Asociácia slobodných zborov Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku sa stotožňuje s návrhom súdnej reformy Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, ktorú vypracoval JUDr. Juraj Čech, PhD.

Na zasadnutí Generálneho presbyterstva (ďalej len GP) dňa 08. 04. 2020 bolo prijaté uznesenie č.35-2/2020 s návrhom na uskutočnenie súdnej reformy, v rámci ktorej má byť zrušený Osobitný senát Generálneho súdu (ďalej len GS) ako „orgán koncentrácie moci“ (ba dokonca ako počúvam totalitný orgán koncentrácie moci), majú byť ďalej zrušené dištriktuálne súdy, má sa preniesť riešenie disciplinárnych previnení na celocirkevný prvostupňový súd a majú sa zrealizovať viaceré nové úpravy súdnych a disciplinárnych inštitútov. Zároveň GP prijalo uznesenie, ktorým poverilo brata farára Bunčáka vytvorením komisie, ktorá má vypracovať určitý komplexný návrh novej súdnej reformy.

Treba objektívne konštatovať, že súdna reforma a reforma disciplinárnych previnení sú potrebné, ale nie preto aby sa „nepríjemné inštitúty“ ako je Osobitný senát GS odstránili, ale preto, aby sa zlepšil stav súdnych konaní, aby cirkevné súdy rozhodovali kompetentnejšie, odbornejšie, presvedčivo a zároveň garantovali nezneužitie cirkevnej moci kýmkoľvek. Pochybeniam alebo previneniam voči CPP (Cirkevnoprávne predpisy) sa môže dopustiť každý člen Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (ďalej len ECAV), či už z nedbanlivosti alebo úmyselne, preto súdy a disciplinárny systém musia reagovať tak na porušenie zákonov radového člena cirkvi, ako aj u kňaza, seniora, biskupa, cirkevných orgánov, ale aj samotných súdnych orgánov. Preto treba mať takú právnu úpravu v našej ECAV, ktorá právnym pochybeniam bude nielen predchádzať, ale zároveň ich dokáže voči komukoľvek kvalifikovane a odborne postihovať.

Súdna reforma navrhovaná bratom Bunčákom však neprináša žiadne nové inštitúty, ktorými by sa reagovalo na vývoj v ECAV v 21. storočí a neprináša ani žiadne nové právne mechanizmy, ktoré by garantovali zachovávanie demokratického riadenia ECAV a neumožňovali by akúkoľvek koncentráciu moci v ECAV.

Dovoľte mi bratia a sestry, aby som vám odprezentoval moju predstavu súdnej reformy, ale aby som sa aj dotkol ďalších sporných právnych predpisov v našej EC, ktoré majú významný vplyv na jej súdnictvo a disciplinárne previnenia.

Štruktúra ECAV

Pri riešení súdnej reformy si musíme uvedomiť, že ECAV  má inú vnútornú organizačnú štruktúru, iný mechanizmus riadenia, a teda aj iný právny systém, ako napr. naša bratská rímskokatolícka cirkev (ďalej len RKC). Právny poriadok v RKC má totiž stáročnú históriu, veď sa začal vyvíjať už od 12. storočia vydaním Gratianovho „Decreta“, ktorý tým položil základy pre celý „Corpus Iuris Canonici“, pričom posledná úprava kanonického práva bola v r. 1983.

Na čele RKC je pápež ako rímsky biskup, ktorý zastrešuje pyramidálnym systémom riadenie celej RKC a ktorého do tejto významnej funkcie volí zbor kardinálov, ktorí ešte nedovŕšili osemdesiaty rok veku – tzv. konkláve. Pasívne volebné právo nie je nijako významne obmedzené, t. j. kandidát musí spĺňať požiadavky kladené právnymi predpismi na biskupa a hlasuje väčšinou prítomných kardinálov. Proti rozhodnutiam pápeža nie je prípustné žiadne odvolanie, ani súdne (apelácia) a ani správne (rekurz). Pápež sa podľa kánonu 1404 teší aj hmotnoprávnej exempcii, podľa ktorej pápeža nemôže nikto súdiť. Zosadiť pápeža nie je právne možné. Ostatné funkcie RKC až po tie najnižšie sú obsadzované menovacími aktmi cirkevných autorít, a nie voľbami.

Najvýznamnejšia cirkevno-organizačná jednotka je cirkevný zbor

Uvádzam tieto skutočnosti, bratia a sestry, úmyselne preto, aby sme si uvedomili osobitosť a výnimočnosť našej ECAV. Naša cirkev je totiž založená na princípoch samosprávy a rovnoprávnosti jej členov (duchovných i laikov), pričom základnou a najvýznamnejšou cirkevnoorganizačnou jednotkou je cirkevný zbor v obci či v meste. Preto aj práva členov ECAV, tak ako sú uvedené v čl. 7 Ústavy ECAV, sú oveľa väčšie ako napr. v RKC. Mimoriadne významný je z tohto pohľadu čl. 7 písm. d) Ústavy ECAV, a to právo voliť a byť volený do cirkevných orgánov. Preto je potrebné bližšie upraviť v úvodných ustanoveniach Ústavy, od koho pochádza cirkevná moc v našej ECAV, aké je ústavné vymedzenie kompetencie cirkevných orgánov a členov cirkvi a taktiež podrobnejšie upraviť, kto by mal mať zákonodarnú iniciatívu pri tvorbe našich CPP.

Demokracia

Z uvedeného vyplýva, že spôsob riadenia ECAV, ktorého základom sú voľby cirkevných predstaviteľov, je založený na väčšej demokracii vo vzťahu k voličom – členom našej ECAV. Treba si priznať, že demokracia v cirkvi vytvára zložitejší mechanizmus jej riadenia, pretože o prijímaných záveroch sa v cirkevných orgánoch musí nepomerne viac diskutovať, je tu viac polemík, kritiky, rôznosť názorov, väčšia kontrola prijímaných opatrení, musí sa dosahovať konsenz názorov, a to je zložité nielen v sekulárnom štáte, ale aj v cirkvi.

Oveľa jednoduchšie je riadiť cirkev kogentnými (záväznými) opatreniami a rozhodnutiami cirkevných autorít bez nejakej vážnejšej diskusie a oponentúry s členmi cirkvi. Ale v tom je osobitnosť našej cirkvi a treba povedať, že táto demokratická výnimočnosť vydržala v našej cirkvi päťsto rokov a treba ju udržať za každú cenu. Verím, že vždy boli tendencie demokraciu od jej cirkevných predstaviteľov „ohýbať“, ale cirkev bola vždy nakoniec tak silná, že to nepripustila, lebo tak ako to povedal W. Churchill: „S demokraciou sa ťažšie vládne, ale ešte nik nič lepšie nevynašiel.“

Kandidačná porada v ECAV nie je žiadna „konkláve“

Demokracia, ktorá ako forma vlády vznikla v starovekých Aténach, si musí dať veľký pozor, aby si udržala svoju podstatu, prečo vôbec vznikla. Demokracia je veľmi krehká a treba ju brániť proti každému, kto ju chce zneužiť. Starí Aténčania poznali ako obranu pred tými, ktorí ju chceli zneužiť inštitút „ostrakizmu“ alebo črepinového súdu, keď všetci slobodní Aténčania mali právo poslať na 10 rokov do vyhnanstva toho, kto najviac ohrozoval demokratické zriadenie. A to si Aténčania tak vysoko vážili, že napr. aj svojho slávneho vojvodcu Miltiada, ktorý v r. 490 pred. n. l. slávne porazil na čele gréckych vojsk pri Maratóne obrovskú perzskú armádu, ostrakizovali, keď mali dojem, že jeho sláva „podkopáva“ základy demokracie v Aténach.

My sa dnes tak našej cirkevnej demokracii správať nemôžeme, ale musíme dávať obrovský pozor, aby právnymi predpismi neboli vytvárané podmienky na koncentráciu moci v cirkvi, lebo to podlomí základy života a riadenia našej ECAV. Preto sa aj naša cirkev musí brániť takýmto tendenciám a musí prijať také zákonné úpravy, ktoré urobia našu cirkev transparentnou a spravodlivou, aby sa v nej členovia ECAV cítili dôstojne s vedomím, že môžu výrazne ovplyvňovať veci cirkevno-verejné, tak ako to predkladá Preambula Ústavy ECAV.

Voľby

Preto nemožno vyriešiť súdnu reformu bez toho, aby sme nevyriešili transparentnosť a spravodlivosť volieb. Veď práve voľbami si vyberáme a potvrdzujeme zborových farárov, seniorov, orgány COJ, biskupov, ale aj členov našich cirkevných súdov. Preto nebude v našej cirkvi dobrý právny stav, kým voľby cirkevných predstaviteľov nebudú korektné a spravodlivé, lebo iba spravodlivo zvolené príslušné orgány COJ môžu spravodlivo a korektne voliť členov súdnych orgánov. Neprávnymi a nespravodlivými krokmi nie je totiž možné vytvoriť relevantný právny stav.

Preto sa znovu vraciam k problému, ktorý eskaloval pri posledných voľbách cirkevných predstaviteľov. Demokracia a samospráva v ECAV ako forma riadenia našej cirkvi musí „uniesť“ všetkých kandidátov, ktorí splnia zákonné podmienky na volenú cirkevnú funkciu, bez ohľadu na počet kandidátov, ktorí sa prihlásia do volieb v prvom kole. Ak sa totiž pre väčší počet kandidátov nerozhodne v prvom kole, druhého volebného kola sa môžu zúčastniť iba tí dvaja kandidáti, ako je to napr. pri našich prezidentských voľbách. Ak budeme z volieb vylučovať kandidátov napriek tomu, že splnili zákonné podmienky, budeme stále v bludnom kruhu cirkevného politikárčenia, nedôvery a spochybňovania volieb, lebo to bude jednoducho nespravodlivé.

Verím, že kandidačná porada na voľby dištriktuálnych biskupov a dozorcov, či na voľby generálneho biskupa alebo generálneho dozorcu v minulosti zohrávala aj určitú pozitívnu úlohu a jej zámer výberu kandidátov sa zdal byť dobrý.

Orgán posudzujúci, či kandidát splnil zákonné podmienky alebo nie

Ale akonáhle sa kandidačná porada stala orgánom a miestom „vybavovania si účtov“ medzi kandidátmi a cirkevnými predstaviteľmi, tak je demokracia v cirkvi ohrozená a musí sa brániť. Treba si uvedomiť, že „kandidačná porada v ECAV nie je žiadna „konkláve“, nie je to zbor elektorov – voliteľov našich cirkevných predstaviteľov, nie je to žiadny orgán v ktorom prebiehajú „primárky“, po vzore politických strán. Je to iba orgán posudzujúci, či kandidát splnil zákonné podmienky, alebo nie, pretože ak by to tak nebolo, tak by voľby členmi cirkvi boli úplne zbytočné. Kandidačná porada sa musí vzdať svojho vnútorného pocitu, že „my najlepšie vieme, vážení veriaci, čo je pre vás dobré“. To nie sú priame voľby, pretože v nich má rozhodujúce slovo vždy volič a nie kandidačná porada.

A preto sa ani v pripravovanej súdnej reforme nesnažme, aby sa „vládlo ľahšie“, aby sa nekoncentrovala moc do rúk určitej úzkej skupiny cirkevných predstaviteľov. Snažme sa, aby všetko dobré z našej súdnej praxe bolo ponechané a aby sa zároveň vytvorili nové mechanizmy, nové právne inštitúty, nové moderné prvky našej súdnej sústavy, aby sa zachovala demokracia v našej cirkvi, aby sa súdny systém modernizoval, aby sa otvoril pre kontrolné mechanizmy, aby členovia ECAV mali pocit, že súdne konania prebiehajú transparentne a spravodlivo. Veriaci ECAV musia mať pocit, že môžu kedykoľvek a bez obáv riešiť svoje problémy v cirkvi a že žiadny cirkevný predstaviteľ nemôže byť nekontrolovateľný a v prípade zlyhania neodvolateľný. To je cirkevná demokracia v praxi. Náročná, ale úžasná, určite lepšia ako diktatúra moci. A tej treba zabrániť nielen v našom štáte, ale aj v našej cirkvi.

Návrh opatrení

Dovoľte mi teraz prezentovať návrhy opatrení na zlepšenie činnosti súdnych orgánov a disciplinárnych konaní v našej ECAV, ktorý obsahuje 18 opatrení a 105 nových právnych inštitútov.

 

Opatrenie č. 1 – Zadefinovať v Ústave ECAV, od koho pochádza cirkevná moc, vymedziť v Ústave základné kompetencie pre cirkevné orgány,  cirkevných predstaviteľov a členov cirkvi. Taktiež je potrebné rozšíriť ústavnú úpravu o „zákonodarnej iniciatíve“.

Opatrenie č. 2 – Prijať novelu zákona o voľbách cirkevných predstaviteľov a upraviť ňou novú kompetenciu súdov o preskúmavanie opodstatnenosti odmietnutia registrácie kandidátov pri voľbách na funkciu cirkevných predstaviteľov.

Opatrenie č. 3 – Prijať právnu úpravu, aby člen synody nemohol byť členom súdneho orgánu.

Opatrenie č. 4 – Prijať právnu úpravu, aby na čele všetkých súdnych orgánov boli iba členovia cirkvi s vysokoškolským právnickým vzdelaním.

Opatrenie č. 5 – Nepripustiť zrušenie Osobitného senátu Generálneho súdu a rozšíriť ustanovenia zákona č. 6/2000 o nové opatrenie v prípade nerešpektovania rozhodnutia Osobitného senátu Generálneho súdu.

Opatrenie č. 6 – Ponechať súdny systém ECAV tak, ako je upravený v čl. 37 Ústavy a zriadiť nový Disciplinárny senát Generálneho súdu.

Opatrenie č. 7 – Zrušiť existujúcu právnu úpravu, podľa ktorej disciplinárne previnenia prejednávajú a cirkevné orgány COJ a cirkevní predstavitelia v CZ, seniorátoch a dištriktoch a preniesť riešenia disciplinárnych previnení výlučne na dištriktuálne súdy a Generálny súd. Nepripustiť zrušenie dištriktuálnych súdov a vytvorenie iba jedného celocirkevného súdu.

Opatrenie č. 8 – V zákone o disciplinárnych previneniach novým spôsobom definovať, čo je disciplinárne previnenie a rozčleniť disciplinárne previnenia podľa ich závažnosti a formy zavinenia na disciplinárne priestupky a disciplinárne prečiny.

Opatrenie č. 9 – Upraviť a prijať nové skutkové podstaty disciplinárnych previnení.

Opatrenie č. 10 – Novým spôsobom upraviť riešenie disciplinárnych previnení formou disciplinárnych opatrení, a tie rozčleniť na hlavné a vedľajšie disciplinárne opatrenia.

Opatrenie č. 11 – Prijať novú právnu úpravu na novelizáciu procesných inštitútov disciplinárneho konania, ktoré sú nejasné, prekonané alebo nie sú právne vôbec upravené.

Opatrenie č. 12 – Prijať nový právny inštitút „Objektívna zodpovednosť orgánov COJ“.

Opatrenie č. 13 – Prijať nový zákon o generálnom žalobcovi a dištriktuálnych žalobcoch s cieľom zvýšenia ich kompetencií pri dodržiavaní cirkevnej zákonnosti a vymožiteľnosti práva v ECAV.

Opatrenie č. 14 – Prijať novú právnu úpravu o mimoriadnom opravnom prostriedku voči právoplatným rozhodnutiam súdnych orgánov.

Opatrenie č. 15 – Prijať novú právnu úpravu, aby vybrané právne dokumenty, právne akty a zmluvy prijímané orgánmi COJ boli publikované a zverejňované v stanovených termínoch na príslušnej webovej stránke COJ.

Opatrenie č. 16 – Prijať právnu úpravu, aby synoda každoročne prerokovávala stav dodržiavania zákonnosti a vymožiteľnosti práva v ECAV, ako aj úroveň priebehu prípravy a schvaľovania zákonov ECAV.

Opatrenie č. 17 – Prijať metodickú úpravu, aby členovia súdnych orgánov, cirkevné žalobcovia a členovia Právneho výboru ECAV vyhodnocovali na svojej spoločnej každoročnej porade aplikačné problémy dodržiavania zákonnosti a zjednocovali a zosúlaďovali postupy v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o právach a povinnostiach členov cirkvi, orgánov cirkvi a cirkevných organizácií.

Opatrenie č. 18 – Prijať jednotné „Legislatívne pravidlá na prípravu a schvaľovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných CPP“.

 

V ďalších ustanoveniach predkladaného nového Návrhu súdnej reformy si dovoľujem bližšie konkrétnejšie jednotlivé navrhované opatrenia.

 

Opatrenie č. 1 – Zadefinovať v Ústave ECAV, od koho pochádza cirkevná moc, vymedziť v Ústave základné kompetencie pre cirkevné orgány a cirkevných predstaviteľov a členov cirkvi. Taktiež je potrebné rozšíriť ústavnú úpravu o zákonodarnej iniciatíve.

 

Navrhujem upraviť a doplniť úvodné ustanovenia Ústavy ECAV:

  • „Všetka cirkevná moc v ECAV pochádza od členov cirkvi v cirkevných zboroch prostredníctvom volených cirkevných predstaviteľov a volených cirkevných orgánov.“
  • „Cirkevné orgány môžu konať iba v medziach cirkevnej ústav, ústavných zákonov a zákonov ECAV.“
  • „Členovia ECAV majú právo konať všetko, čo nie je z ústavy, ústavných zákonov a zákonov zakázané, pričom sa musí rešpektovať Písmo sväté, Symbolické knihy a dobré mravy.“
  • „Týmto nie sú dotknuté práva a povinnosti členov ECAV, ktoré sú uvedené v čl. 7 – 10 Ústavy ECAV.“
  • V kompetenciách synody v čl. 30 Ústavy ECAV treba uviesť, ktoré orgány ECAV majú „zákonodarnú iniciatívu“, t. j. môžu navrhovať nové znenie Ústavy, ústavných zákonov a zákonov alebo novelizáciu existujúcich.
Zákonodarnú iniciatívu by mali mať:
  • Synoda, ak sa prijme príslušné väčšinové uznesenie o potrebe novej zákonnej úpravy.
  • Skupina 1/5 synodálov môže podať návrh na novú legislatívnu úpravu.
  • Generálne presbyterstvo.
  • Dištriktuálne presbyterstvá.
  • Seniorátne presbyterstvá.
  • Cirkevné zbory prostredníctvom seniorálnych presbyterstiev.
  • Predseda Generálneho súdu.
  • Generálny cirkevný žalobca.
  • Právny výbor ECAV.
  • Hospodársky výbor ECAV.

Podrobnejší legislatívny postup nakladania s návrhmi nových zákonodarných úprav bude obsiahnutý v Legislatívnych pravidlách na prijímanie a schvaľovanie Ústavy, ústavných zákonov a zákonov ECAV.

 

Opatrenie č. 2 – Prijať novelu zákona o voľbách cirkevných predstaviteľov a upraviť ňou novú kompetenciu súdov o preskúmavanie opodstatnenosti odmietnutia registrácie kandidátov pri voľbách na funkciu cirkevných predstaviteľov.

 

  • Tento zákon by okrem iného mal komplexne definovať zákonné podmienky, ktoré musí splniť kandidát, ktorý má ambíciu využiť svoje ústavné volebné právo – právo byť volený.
  • V prípade, že niektorá zákonná podmienka splnená nebola, kandidačná porada verejným hlasovaním jeho kandidatúru zamietne s tým, že v zápisnici, ktorá je kandidátovi obratom doručená, musí byť uvedený konkrétny, zdôvodniteľný a právne preukázateľný dôvod zamietnutia jeho kandidatúry.
  • Kandidačná porada nemôže kandidáta vylúčiť pre iné ako len zákonom stanovené podmienky súvisiace s voľbami cirkevných predstaviteľov.
  • Proti rozhodnutiu kandidačnej porady sa vylúčený kandidát môže do 7 dní odvolať na Generálny súd, ktorý s konečnou platnosťou súdne stanovisko Kandidačnej porady potvrdí alebo ho zruší a umožní tým kandidátovi zúčastniť sa volieb na funkciu cirkevného predstaviteľa.
  • Treba zaviesť novú kompetenciu Generálneho súdu, aby v skrátenom súdnom konaní rozhodol do 7 dní, či sa kandidát môže, alebo nemôže zúčastňovať volieb a využiť svoje ústavné volebné právo – právo byť volený. Do času konečného rozhodnutia GS sa priebeh volieb prerušuje.
  • Treba v uvedenom zákone o voľbách prijať úpravu, že kandidát na funkciu cirkevného predstaviteľa nemôže byť členom kandidačnej porady.
  • V príslušnom CPP treba prijať úpravu, že dištriktuálni biskupi nebudú potvrdzovať vo funkciách novozvolených seniorov, lebo takto si môžu vytvárať svoj elektorát v kandidačnej porade, v ktorej sú seniori členmi pre budúce voľby, v ktorých by súčasný biskup mal ambíciu opäť kandidovať.

 

Opatrenie č. 3 – Prijať právnu úpravu, aby člen synody nemohol byť členom súdneho orgánu.

 

Trojdelenie cirkevnej moci, a to na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu platí, aj pre právny poriadok v našej ECAV. Tento systém je charakteristický aj tým, že tieto moci vytvárajú aj systém vzájomných bŕzd, kontrol a obmedzení, aby nedochádzalo ku koncentrácii moci úzkou skupinou osôb. Preto tak ako štátny zákon pozná inštitút „inkompatibility“ (nezlučiteľnosti) funkcií, tak ho treba aspoň čiastočne zaviesť v našej ECAV, ktorá tento inštitút vôbec nepozná. Pre súdny systém, pre jeho nezávislosť je neprijateľné, aby ten člen Synody, ktorý zákon prijíma ho aj ako člen súdu vykonával. Tým sa vytvára legislatívny priestor na spomínanú koncentráciu moci, a to v našej ECAV je neakceptovateľné.

 

Opatrenie č. 4 – Prijať právnu úpravu, aby na čele všetkých súdnych orgánov boli iba členovia cirkvi s vysokoškolským právnickým vzdelaním.

 

Rovnako dôležité je uzákonenie tejto požiadavky, aby aj vo funkciách generálneho právneho zástupcu ECAV, predsedu právneho výboru, generálneho žalobcu a dištriktuálneho žalobcu platila požiadavka, aby títo predstavitelia mali vysokoškolské právnické vzdelanie. Z uvedeného vyplýva, že na čele týchto orgánov môže byť aj duchovný, ale musí mať ukončené aj vysokoškolské právnické vzdelanie. Musíme si uvedomiť, že dnes už nestačí, aby sa duchovný venoval právu zo záľuby, lebo dnes treba poznať v cirkevnom súdnictve nielen CPP, ale aj celý rad hmotnoprávnych a procesných inštitútov, s ktorými duchovní neprichádzajú do styku, a je pochopiteľné, že z objektívnych dôvodov nemôžu viacerým právnym inštitútom aj rozumieť. Uvedená požiadavka vychádza aj z čl. 4 Ústavy ECAV, kde sa uvádza, že v činnosti upravenej zákonmi štátu sa Evanjelická cirkev spravuje jej ustanoveniami. Z toho vyplýva, že na čele súdnych orgánov, ako aj orgánov s právnickým zameraním musia byť fundované osobnosti, ktoré poznajú problematiku Ústavného práva, štátneho práva, správneho práva, trestného, pracovného, občianskeho a či rodinného práva. Požiadavka odborne profesionalizovať súdne a iné orgány, kde sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických či právnických osôb je podmienkou „sine qua non“ (nevyhnutná). Verím, že sa tým vytvorí oveľa lepší priestor na dodržiavanie hmotnoprávnych a procesných inštitútov v našich CPP.

 

Opatrenie č. 5 – Nepripustiť zrušenie Osobitného senátu Generálneho súdu a rozšíriť ustanovenia zákona č. 6/2000 o nové opatrenie v prípade nerešpektovania rozhodnutia Osobitného senátu Generálneho súdu.

 

Základom právneho systému ECAV sú CPP, v ktorých najvýznamnejším predpisom je naša cirkevná ústava a cirkevné ústavné zákony. Ich dôležitosť je zadefinovaná aj v našej Ústave, keď ústavné zákony sa prijímajú 3/5 väčšinou prítomných členov na synode a tzv. obyčajné zákony iba väčšinou prítomných členov.

    • Tu je potrebné urobiť nápravu v Ústave, aby sa nevychádzalo pri schvaľovaní ústavných zákonov z volebného kvóra z prítomných členov na synode, ale zo súhlasného hlasovania 3/5 všetkých členov synody.

Tento princíp platí aj v NR SR, platí aj pri VZN obcí, miest a vyšších územných celkov. Naša ECAV si teda význam 3/5 hlasovania z prítomných členov pri ústavných zákonoch výrazne zľahčuje, čo nie je dobré, je to nespravodlivé a nedoceňuje to význam ústavných zákonov. Význam Ústavy a ústavných zákonov spočíva aj v tom, že všetky ostatné zákony a CPP jej nesmú odporovať a nesmú ísť nad jej rámec.

Všetky CPP, ktoré porušujú ústavu, sú teda protiústavné a nemožno podľa nich postupovať. Musí však existovať cirkevný orgán, ktorý bude mať kompetenciu konštatovať a rozhodnúť, či schválený zákon alebo jeho časť je v súlade s Ústavou ECAV, alebo je protiústavný. Doteraz túto funkciu niekoľko desiatok rokov vykonával Osobitný senát Generálneho súdu a tento zaujímal aj stanovisko na zabezpečenie jednotného výkladu CPP, aby sa zosúlaďovala súdna aplikačná prax, ale aj prax v konaní ďalších cirkevných orgánov. Takto je to upravené v cirkevnom ústavnom zákone č. 6/2000 o výklade CPP.

Rozhodnutie Osobitného senátu GS je teda konečné a nemožno sa proti nemu odvolať. Ak Osobitný senát rozhodol, že niektorí CPP je v rozpore s vyššou právnou normou, teda najmä Ústavou, je ten, kto CPP prijal, povinný do 60 dní od jeho doručenia upraviť ho v súlade s rozhodnutím Osobitného senátu (úprava § 12 zákon ods. 2 zákona č. 6/2000). Takýto postup je aj v našom ústavnom a štátnom práve SR, keď ústavný súd SR v zložení výlučne z 13 profesionálnych právnikov posudzuje, či príslušný zákon prijatý NR SR, je alebo nie je súladný s Ústavou, a ak nie je, musí byť do 6 mesiacov zjednaná náprava.

Ak sa táto neurobí, tak napadnutá časť zákona alebo zákon celý sa vypúšťajú z právneho poriadku SR a nie je možné ich používať. Teda ústavný súd je zárukou ústavnosti celého právneho systému v štáte a Osobitný senát Generálneho súdu je zárukou cirkevnej ústavnosti v ECAV. Nie je možné, aby synoda ako zákonodarný orgán sama rozhodovala, či jej zákony sú ústavné, alebo neústavné. To je to isté, ako keby NR SR zákonom zrušila Ústavný súd a rozhodla, že bude sama rozhodovať o ústavnosti zákonov a robiť výklad sama sebe, či zákony a jej časti sú, alebo nie sú súladné s ústavou.

Ktorý člen synody, keď hlasoval za príslušný zákon, bude zároveň hlasovať, že zákon je protiústavný, ak ho niekto pre jeho neústavnosť napadne? A kto bude vôbec môcť napadnúť zákon pre porušenie ústavnosti? Ak sa zruší zákon 6/2000 o Osobitnom senáte, tak je to deštrukcia právneho systému ECAV a základ pre totálnu koncentráciu moci určitých cirkevných predstaviteľov. Dôvodom je zrejme to, že Osobitný senát pod vedením prof. JUDr. Sváka, DrSc., rozhodol v stanovisku 11/2018, že pri voľbách cirkevných predstaviteľov sa môžu skúmať u kandidátov iba zákonné podmienky na ich pripustenie k voľbám a žiadne iné, tak ako to robila kandidačná porada pri posledných voľbách biskupov, dištriktuálnych dozorcov a generálneho dozorcu v roku 2018. Keďže inštitút Osobitného senátu Generálneho súdu zrejme nevyhovuje súčasnému vedeniu ECAV, tak radšej zrušia Osobitný senát Generálneho súdu, lebo ho nazvú nástrojom koncentrácie moci, miesto toho, aby sa zmenil zákon o voľbách cirkevných predstaviteľov.

Počul som, že brat Bunčák nazval OS GS pozostatkom totalitnej moci. Nuž keby poznal históriu nášho ústavného práva ešte za socializmu v období federácie medzi Čechmi a Slovákmi, tak by vedel, že aj keď sme mali v Ústavnom zákone zadefinovaný Ústavný súd, tak tento nikdy nezačal vyvíjať svoju činnosť, lebo sa ho báli komunistickí politici, že by obmedzoval ich zákonodarnú činnosť a musel by rušiť viaceré protiústavné zákony. Takže v minulosti nechceli Ústavný súd komunistickí politici a poslanci, lebo sa ho báli, a dnes náš OS GS (čiže Ústavný súd) nechcú naši niektorí cirkevní predstavitelia, lebo sa ho taktiež boja. Ale cirkev a dobré CPP sú dôležitejšie ako strach niektorých cirkevných predstaviteľov, že si nebudú môcť dovoliť čokoľvek.

Postavenie a kompetencie OS GS treba v každom prípade nielenže ponechať, ale treba rozšíriť jeho kompetenciu o následné znenie (vytvoriť nové znenie o čl. 3 § 11 zákona 6/2000 o výklade CPP:

    • „V prípade, ak príslušný cirkevný orgán po uplynutí 60 dní od doručenia rozhodnutia OS GS neupraví v znenie CPP alebo jeho časti podľa pokynu OS GS tak, ako je povinný podľa čl. 2 § 11 zákona 6/2000, takýto CPP alebo jeho časť sa vypúšťa z právneho poriadku CPP v ECAV“.
    • Treba prijať právnu úpravu, aby funkčné obdobie OS GS bolo 7-ročné, aby členovia OS GS mohli rozhodovať nezávisle od akejkoľvek cirkevnej moci, ktorá je volená na 6 rokov.

 

Opatrenie č . 6 – Ponechať súdny systém ECAV tak, ako je upravený v čl. 37 Ústavy a zriadiť nový Disciplinárny senát Generálneho súdu.

 

Ponechať súdny systém tak, ako je upravený v čl. 37 Ústavy ECAV a zriadiť nový Disciplinárny senát GS na prerokovanie disciplinárnych previnení členov súdnych orgánov, ktorý by pri rozhodovaní porušili Ústavu, ústavné zákony a zákony upravujúce ich činnosť.

a) Generálny súd ako súd prvého stupňa, ktorý by rozhodoval v disciplinárnych veciach proti členom Predsedníctva ECAV, členom Generálneho presbyterstva a členom Dištriktuálnych predsedníctiev.

b) Proti týmto rozhodnutiam by bol odvolacím orgánom Generálny súd, tak ako je to upravené v ods. 3 článku 37 Ústavy ECAV.

c) Generálny súd by rozhodoval o opravných prostriedkoch voči prvostupňovým súdnym rozhodnutiam dištriktuálnych súdov tak, ako je to upravené v ods. 1 písm. a čl. 37 Ústavy ECAV.

d) Na posudzovanie ústavnosti prijímaných zákonov a na zabezpečenie jednoduchého výkladu CPP ponechať Osobitný senát Generálneho súdu tak, ako je to upravené v CÚZ č. 6/2000 o výklade CPP.

e) Zriadiť Disciplinárny senát GS, ktorý by rozhodoval o disciplinárnych previneniach členov súdnych orgánov, ktorí by vedome porušili alebo nedodržiavali Ústavu, ústavné zákony a ostatné zákony upravujúce ich činnosť. Disciplinárny senát bude tvorený 3 členmi, ktorých vymenuje synoda na návrh predsedu GS. Jeho dvaja členovia musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie a predsedom disciplinárneho senátu musí byť člen ECAV s vysokoškolským právnickým vzdelaním.

 

Opatrenie č. 7 – Zrušiť existujúcu právnu úpravu podľa ktorej disciplinárne previnenia prejednávajú a cirkevné orgány COJ a cirkevní predstavitelia v CZ, seniorátoch a dištriktoch a preniesť riešenia disciplinárnych previnení výlučne na dištriktuálne súdy a Generálny súd. Nepripustiť zrušenie dištriktuálnych súdov a vytvorenie iba jedného celocirkevného súdu.

 

Disciplinárne previnenia riešené na COJ majú problém nie v tom, že ich je mnoho, ale v tom, že jej členovia sú v absolútnej väčšine neprávnici, a tak predsedníctva a presbyterstvá COJ sa často pri disciplinárnych previneniach dopúšťajú hrubých právnych pochybení obsahového aj formálneho procesného charakteru. Som však za to, aby sa ponechali dištriktuálne súdy, lebo to spružní disciplinárne konania a zabezpečí vyššiu kvalitu disciplinárnych konaní a aj iných súdnych sporov. Systém jedného celocirkevného prvostupňového súdu pri GBÚ veľmi významne „zaváňa“ snahou o centralizáciu celého súdneho systému, a to pod kuratelou cirkevných predstaviteľov a synody, ktorá ich bude voliť. Pre ECAV je vlastný systém decentralizácie riadenia, a nie centralizácie. Tento postup nemá nič spoločné s nezávislosťou súdov, keď agendu súdu majú vykonávať pracovníci GBÚ, ktorí patria do sféry výkonnej moci ECAV, čo je absolútne neprijateľné.

 

Opatrenie č. 8 – V zákone o disciplinárnych previneniach novým spôsobom definovať, čo je disciplinárne previnenie a rozčleniť disciplinárne previnenia podľa ich záväznosti a formy zavinenia na disciplinárne priestupky a disciplinárne prečiny.

 

Disciplinárne previnenie je potrebné upraviť novým spôsobom, treba ho nanovo definovať a rozdeliť ho podľa závažnosti konania a formy zavinenia. Doterajšie definovanie disciplinárneho previnenia nerozlišovalo totiž menej závažné previnenia a závažné previnenia a neurčovalo, v ktorých konaniach disciplinárnych previnení sa vyžaduje nedbanlivosť a kedy úmysel. Rovnako nie je určené, za ktorý druh previnenia je možné uložiť príslušné konkrétne disciplinárne opatrenie. Na túto skutočnosť som upozornil už v spracovanej Analýze disciplinárnych previnení a disciplinárnych konaní ECAV v r. 2017, ale v tom čase senioráty na moje návrhy riešenia nereflektovali. Preto je potrebné prijať nasledovné právne úpravy:

  • „Disciplinárnym previnením je protiprávne zavinené konanie alebo opomenutie, ktorým sa porušuje záujem ECAV, Ústava ECAV, zákony a príslušné CPP a je v tomto zákone za disciplinárne previnenie výslovne označené. Opomenutím sa rozumie opomenutie takého konania, na ktoré bol obvinený podľa okolností a svojich pomerov povinný.“
  • „Na zodpovednosť za disciplinárne previnenie stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie.“
  • „Podľa závažnosti protiprávneho konania a podľa miery zavinenia delíme disciplinárne previnenia:

a) disciplinárne priestupky,
b) disciplinárne prečiny.

a) „Disciplinárnym priestupkom je disciplinárne previnenie, ktoré je menej závažným protiprávnym konaním proti záujmom ECAV, Ústave, ústavným zákonom a zákonom ECAV a ktoré je spôsobené z nedbanlivosti.“

b) „Disciplinárnym prečinom je disciplinárne previnenie, ktoré je závažným protiprávnym konaním proti záujmom ECAV, Ústave, ústavným zákonom a zákonom ECAV a ktoré bolo spôsobené úmyselne.“

  • Formy nedbanlivostného konania sú:

a) „Obvinený vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený cirkevnou Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ale sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že tento záujem nenaruší alebo neohrozí (vedomá nedbanlivosť).“

b) „Obvinený nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený cirkevnou Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, hoci to vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).“ Ide teda v tomto prípade o takú formu zavinenia, ktorú nazývame aj „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Ide o to, aby všetky právne predpisy, ktorými sa upravujú práva a povinnosti pre členov cirkvi, ako aj cirkevných orgánov a organizácií boli pružne zverejňované v Zbierke cirkevných predpisov ECAV, na internetovej stránke ECAV, aby nikto nemohol napádať ECAV, že nevedel o zákonom určenej povinnosti, pretože táto nebola zverejnená v príslušnom predpise v zbierke príslušných predpisov ECAV.

  • Formy úmyselného konania sú:

a) „Obvinený chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený cirkevnou Ústavou, ústavnými zákonmi a cirkevnými zákonmi (priamy úmysel).“

b) „Obvinený vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Ústavou ECAV, ústavnými zákonmi a zákonmi a pre prípad, že ho poruší, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).“

  • „Za disciplinárne previnenie je zodpovedný ten člen ECAV, ktorý v čase jeho spáchania dovŕšil 18. rok svojho veku.“
  • „Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe ECAV príslušným zákonom zodpovedá ten, kto za právnickú osobu podľa príslušných predpisov konal alebo mal konať.“
  • „Žiadny člen ECAV ani žiadny cirkevný predstaviteľ, ani člen COJ, ani členovia cirkevných súdov a cirkevní žalobcovia ECAV nepožívajú disciplinárnu exempciu (nemožnosť disciplinárneho stíhania pre imunitu).“

 

Opatrenie č. 9 – Upraviť a prijať nové skutkové podstaty disciplinárnych previnení.

 

Podľa §5 z. č. 3/2004 o disciplinárnych previneniach máme 16 skutkových podstát, ktoré sú niekedy veľmi vágne (voľné) upravené, čo nie je dobré pre aplikačnú prax disciplinárnych orgánov. Z tohto dôvodu je potrebné pri novej úprave skutkových podstát existujúce upresniť a v dôvodovej správe presnejšie vymedziť, aké konanie možno subsumovať (podriadiť, pričleniť) pod stanovenú skutkovú podstatu a aká forma zavinenia sa pri konkrétnom disciplinárnom previnení vyžaduje.

Týmto spôsobom treba sa musia v novej Dôvodovej správe presnejšie upraviť a vymedziť dole uvedené existujúce skutkové podstaty upravené v §5 zákona č. 3/2004, aby si ich súdy a ani cirkevné orgány nemohli vysvetľovať svojvoľne, nakoľko terajšia úprava týchto skutkových podstát je veľmi vágna (všeobecná) a v takejto podobe môžu byť zneužívané. Uvedené skutkové podstaty musia vždy vyústiť do konkrétneho konania, pre ktoré je obvinený adresátom disciplinárneho konania.

– konanie proti vierovyznaniu cirkvi,
– porušovanie pravidiel mravného života,
– konanie poškodzujúce dobré meno cirkvi,
– znevažovanie predstaviteľov cirkvi a jej funkcionárov,
– narušovanie bratského spolunažívania v cirkvi.

Zároveň pre potrebné doplniť existujúce skutkové podstaty disciplinárnych previnení, ktorými sa zabezpečí rešpektovanie demokratických vymožeností z Ústavy ECAV a zabezpečí sa zlepšenie úrovne právneho systému a vymožiteľnosti cirkevného práva v ECAV.

  • Navrhované nové skutkové podstaty disciplinárnych previnení

Disciplinárneho priestupku sa dopustí ten:

      • „Kto šíri nepravdivé informácie poškodzujúce členov v cirkvi, predstaviteľov cirkvi, predstaviteľov účelových cirkevných organizácií a predstaviteľov COJ na internete, sociálnych sieťach a podobných mediálnych nosičoch.“
      • „Kto bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď alebo podá nepravdivú svedeckú výpoveď pred cirkevným súdom.“
      • „Kto uvedie nesprávny alebo neúplný údaj súdnemu orgánu alebo cirkevnému žalobcovi pri prejednávaní disciplinárneho opatrenia.“
      • „Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluveriacich alebo poškodiť mu vo výkone cirkevnej funkcie, znemožniť mu registráciu na voľby cirkevného predstaviteľa alebo narušiť jeho rodinný život (ohováranie).“
      • „Kto zverejňuje na internete, sociálnych sieťach a obdobných mediálnych nosičoch zápisy a výstupy z rokovania orgánov, ktoré idú nad rámec príslušného CPP, ktorý upravuje právne dokumenty, ktoré musia byť zverejnené na príslušných webových stránkach COJ.“
      • „Kto ako zodpovedná osoba nerešpektuje príslušný CPP, na základe ktorého musia byť právne akty, zmluvy a prijaté uznesenia COJ zverejnené na príslušnej webovej stránke COJ do stanoveného termínu.“
      • „Kto uvedie nesprávny alebo neúplný údaj súdnemu orgánu alebo cirkevnému žalobcovi pri prejednávaní disciplinárneho previnenia.“
      • „Kto v čestnom vyhlásení uvedie nepravdivé informácie alebo skutočnosti v snahe získať v konaní neoprávnenú výhodu.“

 

Disciplinárneho prečinu sa dopustí ten:

      • „Kto úmyselne nerešpektuje stanovisko Osobitného senátu Generálneho súdu vo svoje rozhodovacej činnosti.“
      • „Kto úmyselne nerešpektuje rozhodnutie súdu, ktorý bolo obvinenému uložené vedľajšie disciplinárne opatrenie – verejné ospravedlnenie alebo náhrada spôsobenej škody, dopúšťa sa marenie výkonu súdneho rozhodnutia.“
      • „Kto úmyselne spôsobí škodu na majetku ECAV krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením takéhoto majetku alebo sa o takéto konanie pokúsi. Ak sa spôsobená škoda dobrovoľne neuhradí a neuhradí sa ani po výkone rozhodnutia súdneho orgánu, generálny právny zástupca ECAV podá žalobu na civilný súd o náhradu spôsobenej škody.“
      • „Kto sa úmyselne dopustí skresľovania údajov, poškodzovania finančných záujmov ECAV, machinácií vo verejnom cirkevnom obstarávaní, skrátení alebo neodvedení dane.“
      • „Kto o inom úmyselne oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluveriacich alebo poškodiť mu vo výkone cirkevnej funkcie, znemožniť mu registráciu na voľby cirkevného predstaviteľa alebo narušiť jeho rodinný život (ohováranie).“
      • „Kto úmyselne nedodržiava a nerešpektuje práva členov cirkvi uvedené v článku 7 Ústavy ECAV.“
      • „Kto ako predstaviteľ súdneho orgánu úmyselne a bezdôvodne nezačne disciplinárne konanie v zákonnej lehote alebo v ňom bezdôvodne nepokračuje a nevydáva v zákonnej lehote rozhodnutie o veci, a tým spôsobuje nečinnosť súdneho konania.“
      • „Kto ako predstaviteľ súdneho orgánu úmyselne sám prijme alebo vydá rozhodnutie vo veci, o ktorej mohol podľa príslušného zákona rozhodnúť len súdny orgán v senáte (napr. predbežné opatrenie), a prekročí tým svoju kompetenciu.“

 

Opatrenie č. 10 – Novým spôsobom upraviť riešenie disciplinárnych previnení formou disciplinárnych opatrení a tieto rozčleniť na hlavné a vedľajšie disciplinárne opatrenia.

 

  • Disciplinárne opatrenia navrhujem doplniť a upraviť nasledovným spôsobom:

1. „Súdny orgán uzavrie pri disciplinárnych priestupkoch konanie bez prijatia disciplinárneho opatrenia v týchto prípadoch:

a) samotné prejednanie disciplinárneho konania postačuje k náprave obvineného,
b) pri disciplinárnom priestupku pre urážku „na cti“ alebo pri „ohováraní“ došlo medzi obvineným a poškodeným k zmieru,
c) súdny orgány prijme cirkevnú záruku za nápravu obvineného, a to cirkevným zborom alebo cirkevným predstaviteľom a bude mať za to, že táto záruka je postačujúca pre nápravu obvineného.“

2. Disciplinárne opatrenia, ktoré je možné uložiť pri disciplinárnych priestupkoch:

a) Hlavné disciplinárne opatrenia:

            • napomenutie,
              (Treba spresniť akou formou sa vykoná, či ústne, alebo písomne).
            • verejné pokarhanie,
              (Treba opätovne spresniť vykonanie tohto opatrenia, akou formou a pred ktorou cirkevnou verejnosťou).
            • peňažná pokuta do výšky 500,- €.

b) Vedľajšie disciplinárne opatrenia:

            • náhrada spôsobenej škody poškodenému
              (ECAV alebo COJ),
            • verejné ospravedlnenie sa poškodenému.

3.Disciplinárne opatrenie, ktoré je možné uložiť pri disciplinárnych prečinoch:

a) Hlavné disciplinárne opatrenia:

            • Zastavenie výkonu funkcie až na dobu 6 mesiacov,
            • Strata čestných cirkevných titulov a vyznamenaní,
            • Podmienečné odvolanie z funkcie na dobu 1 roka
              (treba spresniť, kto bude vyhodnocovať, či sa obvinený osvedčil v podmienke),
            • Odvolanie z funkcie,
            • Odňatie práva vykonávať kňazskú alebo duchovenskú službu v rámci ECAV,
            • Podmienečné vylúčenie z cirkvi,
            • Vylúčenie z cirkvi.
              (Pri hlavných disciplinárnych opatreniach je potrebné upraviť aj ústavu, a to najmä pri vylúčení cirkvi, kde treba upraviť, aké podklady musí mať prvostupňový súd, aby mohol vydať rozhodnutie o vylúčení z cirkvi. Vzhľadom na výnimočnosť a závažnosť tohto opatrenia by sa dalo uvažovať, aby toto opatrenia mohol prijímať v príslušnom konaní nie dištriktuálny súd, ale prvostupňový senát GS, a odvolacím orgánom by bol GS. Zároveň by bolo potrebné prijať zásadu, že súd pri tomto opatrení by si vždy musel vyžiadať stanovisko príslušného Dištriktuálneho presbyterstva.)

b) Vedľajšie disciplinárne opatrenia:

            • Verejné ospravedlnenie sa poškodenému.
            • Náhrada spôsobenej škody poškodenému
              (ECAV alebo COJ).
            • Rozviazanie pracovného duchovenského pomeru z ECAV.
            • Zákaz činnosti vykonávať cirkevnú funkciu na obdobie 1 až 6 rokov, resp. do zahladenia disciplinárneho opatrenia.

– „Súdny orgán pri ukladaní disciplinárnych opatrení za disciplinárne priestupky a disciplinárne prečiny uloží vždy hlavné disciplinárne opatrenie a fakultatívne môže uložiť popri ňom vedľajšie disciplinárne opatrenie.“

– „Súdny orgán pri prejednávaní disciplinárnych priestupkov a disciplinárnych prečinov, pri určovaní druhu a výšky disciplinárnych opatrení prihliada na spôsob disciplinárneho previnenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na možnosť nápravy obvineného.“

– „Uložené pokuty sú príjmom ECAV.“

– „Súdny orgány môže uložiť splácanie pokuty a náhrady škody aj v mesačných splátkach.“

– „Zákaz činnosti v cirkevných funkciách možno uložiť za úmyselný disciplinárny prečin, ak sa ho obvinený dopustil ako cirkevný predstaviteľ, ako člen COJ alebo ako člen cirkevného súdu, ako cirkevný žalobca alebo ako generálny právny zástupca ECAV.“

– „Na zákaz činnosti v cirkevných funkciách sa na obdobie jeho výkonu vzťahuje aj zákaz zúčastňovať sa volieb do cirkevných funkcií.“

– „Od upustenia výkonu zákazu činnosti možno požiadať po uplynutí polovice času jeho výkonu a o upustení zvyšku zákazu činnosti rozhoduje ten súdny orgány, ktorý zákaz činnosti uložil.“

  • Poľahčujúce okolnosti disciplinárnych previnení pre obvineného:

a) „Viedol pred spáchaním disciplinárneho previnenia riadny život a ešte nebol za žiadne disciplinárne previnenie právoplatne postihnutý.“
b) „Spáchal disciplinárne previnenie v ospravedlniteľne silnom citovom rozrušení.“
c) „Spáchal disciplinárne previnenie pod vplyvom hrozby alebo nátlaku.“
d) „Spáchal disciplinárne previnene pod vplyvom tiesnivých pomerov, ktoré sám nespôsobil.“
e) „Pričinil sa o odstránenie škodlivých následkoch alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.“
f) „Priznal sa k disciplinárnemu previneniu a svoje konanie úplne oľutoval.“

  • Priťažujúce okolnosti disciplinárnych previnení pre obvineného:

a) „Spáchanie disciplinárneho previnenia v kandidačnej porade obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky.“
b) „Spáchanie disciplinárneho previnenia v kandidačnej porade úmyselným poškodením iného člena ECAV pri voľbách cirkevných predstaviteľov.“
c) „Zneužitie cirkevnej funkcie alebo cirkevného postavenia na dosiahnutie oprávnenej alebo neprimeranej výhody alebo na majetkové obohatenie sa.“
d) „Spáchanie disciplinárneho previnenia verejne.“
e) „Spáchanie viacerých disciplinárnych previnení.“
f) „Navedenie na spáchanie disciplinárneho previnenia iného člena ECAV.“
g) „Narúšanie základov ECAV, Písma svätého, Symbolických kníh a vieroučných právd ECAV.“
h) „Kto už bol za disciplinárne previnenie právoplatne cirkevným súdom postihnutý.“

 

Opatrenie č. 11 – Prijať novú právnu úpravu na novelizáciu procesných inštitútov disciplinárneho konania, ktoré sú nejasné, prekonané alebo nie sú právne vôbec upravené.

 

Návrhy na úpravu a spresnenie určitých inštitútov disciplinárneho konania a návrhy na nové procesné inštitúty:

  • V prípade nečinnosti súdneho orgánu, ktorý rieši disciplinárne previnenie, nemáme stanovený postup ako sa môže navrhovateľa a účastník konania domáhať pokračovania v konaní. Sú viaceré možnosti riešenia pre budúcu úpravu:

 – Účastník, resp. navrhovateľ môže dať podnet dištriktuálnemu žalobcovi, aby začal konať proti predstaviteľovi súdneho orgánu, ktorý je nečinný, nakoľko táto skutočnosť zakladá páchanie disciplinárneho prečinu.

 – Účastník môže požiadať generálny súd, aby vec prevzal druhý dištriktuálny súd.

– Disciplinárne konanie prevezme prvostupňový súd GS, ktorý by bol inak vo veci odvolacím orgánom, a po vydaní rozhodnutia odvolacím orgánom bude GS.

  • „V prípade, že sa na súdnom orgáne nerozhodne vo veci v zákonnom stanovenej lehote, musí predseda súdu informovať účastníkov konania o jeho dôvodoch a informovať ich o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia, ktorá môže byť predĺžená najviac o 30 dní.“
  • V existujúcej zákonnej úprave nie sú dostatočne dobre rozpracované ustanovenia o výkone jednotlivých rozhodnutí a tieto sú buď veľmi vágne, alebo niekde chýbajú vôbec.
  • Pri disciplinárnych opatreniach máme všeobecnú premlčaciu lehotu 2 roky, bez ohľadu na to či ide o nedbanlivostné, alebo úmyselné disciplinárne previnenie, a preto sa v tejto súvislosti navrhuje:

 – „Premlčacia lehota disciplinárneho priestupku je 2 roky a premlčacia lehota pri disciplinárnom prečine je 3 roky.“

  • Disciplinárne opatrenia sa všeobecne „zahladzujú po 3 rokoch právoplatnosti“ bez ohľadu na to či ide o nedbanlivostné, alebo úmyselné konanie, a nerozlišuje sa či bolo uložené „napomenutie alebo podmienečné vylúčenie z cirkvi.“
  • Návrh na novú úpravu:

 – „Disciplinárny priestupok sa zahladzuje po 3 rokoch právoplatnosti a disciplinárny prečin sa zahladzuje po 4 rokoch právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.“

  • Treba upraviť lehotu na začatie disciplinárneho konania, ktorá je stanovená na 60 dní, čo je neprimerane dlhá lehota. Treba ju upraviť na 30 dní a zaviesť lehotu dokedy musí byť v konaní vydané rozhodnutie o veci.
  • V súdnych a disciplinárnych konaniach je potrebné zaviesť nový inštitút „autoremedúry“ (samoopravy) rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorý nemáme vôbec právne upravený.

 

  • Návrh na novú právnu úpravu:

 – „Pokiaľ účastník podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu súdu, tak v prípade, že prvostupňový súd v plnom rozsahu vyhovie návrhu odvolateľa, prvostupňový súd svoje rozhodnutie zruší a konanie sa zastaví. V prípade, ak prvostupňový súd nevyhovie odvolaniu v plnom rozsahu, uskutoční sa odvolacie konanie.“

  • Nemáme dostatočne dobre upravený inštitút „udelenia milosti“ Predsedníctvom ECAV, či sa tento inštitút vzťahuje na začaté, alebo iba na ukončené konanie.
  • V disciplinárnych konaniach musí platiť zásada „prezumpcie neviny“ (t. j. povinnosť pozerať sa na obvineného ako na nevinného, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia o jeho vine).
  • Ďalej musí platiť, že dôkazné bremeno na preukázanie viny pre obvineného je vždy na strane žalobcu (navrhovateľa) a obvinený má právo, ale nie povinnosť sa obhajovať. Zároveň v disciplinárnych konaniach musí platiť zásada „in dubio pro reo“, t. j., že v prípade pochybnosti viny sa rozhoduje v prospech obvineného. V odvolacom konaní, keď odvolanie podá obvinený, odvolací orgán mu nemôže uložiť prísnejší trest (zákaz „reformation in peius“ – zákaz trestania k horšiemu). Odvolací orgán môže uložiť prísnejšie opatrenie iba vtedy ak odvolateľom prvostupňovému rozhodnutiu súdu je generálny žalobca alebo dištriktuálny žalobcovia.

 

  • Návrhy na ďalšie nové právne úpravy:

 – „Podanie na začatie súdneho konanie sa vždy posudzuje podľa obsahu, a nie podľa formy.“

 – „Tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu na súdny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu súdny poriadok v súdnej miestnosti, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, môže súdny orgán uložiť poriadkovú pokutu vo výške 100,- €, a to opakovane.“

 – „Súdny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, ak by tým nebola narušená rovnosť medzi účastníkmi konania.“
 – „Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.“

 – „V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje a súdny orgán ho musí upozorniť na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.“

 – „Každý je povinný podať súdnym orgánom prejednávajúcim disciplinárne previnenie nevyhnutné vysvetlenia na preverenie došlého oznámenia o disciplinárnom previnení; podané vysvetlenia je oprávnený odoprieť iba vtedy, ak by sebe alebo blízkej osobe, tým spôsobil nebezpečenstvo disciplinárneho stíhania.“
 – „Blízkou osobou pre účely disciplinárneho konania sa rozumie manžel, rodič, deti, súrodenci, vnuci a starí rodičia.“

 – „Začatie disciplinárneho konania na Dištriktuálnom súde možno na návrh:

a) Poškodeného,
b) na návrh cirkevného zboru v senioráte,
c) na návrh orgánov COJ v senioráte,
d) na návrh orgánov COJ v dištrikte,
e) na návrh generálneho žalobcu a dištriktuálnych žalobcov.“

 – „Začatie disciplinárneho konania na Generálnom súde možno na návrh:

a) Poškodeného,
b) na návrh cirkevného zboru v senioráte,
c) na návrh orgánov COJ v senioráte,
d) na návrh orgánov COJ v dištrikte,
e) na návrh ústredných orgánov v cirkvi,
f) na návrh generálneho žalobcu.“

 – „Disciplinárne konanie voči členom predsedníctva cirkvi, voči členom generálneho presbyterstva a voči predsedníctvu dištriktu sa vykonáva na súdnom orgáne prvého stupňa GS, pričom odvolacím orgánom je GS.“

 – „Disciplinárne konanie voči členom súdnych orgánov sa uskutočňuje na Disciplinárnom senáte GS.“
„Návrh na disciplinárne konanie voči členovi súdneho orgánu môže podať generálny žalobca, dištriktuálny žalobca a generálny právny zástupca ECAV. Tento podnet môžu prijať generálny žalobca a dištriktuálni žalobcovia aj od samotného účastníka disciplinárneho konania, a pokiaľ zistia porušenie CPP urobia príslušné právne kroky.“

 

Opatrenie č. 12 – Prijať nový právny inštitút – „Objektívna zodpovednosť orgánov COJ“.

 

Vzhľadom na skutočnosť, že v poslednom čase bolo zaznamenaných neúmerne veľa prípadov, keď jednotlivé kolektívne orgány COJ porušovali existujúce právne predpisy ECAV a nahradzovali kogentné právne normy (t. j. také, ktoré sa musia jednoznačne dodržiavať a na ich obsahu sa účastníci nemôžu dohodnúť) a nahradzovali kogentné právne normy väčšinovým hlasovaním v cirkevnom orgáne, a tým vytvárali predstavu, že keď bolo o veci rozhodnuté väčšinovým hlasovaním, bez ohľadu na to, či dodržujú, alebo nedodržujú cirkevný právny predpis, je ich rozhodnutie právne relevantné a vyvoláva právne účinky. Tento stav je neprijateľný a kolektívne orgány COJ nesmú mať pri takomto rozhodovaní pocit, že takéto ich rozhodovanie je právne nenapadnuteľné a právne nezrušiteľné len preto, že o tom rozhodla väčšina členov kolektívneho orgánu. Preto je potrebné pre zjednanie nápravy prijať nový inštitút, ktorý sa už aj v sekulárnom živote nášho štátu dlhodobo používa, a to je „Objektívna zodpovednosť“ orgánov COJ za ich rozhodnutie.

Znamená to, že pri porušení zákonnosti orgánmi COJ sa neskúma subjektívne zavinenie člena cirkevného orgánu, ale objektívne výsledok hlasovacieho procesu. Neskúma sa teda, kto ako hlasoval, ale vychádza sa z toho, že výsledok hlasovania orgánu COJ je protizákonný alebo je prekročením kompetencie príslušného orgánu. Návrh na zrušenie takýchto uznesení a rozhodnutí by podávali príslušní cirkevní žalobcovia na súde, a to formou, Protestu cirkevného žalobcu (nová kompetencia cirkevného žalobcu).

 

Opatrenie č. 13 – Prijať nový zákon o generálnom žalobcovi a dištriktuálnych žalobcoch s cieľom zvýšenia ich kompetencií pri dodržiavaní cirkevnej zákonnosti a vymožiteľnosti práva v ECAV.

 

  • Generálny žaloba a dištriktuálni žalobcovia by boli povinní sa zaoberať a preskúmavať podnety na porušenie zákonnosti od fyzických osôb ako aj od jednotlivých orgánov COJ.
  • V prípade zistenia, že v podnete je objektívne podozrenie pre porušenie CPP, GŽ a DŽ by boli povinní podať návrh na disciplinárne konanie na príslušnom súde.
  • GŽ a DŽ by mali mať teda novú kompetenciu podávať „Protest cirkevného žalobcu“ voči uzneseniam orgánov COJ, ktorými sa porušuje príslušný zákon. Protest prokurátora by sa adresoval tomu orgánu COJ, ktorý napadnuté uznesenie prijal. Ak by do stanoveného termínu (napr. 30 dní) orgán COJ nezjednal nápravu a uznesenie by nezrušil, cirkevný žalobca by dal návrh na príslušný súd s návrhom na jeho zrušenie.
  • Dĺžka funkčného obdobia pre cirkevných žalobcov z dôvodu ich nezávislosti by sa mala stanoviť na 7 rokov.
  • GŽ a DŽ môžu dať podnet na začatie disciplinárneho konania aj na základe vlastného zistenia nezákonnosti. Rovnako môžu podať aj členovia cirkvi podnet cirkevnému žalobcovi  proti uzneseniam orgánov COJ pre porušenie CPP, a pokiaľ sa s týmto podnetom cirkevní žalobcovia stotožnia, vykonajú príslušné právne kroky.

 

Opatrenie č. 14 – Prijať novú právnu úpravu o mimoriadnom opravnom prostriedku voči právoplatným rozhodnutiam súdnych orgánov.

 

V disciplinárnom a súdnom konaní sa môže stať, že po určitom čase sa zistí, že exitujúce právoplatné rozhodnutie bolo prijaté protiprávne, a preto v záujme právnej istoty v cirkevnom právnom systéme je potrebné, aby aj takéto právoplatné rozhodnutia boli opätovne právne preskúmané, avšak iba so zákonnom určených taxatívnych dôvodov a v zákonnom stanovenom čase, dokedy je možné obnoviť právoplatné, ale protizákonné rozhodnutie. Takýto opravný prostriedok sa nazýva mimoriadny opravný prostriedok a dôvodom by musela byť skutočnosť, ktorá sa neuplatnila alebo sa nemohla uplatniť v ukončenom konaní. V prípade zistenia, že právoplatné rozhodnutie má zásadné právne chyby, uvedeným opravným prostriedkom by sa zjednala náprava a to tým, že takéto právoplatné rozhodnutie by bolo zrušené a súdny orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, by určil ďalší postup v danej veci.

  • V roku 2017 JUDr. J. Čech, PhD., pripravil paragrafové znenie tohto zákona, ale v tej dobe z neznámych dôvodov nebol na seniorátoch prezentovaný skutočný, ale iba latentný záujem o túto novú právnu úpravu mimoriadneho opravného prostriedku.
  • Navrhovaný zákon reagoval na doteraz existujúci právny stav, keď o disciplinárnych previneniach rozhodujú viaceré orgány COJ, ale aj dištriktuálne súdy a Generálny súd a vzhľadom na prezentovanú novú právnu úpravu súdnej reformy by bolo potrebné upraviť iba niektoré inštitúty, nakoľko v návrhu sa prezentuje požiadavka, aby disciplinárne previnenia prešli z kompetencie orgánov COJ na súdne orgány ECAV. V ostatných inštitútoch navrhovaného mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam nie je potrebná až taká veľká právna úprava a navrhovaný zákon je pripravený na pripomienkové konanie.

 

Opatrenie č. 15 – Prijať novú právnu úpravu, aby vybrané právne dokumenty, právne akty a zmluvy prijímané orgánmi COJ boli publikované a zverejňované v stanovených termínoch na príslušnej webovej stránke COJ.

 

V záujme čo najvyššej informovanosti členov COJ ako aj orgánov COJ, ako aj v záujme maximálnej transparentnosti prijímaných dokumentov COJ treba prijať zákonnú právnu úpravu a určiť, ktoré právne dokumenty, právne akty a zmluvy prijímané COJ musia byť publikované na príslušnej webovej stránke COJ. Išlo by o také právne dokumenty, ktorými by sa nezasahovalo do osobného statusu členov COJ a neporušoval by sa právny predpis o ochrane osobných údajov pre členov a orgány COJ. Zároveň by sa tým zabránilo, aby akýkoľvek právny dokument orgánov COJ bol kýmkoľvek, a to aj anonymom odprezentovaný na internete, sociálnych sieťach alebo iných mediálnych nosičoch. Tak ako je uvedené už v predloženom návrhu, ten člen ECAV, ktorý by verejne odprezentoval právny dokument orgánov COJ na internete, sociálnych sieťach a iných mediálnych nosičoch, by sa dopustil disciplinárneho previnenia a bol by disciplinárne postihnuteľný. Zároveň by sa stanovila aj povinnosť pre orgány COJ zverejňovať vybrané dokumenty orgánov COJ do stanoveného termínu a ten predstaviteľ COJ, ktorý by si túto úlohu nesplnil, by mohol byť taktiež stíhaný za disciplinárny priestupok. Zverejňovanie vybraných dokumentov by malo aj ten význam, aby ich mohli na základe vlastného podnetu skúmať aj generálny žalobca a dištriktuálni žalobcovia a aby v prípade nezákonnosti mohli v danej veci zjednávať zákonnú nápravu.

 

Opatrenie č. 16 – Prijať právnu úpravu, aby Synoda každoročne prerokovávala stav dodržiavania zákonnosti a vymožiteľnosti práva v ECAV, ako aj úroveň priebehu prípravy a schvaľovania zákonov ECAV.

 

  • Správu o stave dodržiavanie zákonnosti a vymožiteľnosti práve súdnymi orgánmi ECAV by predkladal predseda Generálneho súdu a osobitne generálny súdny žalobca ECAV.
  • Správu o priebehu prípravy a schvaľovania CPP v príslušnom kalendárnom roku by prekladal predseda právneho výboru pri Synode.

 

Opatrenie č. 17 – Prijať metodickú úpravu, aby členovia súdnych orgánov, cirkevné žalobcovia a členovia Právneho výboru ECAV vyhodnocovali na svojej spoločnej každoročnej porade aplikačné problémy dodržiavania zákonnosti a zjednocovali a zosúlaďovali postupy v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o právach a povinnostiach členov cirkvi, orgánov cirkvi a cirkevných organizácií.

 

  • O výsledku uvedenej pracovnej porady je potrebné spracovať záver, ktorý by bol pre potreby orgánov COJ a členov cirkvi zverejnený na webovej stránke ECAV.

 

Opatrenie č. 18 – Prijať jednotné „Legislatívne pravidlá na prípravu a schvaľovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných CPP.“

 

Túto úlohu pokladám za významnú, pretože príprava CPP nie je jednotná a kvalifikovane právne upravená a nie je prijateľné, aby pomaly jediným orgánom COJ, ktorý predkladá návrhy na prijatie nových alebo novelizovanie existujúcich CPP bolo prevažne iba generálne presbyterstvo. Nepokladáme za dobrú právnu úpravu, aby iba jediným subjektom, ktorý môže vstupovať do návrhu na zmenu platného CPP alebo navrhovať nový CPP, bol iba člen synody, ktorý tieto podnety a návrhy predkladá generálnemu presbyterstvu, pretože musíme vychádzať z toho, že cirkevná moc evanjelickej cirkvi pochádza od členov cirkvi združených v cirkevných zboroch a preto aj ďalšie subjekty a orgány v ECAV musia mať zákonodarnú iniciatívu.

Súčasný jednotný a relevantný legislatívny proces prijímania CPP prakticky neexistuje, čo do budúcnosti je absolútne neprijateľná skutočnosť. Preto by bolo potrebné, aby právny výbor ako poradný orgán synody bol rozšírený o ďalších členov, ktorí sa budú osobitne venovať spracovávaniu legislatívnych návrhov, ako aj priebehu pripomienkového konania, pričom je potrebné v pripomienkovom konaní systematicky spolupracovať aj s právnymi zástupcami seniorátov a dištriktov, ako aj s podnetmi a pripomienkami predsedu GS a generálneho žalobcu. Aj z tohto návrhu je zrejmé, že postup generálneho presbyterstva, pri takej závažnej veci, akou je návrh súdnej reformy a disciplinárneho konania, je nepatričný, keď poverilo brata farára Bunčáka, bez právnického vysokoškolského vzdelania, aby si sám vytvoril komisiu pre prípravu novej súdnej reformy a disciplinárneho konania. Takýto postup generálneho presbyterstva je neakceptovateľný a nedôstojný pre odbornú právnickú verejnosť ECAV.

V legislatívnych pravidlách by mali byť zadefinované nasleujúce procesné úkony:

  • V návrhu zákonov alebo napr. k súdnej reforme musí existovať veľmi kvalifikované zdôvodnenie podložené relevantnými podkladmi.
  • Z návrhu musí byť zrejmé, čo je cieľom a v čom je nová úprava je lepšia ako existujúca právna úprava.
  • Musí byť určený spracovateľ a predkladateľ novej právnej úpravy.
  • Musí existovať paragrafové znenie návrhu.
  • Musí existovať dôvodová správa k čiastkovým právnym úpravám.
  • Musí prebehnúť pripomienkové konanie na dištriktoch a seniorátoch.
  • Musí sa stanoviť časový harmonogram postupnosti pri príprave návrhov zákonov.
  • Musí sa stanoviť lehota v kalendárnom roku, dokedy je možné podávať legislatívne návrhy, aby mohlo prebehnúť pripomienkové konanie.
  • Musí sa presne určiť, kto má legislatívnu iniciatívu, t.j. právo predkladať návrhy nových právnych úprav. Legislatívnu iniciatívu treba vnímať širšie ako je teraz, takže by ju malo generálne presbyterstvo, ale aj presbyterstvá dištriktov, seniorátov a aj určený počet zborových presbyterstiev a taktiež skupina synodálov.

 

Autor:
JUDr. Juraj Čech, PhD.

 

Predstavenie autora návrhu súdnej reformy

  • primátor mesta Ružomberok v rokoch 1994 – 2006
  • viacnásobné študijné pobyty v USA bývalý člen Predsedníctva ZMOSu.
  • v rokoch 2007 až 2010 člen Legislatívnej rady vlády za starostov a primátorov Slovenska
  • v súčasnosti vysokoškolský pedagóg na Katolíckej univerzite v Ružomberku v oblasti právnych disciplín (Ústavné právo, Správne právo, Občianske právo, Trestné právo, Rodinné právo a právo EÚ)
  • člen Akademického senátu KÚ a predseda jej Legislatívnej komisie predseda Zboru poradcov primátora Ružomberok a predseda jeho legislatívnej komisie
  • v roku 2015 až 2019 člen a neskôr podpredseda Právneho výboru ECAV

 

ilustračné foto: pixabay.com
uverejnené so súhlasom autora

%d blogerom sa páči toto: