Nevďačnosť a nedôvera  

Asi pred 15 rokmi sa nám vo firme vyskytol „malý problém“. Jeden z pracovníkov marketingu začal tvrdiť, že informácie, ktoré sú v marketingovom informačnom systéme, sú jeho know-how, pretože sa spolupodieľal na ich vytváraní. To, čo zdanlivo vyzeralo (teda aspoň čiastočne) opodstatnene, však nemalo veľmi dlhé trvanie. Nebolo treba žiadne právne riešenie, pretože danému pracovníkovi jeho starší nadriadený pripomenul, že za svoju prácu dostával mnoho rokov dohodnutú mzdu, firma mu preplácala služobné cesty k obchodným partnerom či na výstavy, investovala do trhových analýz a zakúpila aj samotný marketingový informačný systém. A ešte aj ďalšie menšie investície či benefity. Problém tak bol o pár dní, vlastne skôr o pár hodín, vyriešený.

Tento príbeh mi často príde na myseľ, keď počúvam informácie o súdnom spore, ktorého cieľom je vydanie elektronickej formy účtovníctva v Reformate do roku 2014. Účtovníčka, ktorá 13 rokov poberala odmenu v Reformate za vedenie účtovníctva, vrátane automatizovaného spracovania dát, a tiež dodatočnú odmenu za spracovanie ročnej účtovnej závierky, po výmene konateľov v roku 2014 usúdila, že elektronickú verziu účtovníctva svojmu klientovi vydať nemusí. A doteraz (pripomínam že beží rok 2019) tak, zrejme po dohode s bývalými konateľmi, neurobila.
Veľmi dlho, skoro rok a pol bola postupne vydávaná papierová verzia účtovníctva. Keďže boli opodstatnené pochybnosti o jej konzistentnosti, bývala účtovníčka a konatelia boli vyzvaní, aby ich vysvetlili. Nestalo sa tak. Preto bolo takto odovzdané účtovníctvo zaslané na preverenie audítorovi a následne aj najvyššej znaleckej inštancii v oblasti účtovníctva a daňovníctva – Znaleckému ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Tie konštatovali závažné pochybenia pri vedení účtovníctva, ako napr. nedodržanie bilančnej kontinuity, nesúlad medzi oficiálnou účtovnou závierkou odovzdanou na daňový úrad a hlavnou knihou, skresľovanie údajov, čím poskytli dezinformáciu pre cirkev, kontrolné orgány aj tretie osoby (štát, obchodní partneri). Keďže ani na výzvy po znaleckom posudku neprišlo žiadne vysvetlenie, vec bola podľa zákona postúpená daňovému úradu, ktorý konštatoval závažné pochybenia, porušenia zákonov a vyrubil dodatočnú daň 41 670 eur a pokutu 31 164 eur. Ani počas odvolacieho konania bývalí konatelia a účtovníčka napriek trom výzvam pochybenia nevysvetlili, a teda dorubenie dane a pokuta boli zaplatené v plnej výške.

Prečo nestačia zakladače z banánových škatúľ
Noví konatelia Reformaty sa teda po zmenách v roku 2014 museli domáhať vydania účtovníctva súdnou cestou. Po odovzdaní papierovej verzie „vo vyššie uvedenej kvalite“ sa predmet sporu zúžil na vydanie elektronickej formy účtovníctva. Keď sa vrátim k úvodnému „firemnému príbehu“, pripadá mi tu viac než zrejmá podobnosť. To potvrdzuje aj bežná firemná prax, kde pri výmene konateľov či účtovníka je nielen dobrým zvykom, ale aj nepísaným štandardom, že účtovníctvo či iné dokumenty sa odovzdajú aj v elektronickej forme. Ako bývalý programátor-analytik firemného informačného systému môžem potvrdiť, že vydanie elektronickej formy účtovníctva je presne definovaný pojem, ak teda definujeme firmu a obdobie, ktoré požadujeme vydať. Celý úkon môže trvať niekoľko minút, a to ako vytvorenie zálohy účtovníctva na počítači, tak aj jeho prekopírovanie na USB disk. U nás v ECAV to však už trvá 5 rokov, a preto je namieste sa spýtať, prečo je to tak.
V tejto súvislosti je vhodné vysvetliť, prečo je vydanie elektronickej verzie účtovníctva také dôležité. Na rozdiel od prechádzania množstva zakladačov z „banánových škatúľ“, kde musíte prácne hľadať každý doklad, údaj či zmluvu, v elektronickom účtovníctve po zadefinovaní výberu vidíte všetky požadované položky, viete si preveriť kontrolné súčty, vzájomnú integritu či správnosť použitých účtovných postupov. A to nielen v jednom roku ale aj medziročne. Ak máte podozrenie na nejakú konkrétnu transakciu, tak si ju viete rýchlo vyhľadať a preveriť. V papierovej verzii vám to zaberie 10-krát viac času (hľadanie a prepisovanie napr. do Excelu), teda za podmienky, že nájdete všetko, čo hľadáte. Dostupnosť elektronickej formy by teda zrýchlila prevzatie účtovníctva novými konateľmi, výrazne by prispela k vyššej efektivite kontroly audítora či znaleckého ústavu. A možno – ak by bola v poriadku – by prispela aj k tomu, že by nebolo treba kontaktovať daňový úrad. A tiež k tomu, aby sa predišlo neschváleniu účtovnej závierky za rok 2014 dozornou radou z dôvodu nevydania, resp. neúplnosti dostupných účtovných dokladov. Nevydanie elektronickej formy účtovníctva rovnako a zásadným spôsobom sťažilo aj prácu komisie menovanej synodou.

Prečo taktizujú a čo skrývajú?
Takže sa vráťme k pôvodnej otázke: Prečo? Prečo nebola vydaná elektronická forma účtovníctva, a prečo už piaty rok beží súd o jej vydanie, čo stojí Reformatu nemalé peniaze, a naviac komplikuje prácu ako konateľa, tak aj jej zamestnancov? Prečo, keď je vo firme vysvetlením možné vyriešiť tento problém za pár dní, to tu trvá roky a neúspešne? Prečo taktizujú a čo skrývajú bývalí konatelia? Veď keby bolo všetko v poriadku, prečo by elektronickú verziu účtovníctva nechceli vydať? Prečo táto neochota vyjsť v ústrety cirkvi, ktorá dotyčným osobám poskytovala mnoho rokov solídny príjem a zázemie, ale najmä prečo bolo potrebné v cirkvi (svätej a Kristovej) vyvolať takúto atmosféru nedôvery a podozrenia? Najmä ak preverenie tej papierovej verzie dopadlo, ako dopadlo. Má ísť svet príkladom nám alebo my svetu?!
Cirkev si v tomto prípade rozhodne neurobila dobré meno ani vo svete. To, čo bolo možné za pár minút rozhodnúť a zrealizovať v cirkvi, sa už piaty rok ťahá po svetských súdoch. Rieši sa tu „filozofická otázka“ duševného vlastníctva (!), „riešia“ sa tu často bezdôvodné či nepresvedčivé odročenia pojednávaní (naposledy bolo odročené pojednávanie z mája na júl na žiadosť právnej zástupkyne bývalej účtovníčky), rieši sa tu „vykonateľnosť“ prípadného rozhodnutia, ktoré je v skutočnosti svojou „náročnosťou“ porovnateľné so zapnutím počítača, zobrazením webstránky a uložením príslušného súboru na disk.
Nerozumiem tomu ako kresťan, nerozumiem tomu ako informatik a možno tomu už nerozumejú ani samotní právnici a sudcovia. Už som to povedal viackrát, ale uvediem to ešte raz: keď kvôli rutinnej záležitosti, ktorú aj autori príslušného účtovného softvéru opísali do 3 jednoduchých krokov (vykonateľných za 5 minút) prebieha piaty rok súd, čo si máme myslieť o efektivite slovenského súdnictva? Ste prekvapení, že aj iné zložitejšie spory sa ťahajú mnoho rokov? Za tejto situácie asi ani nie. Aký signál vysielame ako cirkev „riešením“ tohto problému na súde pre laickú verejnosť? Pozitívny, alebo skôr negatívny – ani vy nič nevydajte, zatĺkajte, nepovedzte, pretože to možno na súde uhráte, alebo sa to bude aspoň mnoho rokov ťahať. Veď keď sa to môže v cirkvi, tak prečo by sa to nemohlo mimo nej…
Je to škoda. Škoda pre cirkev, ktorá má viac ako sťaženú prácu pri analýze rokov minulých, škoda aj preto, lebo sa tým zasiala nedôvera a podozrenie, ktoré cirkev ničia. Spochybňuje to spontánnu a bezodplatnú aktivitu mnohých ľudí, ktorú konajú pre cirkev, keď tí, ktorí za svoju prácu dostali riadne zaplatené, odmietajú vydať jeden z výstupov tejto práce pre cirkev (Reformatu), ktorej toto dielo podľa môjho názoru jednoznačne patrí.
Zo známeho príslovia Jana Ámosa Komenského: „Chcem, viem, môžem“, totiž ten súd hrá len neproduktívnu hru len s tými poslednými dvoma „viem alebo môžem“?! Pritom ten, kto elektronickú verziu vlastní jednoznačne „môže“, a v praxi je to také jednoduché, že určite aj „vie“. Súdny proces potom slúži iba na naťahovanie času. Pretože keby bývalí konatelia alebo účtovníčka „chceli“, tak celú vec bolo možné uzavrieť ešte v roku 2014 bez súdov, nedôvery a podozrení – bez toho, čo tak veľmi škodí našej Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Jaroslav Mervart,
člen Dozornej rady Reformata, spol. s r. o.

ilustračné foto:pixabay.com