude neznesiteľná. Keď prechádzame trápením, modlíme sa tie najúprimnejšie a najnaliehavejšie modlitby. Bolesť nás totiž očisťuje od povrchnosti a vedie k pravde. Istá žena k tejto téme uviedla: „Keď je život ružový, skĺzneme k tomu, že o Ježišovi vieme, citujeme Ho, napodobňujeme a rozprávame o Ňom. Ale iba v trápení Ho spoznáme.“ V utrpení sa o Bohu naučíme také veci, ktoré sa ináč naučiť nemôžeme. Boh mohol uchrániť patriarchu Jozefa od žalára, proroka Daniela od jamy levovej, proroka Jeremiáša od cisterny, apoštola Pavla od trojnásobného stroskotania lode a troch židovských mládencov od útrob rozpálenej pece, no On to neurobil. Dopustil, aby sa to stalo. A výsledkom bolo, že každý z týchto Božích služobníkov bol potom k Bohu bližšie. Problémy nás nútia hľadieť na Boha a spoliehať sa na Neho viac ako na seba. Tak o tom napísal po jednej udalosti apoštol Pavol: „Veď my sami sme už vypovedali nad sebou výrok smrti, aby sme nedúfali v samých seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych. On nás z takej smrti vytrhol a vytŕha, a dúfame v Neho, že nás ešte aj bude zachraňovať…“ Rozumejte – nikdy nezistíme, že Boh je všetko, čo potrebujeme, dokiaľ nám neostane už len On. Bez ohľadu na príčinu, žiaden z našich problémov sa neudeje bez Božieho súhlasu. On to však používa pre naše dobro, hoci to diabol a jeho posluhovači mienia zle. Keďže má Boh zvrchovanú moc, nešťastia sú len udalosti v Božom pláne pre náš život. Všetko, čo sa nám prihodí, vrátane toho zlého, má svoj význam. Ako vravíPavol: „A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady Božej, všetky veci slúžia na dobro.“ Tento odsek Biblie patrí k tým, ktoré často nesprávne citujeme, alebo zle chápeme. Nehovorí sa v ňom, že Boh spôsobuje všetko tak, ako si to želáme my. Tiež sa v ňom nevraví o tom, že Boh spôsobuje, aby sa tu na zemi všetko šťastne skončilo. Na svete má veľa vecí, vzťahov či príbehov nešťastný koniec. Žijeme totiž na padlej planéte. Len v nebi je všetko dokonalé. Preto sa máme modliť: „Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi!“ Počas ťažkých dní sa naša nádej nezakladá na pozitívnom myslení, túžobných želaniach ani na optimizme. Určite sa však zakladá na poznaní, že Boh má všetko pod svojou kontrolou a že nás miluje. Za všetkým, čo sa deje, je Stvoriteľ. Náš život nie je dielom náhody, osudu či šťastia. Sme súčasťou Božieho plánu, v ktorom máme svoje miesto. Tento plán obsahuje všetko, čo sa nám prihodí, vrátane chýb, zranení a hriechov. Zahŕňa choroby, dlhy, pády, pohromy, rozvod i smrť našich milovaných. Boh však dokáže obrátiť aj to najhoršie zlo na dobro. Túto pravdu dokázal najlepšie na Golgote. Udalosti v našom živote nepôsobia jednotlivo alebo nezávisle, ale spoločne. Spolu tvoria Boží plán pre náš život. Nie sú to izolované udalosti, ale vzájomne prepojené súčasti našej premeny na obraz Krista. Na upečenie koláča potrebujeme múku, soľ, vajcia, cukor a olej. Ak by sme tieto ingrediencie jedli jednotlivo, každá prísada by bola viac menej nechutná, či dokonca odporná. Ak sú však zmiešané spolu a upečené, stávajú sa pochúťkou. Ak teda odovzdáme Bohu svoje zlé skúsenosti, dokáže ich zmiešať dokopy na dobré. V tomto texte sa takisto nespomína, že v živote je všetko dobré. Veľa z toho, čo sa v tejto časnosti stane, je nepríjemné, skazené a tragické. No Boh je špecialistom na to, ako obrátiť zlo na dobro. V rodokmeni Ježiša Krista sú spomenuté štyri ženy: Támár, Rachab, Rút a Batšeba. O aké ženy išlo? Támár zviedla svojho svokra, aby otehotnela. Rachab bola prostitútka. Rút nebola Židovka a porušila zákon tým, že sa vydala za Žida. Batšeba cudzoložila s Dávidom, čo viedlo k zavraždeniu jej manžela. Ani jedna z týchto žien teda nemala najlepšiu povesť, no Boh obrátil zlé na dobré a z tohto rodokmeňa vzišiel Ježiš. Boží zámer je väčší ako naše starosti, bolesť či dokonca hriech. Sme ako drahokamy, ktoré opracúva kladivo a osekávajú nepriaznivé okolnosti. Ak zlatníkovo kladivo nie je dostatočne silné na opracovanie našich hrán, Boh použije príklepovú vŕtačku. Ak sme veľmi tvrdohlaví, použije zbíjačku. Použije jednoducho čokoľvek, čo je pre nás dobré, hoci to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať. Každý problém je príležitosťou na budovanie nášho charakteru a čím je ťažší, tým má väčšiu schopnosť urobiť z nás bytosť podľa Božej vôle. Pavol napísal: „Súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji.“ To, čo sa nám prihodí navonok, nie je také dôležité ako to, čo sa stane v nás. Okolnosti sú dočasné, ale náš charakter vytrvá navždy. Biblia často prirovnáva ťažkosti k ohňu zušľachťovania kovov, v ktorom zhoria všetky nečistoty. Keďže nás chce Boh formovať na obraz Krista, prevedie nás rovnakými skúsenosťami, akými prešiel Ježiš. To zahŕňa samotu, pokušenie, stres, odlúčenie, zradu a veľa iných nepríjemností. Avšak mnohí ľudia pod návalom problémov zahorknú a duchovne nikdy nedozrejú. Preto sme povolaní k tomu, aby sme na skúšky, ktorým čelíme, reagovali Ježišovým spôsobom. Musíme mať na pamäti, že Boží plán je dobrý. Boh vie, čo je pre nás najlepšie a naše dobro Mu leží na srdci. Túto skutočnosť pochopil aj patriarcha Jozef, ktorý pri stretnutí so svojimi bratmi, ktorí ho predali do otroctva, povedal: „Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré.“ Dôležité teda je, aby sme sa sústredili na Boží plán, a nie na svoje utrpenie alebo problémy. Ježiš takýmto spôsobom vydržal bolesť na kríži a my sa máme usilovať nasledovať Jeho príklad. Istá žena, ktorá prežila hrôzy koncentračného tábora, povedala: „Ak pozeráte na svet, prepadne vás tieseň. Ak sa dívate dovnútra, budete skľúčení. Ale keď hľadíte na Krista, nájdete odpočinutie.“ Chápte – to, na čo sa sústredíme, určuje naše pocity. Tajomstvo zvládania problémov je v tom, že si pripomenieme dočasnosť nášho utrpenia a odmenu, ktorá nás čaká v nebi. Prorok Mojžiš dokázal zvládnuť veľa problémov, pretože mal pred očami odmenu. Pavol znášal nepriazeň na základe rovnakého princípu. Napísal: „Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“ Nikdy nesmieme prepadnúť krátkodobým úvahám. Musíme sa sústrediť na konečný výsledok. Toto by sme si mali uvedomiť vždy, keď nás prepadne úzkosť, bezradnosť a zúfalstvo. A mali by sme sa naučiť ďakovať Bohu aj v kríži. Nie za zlo, ktoré na nás doľahlo, nie za hriech, do ktorého sme upadli, nie za utrpenie, ktoré nás zrazilo na kolená. Boh chce, aby sme Mu boli vďační za to, že naše problémy a bolesť použije na zocelenie nášho charakteru, na budovanie našej viery a na naplnenie Jeho zámerov. Nesmieme pritom zabúdať na to, že smrť – akokoľvek sa zdá byť odpudzujúca a krutá – je bránou do oveľa lepšieho života, ako je tento. Do života pokoja, radosti, šťastia a lásky, kde všetko utrpenie, odlúčenie a zlo pominie. Bremeno terajšieho súženia je predzvesťou niečoho neopísateľne nádherného, čo oko nevidelo a ucho nepočulo.
Ivan Mucha,
farár v CZ Málinec
ilustračné foto: unsplash.com
