5. nedeľa po Svätej Trojici
Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte?
Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.
Mt 16, 15 – 16
Veď ja som najmenší z apoštolov, ani nie hoden volať sa apoštolom, pretože som prenasledoval cirkev Božiu.
Ale z milosti Božej som, čo som, a Jeho milosť nebola pri mne daromná. Veď viac som sa napracoval ako oni všetci, no nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou. Amen.
1K 15, 9 – 10
Milí bratia a milé sestry v Kristu,
Evanjelická cirkev augsburského vyznania a jej učenie nezdôrazňuje príliš zásluhy členov cirkvi. Nehovorí ani veľmi o blahoslavených, či svätých a už vôbec sa k nim nemodlí, ani ich nevzýva. Naše učenie jasne formuluje, že všetky naše prosby majú ísť priamo k Bohu a nie cez nejakých prostredníkov, či svätých. Pred Bohom stojíme, každý jeden z nás v priamom vzťahu. Je to veľké privilégium i veľká zodpovednosť. Každý jeden z nás sa môže k Pánu Bohu – Otcu, Synu i Duchu Svätému – teda k Trojici Svätej, obrátiť priamo. Texty Písma, ktoré sme si prečítali pochádzajú od dvoch apoštolov, ktorých by sme mohli nazvať pravými nasledovníkmi a učeníkmi Ježiša Krista. Apoštoli Peter a Pavol bývajú často označovaní za svätých, mysliac tým na ich osobitný vzťah k Bohu a mnohé zásluhy, ktoré pre cirkev vykonali. Vieme však veľmi dobre aj to, zo Skutkov apoštolských, aký bol vzťah Saula-Pavla spočiatku ku kresťanom a vieme dobre aj to, že apoštol Peter nepovedal len to krásne vyznanie, ktoré sme pred chvíľou čítali: „Ty si Kristus, Syn Boha živého…“, ale aj slová: „Nepoznám toho človeka…“ – mysliac na Krista. Boli to ľudia a mali tiež svoje klady i zápory. Predsa si ich však dodnes ctíme. Apoštoli kresťanskej cirkvi nám dodnes hovoria o sile viery, ale i ľudskej slabosti. Nerobia zo seba dokonalých. Peter vyznal pred Pánom: „Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek.“ Pavel zase hovoril: „Ako poslednému – ako nedochôdčaťu – ukázal sa (Ježiš) aj mne. A ďalej – „ja ani nie som hoden menovať sa apoštolom.“ Ich veľká pokora a poznanie, že majú svoje limity, môže byť aj pre nás vzorom. Aj keď toho dokázali pre cirkev veľa, nekládli to pred ľudí ako svoje zásluhy. Krásne o tom hovorí apoštol Pavel v liste do Korintu: „Z Božej milosti som, čo som a Jeho milosť nebola pri mne daromná.“ Áno milosť Božia, za tú Pavel ďakuje a uvedomuje si veľmi dobre, že bez Božej milosti by sme toho veľa nedokázali. Podobne po Petrovom vyznaní v Cezarei Filipovej mu Ježiš hovorí: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“
Aký má teda byť náš evanjelický-kresťanský postoj k našim predkom vo viere, k týmto dvom mužom, ktorí tvoria pravé vzory nasledovania a učeníctva? A nielen k nim, ale k všetkým, ktorí sa o cirkev zaslúžili a máme ich množstvo. Augsburské vyznanie vo svojom 21. článku hovorí: „O úcte k svätým učíme, že si svätých máme pripomínať, aby sme tým posilnili našu vieru, keď vidíme, ako dosiahli milosť a ako im pomohla viera. Okrem toho si máme z ich dobrých skutkov vziať príklad každý vo svojom povolaní.“ A ďalej sa píše: „Ale zo Svätého písma sa nedá dokázať, že svätých treba vzývať alebo u nich hľadať pomoc. „Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš“ (1Tim 2,5). On je jediný Spasiteľ, jediný Veľkňaz, trón milosti a Orodovník pred Bohom (R 8,34). On jediný zasľúbil, že vypočuje našu modlitbu. Podľa Písma to je najvyššia bohoslužba, keď tohto Ježiša Krista vo všetkých potrebách a okolnostiach hľadáme a z celého srdca vzývame: „A keby niekto zhrešil, máme Prímluvcu u Otca, Ježiša Krista spravodlivého“ (1J 2,1).
Na základe svedectiev Písma, teda máme prosiť o pomoc, vzývať jedine Krista. Všetci ostatní nám slúžia ako príklady viery a majú nás povzbudiť k tomu, že cesta za Pánom a s Pánom nie je daromná. V Petrovom vyznaní pri Cerzarei Filipovej sa často vyzdvihujú časti ako: „Ty si Peter-skala a na tej skale vystavím si cirkev a brány záhrobia ju nepremôžu.“ Tiež sa často hovorí o moci kľúčov. Práve preto býva apoštol Peter zobrazovaný so zväzkom kľúčov. Čo je však v tejto časti Písma najdôležitejšie je Petrovo vyznanie o Kristu, ako odpoveď Ježišovi na otázku, za koho ho pokladajú. To vyznanie: „Ty si Kristus, Syn Boha živého“, je vyznaním nielen Petrovým, ale celej skupiny učeníkov. To vyznanie, to je tou pravou skalou viery. Keď Ježiša pokladáme za toho, koho poslal Boh. Syna Boha živého. Keď vyznávame a hovoríme o ňom iným. S týmto vyznaním sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora, ak použijeme slová žalmu. To jest, nebojíme sa, aj keby prišiel koniec sveta. S týmto vyznaním: Ty si Kristus, Syn Boha živého, sa nebojíme ani pekelných brán, keď sa otvoria, či zavrú, lebo vieme, že aj cez ne prejde Ježiš, ktorý zvíťazil aj nad smrťou, hriechom, peklom. Že On si pre nás príde, aj keby sme boli zavretí na sto zámkov.
Čo to pre nás znamená dnes? Že toto vyznanie, ktoré nevyznával len Peter, ale aj ostatní učeníci i apoštol Pavel, a veľký oblak svedkov viery, ktorých mnohí označujú za svätých, to vyznanie: „Ty si Kristus, Syn Boha živého“, bolo tým, v čo dúfali a tak dosiahli spásu. To vyznanie má znieť aj z našich úst. Má byť pre nás každodenným vyznaním každodennou prosbou, aby tento Kristus prišiel aj k nám. Aby nás zachránil z našich hriechov a vín, aby nám priniesol milosť a pokoj. Aby sme sa aj my raz mohli s týmto vyznaním zaradiť do toho veľkého oblaku svedkov viery. Preto je potrebné si pripomínať tých, ktorí tieto slová vyznávali a podľa nich aj žili. Je potrebné zvestovať tieto slová ďalším, aby si ich osvojili. Vytvárať nových nasledovníkov a učeníkov, ktorí si budú vedomí toho veľkého daru milosti, ktorý sme dostali v Ježišovi Kristovi našom Pánovi.
Amen.
Modlitba:
Drahý Pane Ježiši, ďakujeme Ti za svedkov viery, za Petra a Pavla, ktorí sú nám príkladom nasledovania Teba, ale aj svedectvom o ľudskej nedokonalosti. Ďakujeme Ti za milosť, ktorej sa im dostalo, i za to, že ich viera nezanikla a vedeli ju odovzdať iným. Prosíme vzbuď dostatok Tvojich svedkov, ktorí by Ťa nehrozene hlásali. Daj dostatok viery aj nám, nech sme boli Tvojimi horlivými nasledovníkmi a učeníkmi v tomto svete.
Amen.
Mgr. et Mgr. Miloslav Gdovin
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
