20. nedeľa po Svätej Trojici
„Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova. A neopíjajte sa vínom, v ktorom je rozpustilosť, ale naplnení buďte Duchom. Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom. Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcu v mene nášho Pána Ježiša Krista. Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej.“
(Ef 5, 15 – 21)
Bratia a sestry v Pánu!
Asi všetci máme na ruke hodinky. No neviem, či sme si už niekedy našli chvíľu a sústredili svoju pozornosť najmä na sekundovú ručičku. Aký je to pre nás úžasný a závratný zážitok, keď sekunda za sekundou nám svedčí o tom, že tak nejako ubieha v tomto svete aj čas nášho života.
Áno, bratia a sestry! Čas je skutočne veľmi záhadný jav. Je to nielen javisko, na ktorom sa odohrávajú dejiny sveta, dejiny ľudstva a naše osobné príbehy, ale je to aj hodnota, ktorú sme pri vstupe do sveta dostali všetci k dispozícii. A ten čas môžeme vyplniť rôzne. Môžeme ho napĺňať dobrým, ale aj zlým obsahom. Je len na nás, ako ten čas nášho života vyplníme, čo všetko do tej svojej knihy života napíšeme.
V dnešnú nedeľu sme boli všetci vyzvaní apoštolom Pavlom: „Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“
Ide tu o sústredenie sa na čas, ktorý máme k dispozícii od svojho Stvoriteľa. Je to pre nás výzva a napomenutie, aby sme si uvedomili, že to, čo sme už raz prežili a v línii času zapísali do knihy svojho života, sa z nej už nedá vymazať, lebo čas sa nedá vrátiť, aby sme prerobili, čo sme urobili zlé vo svojom živote.
A tak, ako je v tomto svete všetko Bohom poskytované k tomu hlavnému Božiemu cieľu, ktorým je záchrana človeka, tak je nám k tomu poskytnutý aj čas. Niet ho však nazvyš a naša situácia je v ňom sťažená ešte tým, že do času života s Bohom vstúpil hriech, ktorým bol porušený a stále je narušovaný náš vzťah k Bohu. Preto aj čas, v ktorom pôsobí hriech, má atribút zla: „… lebo dni sú zlé.“ A predsa práve tento čas v našom živote je závažným momentom, ktorý nám poskytuje Boh na prekonávanie zla. S Bohom sme schopní tlmiť všetky jeho účinky. Ba prijatím Krista sú tieto účinky pri nás veriacich ľuďoch celkom zmarené, ich účinnosť je navždy odstránená.
Aj dnešná nedeľa nám z Božieho slova ponúka jediné východisko, ako sa dostať z toho začarovaného kruhu zla, ktoré nás sprevádza na každom kroku. Z nášho svätého textu dostávame veľké a vážne poučenie:
Náš čas je vymedzený – využime ho!
- Na získanie múdrosti,
- na život v triezvosti,
- na oslavu Božiu.
Bratia a sestry!
1. Už v 10. verši našej kapitoly napísal apoštol: „Skúmajte, čo je milé Pánu!“ A práve z uvedeného výroku je iste zrejmé, že nie všetko, čo my ľudia v živote robíme, je Pánu Bohu aj milé.
Je to zároveň aj výzva, že nemôžeme žiť akokoľvek, ale tak, aby to bolo v súlade s Božou vôľou (R 12, 2). Ide teda aj o rozpoznávanie dobra a zla. A to môžeme poznať len z Božieho slova. Beda človeku, ktorý by si sám chcel určiť, čo je dobro a čo je zlo. Na to doplatili prví ľudia už v raji. Takým ľuďom vždy bude chýbať svetlo z Boha, ktoré by im umožnilo vidieť veci v pravom svetle. Len Boh zostáva pre nás prameňom múdrosti a života na spasenie.
Aj prečítané sväté slová sú adresované veriacim ľuďom a vedú nás k zriadenému životu pred Bohom ako životu dietok Božích. V nich je aktuálna výzva pre nás všetkých. Čas od ich napísania pokročil, ale v podstate to zlé, ktoré nás odďaľuje od Boha, stále zostáva. Pokušenie, trápenie, starosti, bolesti nám tu zatieňujú výhľad na Boha. Veriacemu všetky veci slúžia na dobro, ale len vtedy, keď o tomto dobre vie a keď sa ho bude vedieť pridŕžať. „Prísne teda dbajte, ako obcujete.“
Pán Boh nás nevyviedol z prostredia, v ktorom sa prejavuje aj zlo. Práve v takom prostredí máme byť soľou zeme a svetlom svetu. V živote kresťana nič sa nesmie brať na ľahkú váhu – prísne dbajte! Veď naše obcovanie je nielen ukážkou pre Boha, ale aj ako naša svedecká služba ľuďom, aby aj oni videli naše dobré skutky a stali sa tiež nástrojom chvály Božej.
Luther k tomu napísal toto: „… ktorí nehľadia dosť vážne na to, či sú skutočnými kresťanmi, t. j. či správne veria, či slovo Božie radi počúvajú a podľa neho žijú, tí sa stávajú nemúdrymi a nerozumnými a nič z Božej vôle si neosvojujú.“
Pavel nie bez príčiny varuje, aby kresťania boli vždy múdri a rozumní, t. j. mali vždy pred očami Božie slovo, lebo v ňom je ich múdrosť a rozumnosť, a to tak pre jednotlivca, ako aj v cirkevnom zbore. Preto nám Pán Boh v Písme svätom často odporúča, aby sa Jeho slovu venovala vrcholná pozornosť. Vo dne v noci aby sme naň mysleli, a tak svoj život vždy viedli k Božej chvále, denne hľadiac do zrkadla Jeho slova.
2. Keď je teda také naliehavé, ako v tomto čase žijeme, využime ho na život v triezvosti. V texte sme počuli konkrétny príklad, čo nepatrí k Božej vôli: Neopíjajte sa! Uvažovali sme už niekedy nad tým, bratia a sestry, prečo je práve tento príklad uvedený? Určite preto, lebo už dávno znehodnocoval ľudskú dôstojnosť a obraz Boží v nás ľuďoch. Ak teraz hovoríme o tom, ako si máme vážiť drahocenný čas na správne využitie pre dobro, tak práve pri opilcovi najviac dochádza k nesmiernemu mrhaniu času. Opilstvo spôsobuje, že ten drahocenný čas sa stráca a vo väčšine nielen pre opilca samotného, ale aj pre jeho blízkych v rodine, ktorým pribúda len starosť, rozvrat a zármutok.
Luther takto kázal na tento verš: „Predovšetkým je to opilstvo, ktoré robí ľudí bezpečnými, drzými, divými a neporiadnymi. Tak aj teraz ľudia vo dne v noci slopú a sú ožratí. Pri takýchto ľuďoch je nemožné, aby dávali pozor a usilovne dbali, čo je Božia vôľa, lebo ani vo svetských veciach nedokážu nič usilovne vybaviť, ani na pravý čas, lebo sa tak stali zverskými, že stratili všetku hanbu, cnosť, cudnosť a ľudské myšlienky.“
Opilstvo nie je zákerná choroba, o ktorej by sme nevedeli, ako ničí človeka duševne i telesne. Nevedela ho zastaviť ani hospodárska bieda, ani finančná tieseň. Neustupuje ani so vzdelanosťou ľudí. Veď koľko sa do jeho sietí hrnú aj dnes práve ľudia s vyšším vzdelaním! Pravdaže, nikto z nich si neuvedomuje, že opilstvo je hriech. Myslia si, že je len slabosťou. A slabosťou ešte nestojí človek zoči-voči Božiemu súdu. Preto ani nespadajú do hodnotenia Božieho slova ako nemúdri. A predsa Božie slovo nás aj na takých upozorňuje, že „obcujú v márnosti svojej mysle, zatemnení na rozume, odcudzení Božiemu životu nevedomosťou, ktorá je v nich a zatvrdilosťou svojich sŕdc“ (4, 17 – 18).
3. Nenechajme teda plynúť čas, aby Božia milosť v ňom nebola pre nás daromnou. Kto s triezvou mysľou zhodnotí Božiu náklonnosť k nám hriešnym, toho forma i obsah životných prejavov sa líšia od ľudí zatemnenej mysle. Božia vôľa je, aby sme Jeho slovo posväcovali. To sa má konať už pri tom základnom ľudskom prejave: v reči, pri rozhovore. Náš text nám prikazuje, aby už náš rozhovor sa podobal bohoslužbám, kde spievame žalmy, hymny a duchovné piesne.
Ako je jasný rozdiel pri speve opilca a kresťana na bohoslužbách, tak má byť jasný rozdiel aj pri najjednoduchšom rozhovore. Kresťan berie vážne každú situáciu a každý čas, lebo vie, že žije pred Bohom. Tak, ako nábožné piesne sú piesňami o duchovných veciach, ktoré čomusi naučia a napomenú, taká má byť vždy aj reč kresťana.
Luther k tomu hovorí: „Pavel si nemyslí, že by ústa mali čušať. Ale naopak: slová majú z úst vychádzať zo srdečnosti, vážnosti a nadšenia, aby z toho nebolo pokrytecké dielo, o akom hovorí Izaiáš 29, 13.“ Odnášajme si z našich bohoslužieb vzor aj pre naše každodenné obcovanie. V jednom z našich predspevov takto prosíme: „Pane náš, Ty nám otvor pery, nech naše ústa Tvoju chválu zvestujú!“ A z Prvého listu apoštola Petra 4, 11 sme tiež napomínaní: „Keď niekto hovorí, nech hovorí ako reč Božiu.“
Pán Boh nám v túto nedeľu vymedzil čas na to, aby sme ho využili na získanie múdrosti, na život v triezvosti a na oslavu Božiu. Amen.
Modlitba:
Ó, Bože, pomáhaj nám podľa Ducha žiť a s Kristom nad skutkami tela víťaziť, ovocie Ducha každého dňa prinášať, kráľovstva Tvojho – v Kristu dedičmi sa stať. Amen.
Mgr. Ján Podlesný
evanjelický a. v. farár v. v.
ilustračné foto: pixabay.com
