4. nedeľa po Svätej Trojici
„Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, povedali: Možno, že Jozef bude teraz nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu vykonali. Preto odkázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal: Takto povedzte Jozefovi: Ach, odpusť, prosím, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu to hovorili. Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi sluhami. Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha? Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive. Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a vľúdne hovoril s nimi.“
1M 50, 15 – 21
Milí bratia a milé sestry,
uvedené slová zo záverečnej, 50. kapitoly, prvej knihy Mojžišovej opisujú Jozefovu veľkodušnosť, ktorú preukázal svojim bratom. Vieme, že Jozef, ktorý vystupuje na pôde Starej zmluvy je jedenástym Jákobovým synom, ale zároveň aj jeho obľúbeným, keďže to bol jeho prvý syn ktorého mu porodila Ráchel. Celý Jozefov príbeh je známy a učia sa ho deti už na detských besiedkach, no i na hodinách náboženstva. Aby sme lepšie porozumeli prečítanému biblickému textu, ktorý nám odkrýva prosbu o odpustenie zo strany Jozefových bratov a Jozefovo milosrdné počínanie, je potrebné, aby sme veľmi stručne veci uviedli do kontextu všetkých udalostí.
Celý problém začal vtedy, keď si Jákob obľúbil zo svojich synov práve Jozefa, ktorého následne jeho bratia predávajú do egyptského otroctva a otcovi tvrdia, že ho zožrala divá zver. Jozefovi sa však napriek týmto prekážkam darí dobre. Hospodin obrátil konanie bratov v Jeho prospech. Síce napriek nepravdivému obvineniu sa dostane do väzenia, ale vďaka svojmu daru danému mu od Hospodina, ktorým dokáže vykladať sny, sa postupne stáva najvyšším štátnym úradníkom. Rozvážnymi a múdrymi činmi zachraňuje od hladomoru nielen Egypt, Kanaán, ale napokon aj svoju vlastnú rodinu – svojich bratov, ktorí mu ublížili, spolu s ich rodinami i svojho otca.
Napriek tomu všetkému čo mu bratia spôsobili a čo spôsobili zároveň aj svojmu otcovi sa Jozef od nich neodvracia, netvári sa urazene či nahnevane, ale preukazuje milosrdenstvo v konkrétnych skutkoch. Neodpláca zlým za zlé, ale práve naopak. Dochádza k uzmiereniu. Lenže potom ako zomiera otec Jákob, Jozefovi bratia sa znova začínajú báť. Vzrastá v nich nedôvera. Boja sa, že Jozef po otcovej smrti im odplatí za všetky ich neprávosti, ktorých sa dopustili na jeho živote. Žijú v neistote. Doslova hovoria: „Možno, že Jozef bude teraz nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu vykonali.“
Bratia a sestry, aj keď sa príbeh Jozefa a jeho rodiny odohráva v období 1700 – 1500 rokov pred narodením Krista, aj napriek tomu má mnoho spoločného s nami a má nám aj dnes čo povedať. Veď aj my sme neraz svojimi názormi či konkrétnymi skutkami na strane tých, ktorí stoja na strane zla, pomsty a nenávisti. Neraz aj sami napomáhame ku konaniu zla, pomáhame k jeho rozširovaniu a namiesto toho, aby sme preukazovali milosrdenstvo, preukazujeme pomstu a nenávisť v myšlienkach, slovách, ale i skutkoch.
Odplácame zlým za zlé. No problém je často v odpustení a zároveň vyznaní svojich hriechov. Nedokážeme odpustiť, ale nedokážeme ani vyznať svoje hriechy, svoje previnenia, ktorých sme sa dopustili či už slovami, alebo aj skutkami tak ako voči Pánu Bohu, ale aj voči bratom a sestrám vo viere. Nedokážeme prejsť tým zložitým procesom vyznania a odpustenia, ktorého súčasťou je zabudnúť na staré previnenia a hriechy, urobiť hrubú čiaru a začať od znova. Samozrejme, nejde to len tak akoby mávnutím ruky čo vidíme aj v prečítanom závere biblického príbehu o Jozefovi. Až trojité vyznanie bratov vedie Jozefa k odpusteniu, ktoré prejavuje nepriamo – plačom, ale aj rečníckou otázkou „Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha?“
Touto otázkou im naznačuje, že odplata, ktorej sa tak boja nie je v jeho rukách, ale jedine v rukách Božích. V prvom rade sa majú báť Pána Boh a nie jeho. Pán Boh je predsa ten, ktorý nás bude súdiť. To nám pripomína aj apoštol Pavel v liste Rímskym, kde čítame „Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán.“ (R 12, 18 – 19). Jozef však pokračoval slovami „Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré,“ (v. 20). Práve tieto Jozefove slová sa stávajú radostným evanjeliom nielen pre jeho bratov, ale aj pre nás dnes. Ľudia síce zamýšľajú robiť zlé veci, snažia sa rôznymi spôsobmi podkopávať nám kolená, ale nezabúdajme, tak ako ani Jozef, aj keď si prešiel skutočne ťažkými situáciami, nezabudol na Pána Boha, nezanevrel kvôli tomu všetkému na Neho, pretože v Hospodinovi spoznáva živého, konajúceho Boha, ktorý dokáže obrátiť aj to zlé na dobré. Veď Pánu Bohu na nás záleží. Záleží mu na každom jednom zvlášť.
Bratia a sestry,
myslím si, že Jozefov príbeh sa neraz odohráva aj v našich vzťahoch, našich rodinách či i v cirkvi samotnej. Aj tam sa neraz dostane zlo, závisť, pýcha, ktorá vedie ku konkrétnym zlým činom, ktoré niekedy navonok vyzerajú byť pekné a dobré. Úmysly a skutky Jozefových bratov neboli vždy správne a neslúžili ku prospechu, ale boli prejavom ich sebeckých záujmov a pocitu menejcennosti. A tak sa zlo, ktoré zamýšľali napokon aj prejavilo. No na rozdiel od nás ľudí, Boh zamýšľa dobro. U Neho niet povyšovania, uprednostňovania a ani polopravdy či lož ukrytá v krásnom obale. Práve v tom smie byť naša istota, že máme Hospodina, ktorý je dobrý a verný, ktorý dokáže aj plánovanú ľudskú zlobu obrátiť v Jeho prospech. U apoštola Pavla v liste Rímskym čítame: „A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“ (R 8, 28). To smieme vidieť nielen v živote Jozefa, ale aj Pána Ježiša Krista, ktorý zostúpil na túto zem kvôli našej záchrane pre život večný v nebesiach. Len ten, kto toto Božie dobro, Božiu lásku a pomoc smie s pomocou Ducha Svätého aj napriek ľudskému zlu spoznať, zakúsiť a prežiť, ten je tiež schopný druhým rovnako veľkodušne ako Jozef odpúšťať vyznané previnenia a hriechy. Nezabúdajme však, že tak ako pri odpustení, ktoré nám udeľuje Pán Boh skrze vykupiteľské dielo Jeho Syna Ježiša Krista sa od nás očakáva, že zanecháme staré spôsoby, navrátime sa na novú cestu za Kristom, tak aj pri odpustení, ktoré udeľuje človek človeku, sa očakáva, že ten, komu sa odpúšťa zanechá svoje zlé obyčaje, svoje staré postoje a navráti sa na novú, lepšiu cestu. Nech nám je v tom príkladom aj Jozefov príbeh a pomáha nám k tomu Trojjediný Boh Otec, Syn a Duch Svätý. Amen.
Mgr. Anna Debnárová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: unsplash.com
