Mračná nad evanjelickou cirkvou I.

A máme po ďalšej synode ECAV na Slovensku, ktorá sa konala v sobotu 21. 10. 2023 v Liptovskom Mikuláši. Nedá sa o nej povedať nič iné, len to, že je to ďalší klinec do rakvy ECAV, ktorú ktosi pre ECAV pripravil. Samozrejme, synodáli ju budú pravdepodobne chváliť.

Ako prvé chcem poukázať na enormnú snahu, ktorá sa už najmenej dve desaťročia pretláča na pôde našej cirkvi, a tou je nový preklad Biblie. Nie je to nič neobvyklé v kresťanstve, veď v každej dobe na základe skúmania pôvodných textov sa mnohí teologickí vzdelaní kresťanskí vedci snažili svojej generácii podať čo najvernejší preklad Písma svätého.

No čo už je to však za chválu, keď sa odsúhlasí nový preklad Biblie – vraj v reči 21. storočia!? To vážne? Vernému evanjelikovi stačí ten evanjelický preklad, ktorý máme, veď jeho úroveň je vysoko hodnotená všetkými kapacitami slovenskej teologickej obce.

Čo by bolo potrebné dnes vykonať, je naozaj minimum: možno treba preložiť niektoré archaizmy, ktoré sú už dnešnému mladému človeku vzdialené, nakoľko sa v bežnej reči tak často nepoužívajú, ako aj opraviť preklepy či doplniť texty, ktoré vypadli pri zadávaní do tlače.

Tvrdenie, že pre evanjelickú verejnosť je potrebný nový preklad Biblie, nekorešponduje s potrebami evanjelickej cirkvi. Tak sa zdá, že kritikou niektorých nepodstatných maličkostí sa niektorí snažia spochybniť celý evanjelický preklad Biblie a úplne ho odstrániť z bohoslužobného života ECAV. Je tu zjavne zámer nahradiť ho nejakou údajne novou, „modernejšou“ verziou alebo, čo je ešte závažnejšie, jednoducho pôvodný evanjelický preklad zaradiť do zástupu mnohých iných, ďalších prekladov. To, že sa tým stratí kontinuita, mnohí berú na ľahkú váhu. Zmätok, ktorý tu už roky ktosi vnáša spochybňovaním všetkého evanjelického, naberá na vážnosti.

Hlásiť sa k evanjelickému vierovyznaniu akoby bolo chybou! Niekto sa nás zjavne snaží presvedčiť, že ak v našej cirkvi trváme na zaužívanom evanjelickom preklade, tak sme prinajmenšom „netolerantní“. A tu vôbec nejde o to, že by sme si nemohli prečítať aj iné preklady Písma. Ja to robím tiež pri svojej práci a štúdiu Biblie.

Čo také iné ponúkne „nový preklad pre 21. storočie“? Vari nie trochu viac vulgárny jazyk? Alebo sladkasté reči vsunuté do úst Ježiša tam, kde v pôvodných jazykoch nič také nie je?

No ešte závažnejšie tvrdenie zaznieva z radov tých, ktorí nemajú veľmi srdce pri ECAV a sú im bližšie rôzne iné spoločenstvá ako ich hniezdo. Tým tvrdením je, že ľudia dnes nerozumejú Biblii. Môžem sa však opýtať: A vy, milí bratia a milé sestry, čo toto tvrdíte, vy ste Biblii rozumeli? A teraz jej nerozumiete?

Mnohé veci sa nám odhaľujú postupne. A bez prijatia Božieho Syna za Pána a Spasiteľa, bez spoznania našej hriešnosti, bez pokánia a milosti Božej, čo v našich životoch odhaľuje nášmu vnútru Duch Svätý, nie je možné, aby človek porozumel Biblii.

Už na príprave ku konfirmácii sme sa učili tieto základné veci. A teraz nás ktosi presviedča, že ľudia neveria preto, lebo nerozumejú Biblii! Milí veriaci evanjelici, zopár archaizmov neruší základ Božej zvesti. Ako som už písala, na to stačí revízia textu, čo by bolo pre dnešnú dobu určite vhodnejšie ako túžba niekoho preložiť Písmo „do reči 21. storočia“. Čo to vlastne má byť?.

Hovorí sa: Zdravá strava – zdravý človek. To platí aj o duchovnom pokrme veriaceho kresťana – o Biblii.

Pretože tu je ďalšia otázka: Akí odborníci sa budú podieľať na tomto preklade? Len dúfajme, že to nebudú cudzinci, lebo potom sa to celé míňa cieľa, teda pochopenia toho, ako priblížiť a správne preložiť text Písma slovenským evanjelikom. Nečaká sa tu ani ľudová tvorba podľa dnešnej psychológie a nazerania na biblický text očami tých, čo vedia len prekladať z cudzích jazykov (angličtina, nemčina).

Budú sa na preklade podieľať naši evanjelickí teológovia, ktorí majú záľubu v pôvodných jazykoch a majú lásku k evanjelickej tradícii?

Čo je cieľom prekladu? Vernosť textu? Alebo myšlienkové splynutie s týmto svetom? Alebo to, aby sme ako veriaci nemali svoj náboženský jazyk? Teda napríklad hriech sa nebude menovať hriechom, ale napríklad prešľapom či omylom?

Problém je, že ani niektorí kazatelia nevedia vzbudiť lásku k Písmu u svojich cirkevníkov a hovoria im, že nový preklad by mnohým pomohol pochopiť význam Biblie. No skrze samotné Písmo nám Ježiš odkazuje: Kto chce poznať pravdu, spozná ju. Ako aj to, že oči pre poznanie Božích vecí otvára Duch Svätý.

V neposlednom rade je tu teda otázka, čo po dosť rozšírenom ekumenickom preklade, ale aj mnohých ďalších nekvalitných prekladoch, čaká nás evanjelikov? Bude schválené synodou, že urobíme rozlúčkové služby starému evanjelickému prekladu a ako jediný odporúčaný zdroj bude nový preklad Biblie?

Zarážajúce je, že duchovní sa tým ani nezaoberajú, len pasívne prijímajú všetko, čo im predsedníctvo cirkvi predloží. Bez kladenia otázok. Bez zdôvodnení, na čo je to potrebné. Na synode padla len otázka, koľko financií to bude cirkev stáť. Otázka je to určite oprávnená, lebo to nebude lacné, lebo, ako hovoria bratia Česi: Každý špás něco stojí.

Keď to nie je potreba cirkvi, tak je to naozaj iba špás. Ak je to potreba cirkvi, tak to cirkev adekvátne nezdôvodnila. Zvlášť ak sa jeden zo seniorov opýta, či v cirkvi môžeme oficiálne používať aj ekumenický preklad – na čo mu jeden starší kolega odpovedal, že nevie o tom, že by cirkev schválila oficiálne používanie tohto ekumenického prekladu.

Keď senior toto nevie, ako potom chce viesť farárov a laikov? Ak budeme tvrdiť, že u evanjelikov nie je nič dôležité, tak potom tu vládne anarchia, kde si každý robí, čo chce, a ten, kto je pri moci, trestá nie podľa práva, ale podľa toho, koho chce potrestať. Každá cirkev si drží svoje, len naša cirkev sa tak veľmi rada prispôsobuje – či už svetu, alebo iným cirkvám, a pritom svojich domácich hanobí.

Nový preklad sa nedá vnímať inak, len ako snaha „prekopať“ evanjelickú cirkev, v ktorej na vierouke vždy záležalo, na tzv. light cirkev. Cirkev, kde nevládne Kristus, ale ľudské vzťahy sú aj nad Kristom a Jeho slovom. A to všetko aby nadviazalo na svetské učenie plné psychológie cez Alfa a Omega kurzy a ktovieaké ďalšie pochybné hnutia, ktoré sú pod rôznymi názvami vnášané do cirkvi.

Je namieste aj ďalšia otázka: Či tí, ktorí tvrdia, že ľudia dnešnej doby nerozumejú Biblii, sami neuverili v Ježiša Krista skrze Písmo? Veci Božie sa len ľudským rozumom nedajú chápať tak, aby človek zatúžil po spasení. Preto sa v cirkvi modlíme, vyučujeme, prijímame sviatosti.

Áno, milí evanjelici, synodáli schválili zámer pripraviť nový preklad Biblie, nevediac pritom, kto bude v prekladateľskej komisii, kedy bude preklad hotový a koľko to bude cirkev stáť. V diskusii odznelo, že to nebudú tisíce ani desaťtisíce eur, ale oveľa viac. Vraj je na to možné použiť peniaze z Fondu finančného zabezpečenia! Takže aj na tento špás, vymyslený tými hore, sa znovu poskladajú cirkevné zbory?! Skúste sa ich opýtať, či o tom niečo vedia a či to potrebujú? Lebo je skoro až urážkou tvrdiť, že dnešná generácia evanjelickému prekladu nerozumie. Inými slovami sa to dá povedať aj tak, že aj my sme boli takí „nerozumejúci“, dokiaľ nám Pán Boh neosvietil naše oči a srdce.

Preto je potrebné sa pýtať, komu a prečo tak veľmi prekáža doterajší evanjelický preklad Biblie? Alebo je to len nejaká osobná kariérna ambícia, túžba niekoho preložiť nanovo Písmo, a tak sa „zviditeľniť“?

Napokon je tu aj otázka: Dokedy a kde si my evanjelici budeme môcť zakúpiť doterajší preklad Biblie? Okrem už uvedených opráv v doterajšom preklade evanjelici skutočne nepotrebujú nový preklad. Zvlášť ak ju niektorí celú doposiaľ ani neprečítali.

Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka

Ilustračné foto: pixabay.com