10. nedeľa po Svätej Trojici
„Preto nemáš výhovorky, človeče, ktokoľvek súdiš (iného). Veď v čom iného súdiš, odsudzuješ sám seba, lebo veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté. A vieme, že súd Boží je podľa pravdy proti tým, čo tak robia. A ty, človeče, ktorý súdiš tých, čo tak robia, a sám robíš to isté, či sa nazdávaš, že ujdeš súdu Božiemu? Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu? Ale ty vo svojej zatvrdilosti a nekajúcnosti srdca zhromažďuješ si hnev – keď príde deň hnevu a zjaví sa spravodlivý súd Boha, ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo s vytrvalosťou v dobrom skutku hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, ale hnevom a rozhorčením tým, čo sú svárliví, sú neposlušní pravde, ale povoľujú neprávosti. Súženie a úzkosť príde na každú dušu, ktorá pácha zlo, najprv na Žida, i na Gréka, ale sláva a česť a pokoj každému, kto činí dobro, najprv Židovi, aj Grékovi. Lebo Boh neuprednostňuje nikoho.“
(R 2, 1 – 11)
Pri vstupe do našich kostolov v dnešnú nedeľu – Nedeľu pokánia – vidíme, že sa líši od ostatných nedieľ. Jej výzdoba na nás pôsobí inak. Privíta nás čierne rúcho na oltári a na kazateľnici. V dnešnú nedeľu si ani zboroví farári neobliekajú kamžu na služby Božie. Spievajú sa piesne o pokání. Oltár je pokrytý čiernym rúchom. Čierna farba je znakom smútku a pokánia. Znejú piesne o pokání.
Pýtame sa, prečo si máme pripomínať pád jeruzalemského chrámu, pád národa? Je to ťažký údel. Dvanásť rokov volal Pán Boh prvý svet k pokániu, no nedal sa na polepšenie. Dnešná nedeľa nás volá k pokániu. Pýtame sa, čo to pokánie znamená? Je to zmena zmýšľania a konania človeka.
Proroci volali k pokániu. Národ na to nedbal. Národ mal Mojžiša aj prorokov, no všetko bolo zbytočné. V biblickom texte tejto nedele počujeme veľmi smutné Pánove slová. Predpoveď sa naplnila a z Jeruzalema nezostal kameň na kameni.
Aký význam má pre nás Nedeľa pokánia?
- Hrobu skazy poučiť sa dajme.
- Blížneho neodsudzujme.
- Na Boží súd každý deň pamätajme.
- Národ sa nedal poučiť. Dáme sa poučiť my? Mnohí povedia, že to je už história a nás nezachráni. Nehorme tak! Príslovie hovorí: „História je učiteľkou prítomnosti.“ Rovnako poznáme aj príslovie: „Čo vidíš na inom, čakaj aj na seba.“
Aj slovo Božie nám hovorí celkom jasne a zrozumiteľne: Pán Boh neušetril prvorodené ratolesti, neušetrí ani teba. Kajaj sa! Pán Ježiš začína svoju činnosť v tejto časnosti výzvou k pokániu. Rovnako aj Ján Krstiteľ začína svoju službu výzvou k pokániu aj s napomenutím: Vydávajte ovocie pokánia.
- Skaza mesta Jeruzalem je výstrahou aj pre nás, aby sme sa vystríhali posudzovaniu. V slove Božom počujeme: „Nesúďte. . Posudzovanie prináša ponižovanie človeka. Neprináša nič dobré a ani neprispieva k dobrému spolunažívaniu.
Nemôžeme byť sudcom. Nemôžeme nikoho posudzovať ani odsudzovať. Božia ruka napísala aj babylonskému kráľovi Balsasarovi: „Mene, mene telel peres, ufarsin.“ My môžeme tiež počítať. Dva roky zatvorené kostoly, obchody, školy, zdražovanie, vojna, sucho. Vysychajú studne. Slová odsudzovania na každom kroku, na každom mieste, kde žijú ľudia.
Rovnako sa s tým stretávame aj na pôde cirkvi. Máme právo mať vlastný názor na udalosti, ktoré sa dejú okolo nás. Avšak nemáme právo odcudzovať človeka a niekoho označovať za nulu. Jediný, kto má právo právo súdiť, je Pán Boh. Nikomu sa krivda neudeje. On odplatí každému podľa jeho skutkov.
- Tretie, k čomu nás vedie dnešný text, je pamätať a pripomínať si Boží súd, ktorý neminie nikoho. Pád mesta Jeruzalem nás vedie aj k otázke: Ako často máme pristupovať k sviatosti Večere Pánovej?
Podľa vnútornej potreby. Náš reformátor Martin Luther pristupoval k sviatosti Večere Pánovej každý deň.
Ako píše aj Martin Luther v 95 tézach: Keď náš Pán a Spasiteľ povedal: Pokánie čiňte, to znamená celý život kresťana – človeka má byť pokáním. Dokiaľ máme čas, to je dokedy nám trvá časný život.
Nechajme sa poučiť Božím slovom. Všetko, čo je v Božom slove napísané, je nám na naše poučenie. Dajme sa zachrániť.
Pevec nás napomína:
Ó, tú ruku pomoci Tvojej prosím, ktorá dvíha, ochraňuje, žehná, podopiera.
Amen.
Modlitba:
Milostivý Bože! I keď prvý človek zhrešil, vyhnaný bol z raja, predsa si na ľudské pokolenie nezanevrel. Dávaš nám čas na pokánie. Daj, aby sme si túto milosť, ktorá nám bola zjavená v Kristu, zachovali a aby sme sa zriekali bezbožnosti, zmierlivo a pobožne žili na tomto svete. Buď nám milostivý časne aj večne. Amen.
Mgr. Danka Marínková
evanjelická a.v. farárka v. v.
ilustračné foto: pixabay.com
