Duša ako záhrada
Pre niektorých ľudí je ťažké nájsť si svoje miesto vo svete, keďže si nevedia nájsť svoje miesto ani v rodine. Možno to poznáte – viacero súrodencov, jeden je najstarší, ďalší najmladší miláčik všetkých. Jedna je jediné dievča medzi chlapcami a jeden je zase dlho očakávaný syn. A medzi tými výnimočnými sa strácajú ďalšie deti. Možno tak rovnako sa strácala medzi súrodencami Mária z Betánie. Marta bola najstaršia a okrem toho hlava rodiny. Namiesto rodičov, ktorí už neboli, ona všetko riadila. Lazar je jediný syn, najmladší poklad, ktorý nič nehovorí, len sa kamaráti s Ježišom (aj ja chcem také “len), zomrie a nechá sa vzkriesiť. A hneď každý pozná jeho meno. A Mária? To je jednoducho ďalšia sestra… a ešte s menom, aké nosí polovica žien v jej dobe. A napriek tomu… keď sa na ňu pozriete… uvedomíte si, že človek nemusí vynikať, aby…. vynikal.
Vysvetľovať a ukázať
Betánia bola dedina neďaleko od Jeruzalema. O súrodencoch, ktorí tam žili, bolo napísané, že to boli Ježišovi priatelia. Stále, keď rozmýšľam o tom vyhlásení, spomeniem si, ako mne ako mladej kaplánke hovorili, že nemôžem uprednostňovať jedných ľudí pred druhými, čo znamená aj to, že sa s jednými nemôžem priateliť viac. A ja som stále spomínala Ježiša a hovorila, ak On mal právo na vlastných priateľov, tak mám aj ja. Veď nie je práve v tom ukázaná Ježišova ľudskosť, že ma k niektorým ľuďom bližšie, že sa u nich cítil dobre? A pre týchto troch súrodencov práve to platilo. Nenechajte sa zmýliť tými, čo hovoria, že Jeho priateľ bol len Lazar, lebo Biblia hovorí inak. Áno, verím tomu, že Ježiš sa priatelil aj s Máriou aj s Martou. A nebolo na tom nič v neporiadku, ani na priateľstve samotnom, ani na tom, že to boli ženy. Práve naopak.
Mária bola prostredná spomedzi súrodencov, nebola hlava domácnosti, ale to nebol ani jej brat.
Nebola vydatá – ale to ani jej staršia sestra – a v spoločnosti, kde sa ženy vydávali vo veku okolo šestnástich rokov to bolo viac ako neobvyklé. Myslíme si, že mohli patriť ku Kumránskej sekte (“sekta” znie škaredo, ale slovo “hnutie” to nevystihuje a žiadne iné som nenašla – no dám si poradiť!) a tí odkladali manželstvo kvôli tomu, aby sa viac venovali Božím záležitostiam. Je možné, že pre nich so sestrou viedli v Betánii hospic, alebo samé disponovali majetkom. Možno bola pravda oboje, akokoľvek – sestry boli na ich dobu bohaté.
Myslím si, že Mária bola viac emocionálna ako jej sestra. Robila veci nie podľa pravidiel, ale skôr podľa podmienok. Reagovala na to, čo bolo okolo nej. Ako napríklad rastlinky na jar – čakáte, že v marci by už mohli vyrásť, tak to funguje, ale vysvetlite to rastlinkám, ak je na zemi ešte sneh a ony zostávajú skryté v pôde? A Mária sa zdá mať také isté uvažovanie. Vníma to, čo je okolo nej a z jej pohľadu neprekračuje pravidlá, z jej pohľadu skôr dopĺňa to, kam pravidlá nedosiahnu.
Sedieť, počúvať a rozumieť tomu, čo je dôležité naozaj
Zvyčajne, keď sa niekde hovorí alebo Píše o Márii a Marte, vyzdvihuje sa jedna na úkor druhej. V príbehu, keď Ježiš s učeníkmi ich domácnosť, je Marta tá, čo sa stará. Staršia, zodpovedná, chce, aby sa hostia cítili ako doma. Mária robí niečo iné. Nepomáha sestre, ale sadne si k Ježišovým nohám ako Jeho učeníčka a počúva Ho. Ona už koná v duchu, že Ježiš je už doma.
Nakoniec, domov nie je len jedno miesto. A tiež verím, že domov nie sú len miesta, ale hlavne ľudia. A kde inde by sa Ježiš mal cítiť viac doma ako tam, kde má priateľov?
Marta, poďme späť k Marte, tá má veľa práce, a v istej chvíli, keď toho má dosť, spýta sa Ježiša, všetka práca je na mne, a Ty mojej sestre, ktorá mi nepomáha, nič nepovieš? A Ježiš Martu najprv pochváli. Povie jej, starostlivá si, a potom dodá, znepokojuješ sa pre mnohé veci. A následne pokračuje slovami, vďaka ktorým Máriu a Martu vnímame ako úplné protiklady. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.
Stále mi zostáva rozum stáť, že na jednej strane hovoríme ženám, že majú byť ako Márie, a pritom od nich čakáme výkon Márt. Chceme, aby bolo všetko urobené, rozlišujeme ženské a mužské práce (až tak veľmi, až to bolí), ale vo chvíli, keď sa ženy začnú sťažovať, hovoríme im, že majú byť viac ako Márie.
Áno, toto je jeden z textov, kde sa zvyčajne neukazuje to, o čom Ježiš hovorí. Zvyčajne sa tam namiesto toho odráža naše pokrytectvo.
Myslím si, že prvá, ktorá by proti tomu protestovala – hneď po Ježišovi – by bola Mária. Lebo neviem si predstaviť, žeby Ježiš chcel jednu sestru postaviť pred druhú, ani medzi nich vniesť nejaké porovnávanie, konflikt ani nič v tom duchu. (o Marte som napísala svoje –
Keď sa sústredíme na to, aby sme v tomto texte zhodili Martu (a všetky ženy, čo sa sťažujú, že majú veľa práce, lebo je ich chybou, že si to nevedia uľahčiť, že?), Mária sa nám stráca z pozornosti. A pritom je tak veľa, čo sa o nej dá povedať! Mária aj Marta boli obe Ježišovými učeníčkami. Áno, ženy boli Ježišovými učeníčkami. (a zďaleka neboli jediné…) To, ako si Mária sadla, bol jednoznačne spôsob učeníka, tým, čo urobila, to povedala jasne. A že Ježiš voči tomu nenamietal, to je ešte silnejšie vyhlásenie.
Čakať, ísť a hovoriť slzami
Ďalej je Mária Máriou v príbehu, kde jej zomrie brat. Neviem si predstaviť jej sklamanie, keď vie, že Ježiš je neďaleko, ale aj tak nepríde pomôcť. Veď na to sú priatelia, že? A ak sa priatelíte s niekým, kto uzdravuje ako na bežiacom páse, je veľa čakať, že uzdraví aj svojho priateľa? Nič také sa však nestalo a Ježiš sa ukázal až na štvrtý deň. Nie štvrtý deň odkedy Mu oznámili, že Lazar je chorý, ale štvrtý deň po pohrebe.
Keď do domu, stále plného smútiacich nad Lazarom, prišla správa o tom, že Ježiš prichádza, Marta sa zdvihla a šla Mu naproti. (a medzi nimi vtedy prebehol jeden z najsilnejších rozhovorov všetkých evanjelií a slová, ktoré vtedy Ježiš povedal Marte, citujeme na pohreboch doteraz). Mária však k Ježišovi šla až potom, ako jej Marta tajne oznámila, Majster je tu a volá ťa. Ježiš totiž čakal na mieste, kde sa stretol s Martou, a podľa všetkého takto v súkromí chcel vidieť aj Máriu. No keď sa zdvihla Mária, všimli si to prítomní, a mysliac si, že ide smútiť k hrobu, šli s ňou. Áno, správne ste postrehli, že keď sa z domu vybrala Marta, nikto nešiel za ňou, za Máriou však šli. Vraj bola Mária populárnejšia, ale neviem si predstaviť priateľov v dome smútku, žeby takto uprednostnili jednu sestru pred druhou. To mi k tomu, čo o tomto národe a ich spôsoboch viem, nepristane.
Mária pri stretnutí s Ježišom povie tú istú vetu ako jej sestra. Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. A nič viac, za tým nenasleduje žiaden rozhovor, ako s Martou, lebo vidiac, že Mária plače a aj všetci, čo prišli s ňou, to pohlo aj Ježišom. Nie je veľa miest, kde sa hovorí o emóciách Božieho Syna, o to vzácnejšie je čítať, zachvel sa a v duchu vzrušený sa spýtal, kam ste ho položili? Ježiš pri oboch sestrách odpovedá na to, čo hovoria, a tým nemyslím len prvú, rovnakú vetu. U Marty odpovedá na jej otázky a u Márie na jej emócie. A keď Mu, pýtajúc sa, kde odpočíva Lazar, povedia, poď, ukážeme ti, vtedy sa Ježiš rozplače. To, čo Mária nehovorí slovami, sa pýta slzami, a rovnako jej Ježiš aj odpovedá. A Mária rozumie.
Ujasniť si, kto je a kto nie je kto
Posledný príbeh, kde nájdeme Máriu z Betánie je ten, keď bolo pár dní pred Ježišovou smrťou a ona Mu pomazala nohy. Ale ešte skôr, ako začnem rozprávať, potrebujem rozmotať otázkou, presne o ktorom príbehu hovoriť budem.
V evanjeliách sú štyri správy o tom, ako nejaká žena vzácnym olejom pomazala Ježišove nohy. Teda štyri správy o pomazaní, všetky znejú podobne, a Mária je menovaná len v jednej z nich. Ak budete čítať Bibliu ako mnoho ďalších ľudí, zistíte, že v jednej správe je tá žena pomazávajúca Ježiša označená ako hriešnica a vy si poviete, aaaaah, Mária?! Tak aj ty? Ale hádam to nebudete robiť ako väčšina a použijete náročný, vyčerpávajúci a často neobvyklý proces, ktorému sa hovorí uvažovanie.
Prví dvaja evanjelisti, Marek a Matúš, majú takmer rovnaký príbeh, odohráva sa v Betánii v čase tesne pred Ježišovým ukrižovaním. V podstate ten istý základ má aj Ján a v jeho evanjeliu je Mária menovaná. Teda môžme si myslieť, že aj Marek aj Matúš, aj keď ju nemenujú, hovoria o tej istej žene.
Ale zostáva nám tu Lukáš, tretí evanjelista, a jeho príbeh. Áno, tam je Ježiš na hostine v dome nejakého Šimona a príde tam žena, ktorá Mu pomaže nohy neskutočne drahým olejom. Ale tu je Šimon farizej a v Betánii Šimon malomocný. Len preto, že sa dvaja ľudia volajú rovnako, neznamená, že je to jeden a ten istý človek. Po prvé, každý je označený inak, a po druhé, v Novej Zmluve je mužov s týmto menom viac. Viac ako dvaja. A po tretie, už keď som spomenula Betániu, ten príbeh u Lukáša sa odohral v Galilei. A to je čisto niekde inde. (seriózne. choďte sa pozrieť. neviem koľkokrát vám to mám hovoriť. )
A teraz tá dôležitá otázka – prečo sa s tým celým vlastne toľko zaoberám? Lebo u Lukáša je tá žena označená ako hriešnica a už keď sa hovorí o hriechu v súvislosti so ženami je za tým zvyčajne sex. A mnohí vykladači povedia, aaa, tá Mária, bola prostitútka peniaze, čo získala ležaním na chrbte, použila na sväté účely, jej sa nedá nič veriť, nestojí sa ňou ani veľmi zaoberať, až na to, že budeme všetkým ženám otĺkať o hlavu, aké je hnusné a Bohu nemilé, keď sa správajú takto…. Neskutočne ma to hnevá!
(Mária nebola prostitútka. ak by bola, ja nemám problém to povedať, ale v Biblii k tomu nie je žiaden podklad. a nepáči sa mi, keď na to, aby utlmili/potlačili/znehodnotili vplyv žien v Biblii, muži používajú tento argument. bola to žena bez mravov a bez akýchkoľvek zásad! čím viac sa hrabem v ženách z Novej Zmluvy, tým častejšie také niečo objavujem. a už keď sme pri tom, Mária z Betánie nebola to tá istá ako Mária Magdaléna, a predstavte si, prostitútka (alebo si to nazvite hriešnica) – nebola ani ona.)
Tak sme prekročili všetko, čo by nás mohlo zaviesť nesprávnym smerom, a pred nami je príbeh, ktorý neprestáva upútavať pozornosť.
Vyjadrovať súcit a vyznávať lásku bez slov
Neviem si predstaviť, ako sa cítil Ježiš. Zažila som umierať ľudí, viem, ako potrebujú blízkosť iných, ako túžia po tom, aby v tej poslednej chvíli nezostali sami. Viem, aké dôležité je pre nich mať ľudský kontakt, a aj tak si neviem v plnej miere predstaviť, ako sa cítil Ježiš. Vyznávame jednu vec, a to, že On trpel a zomrel za hriechy všetkých nás. Ale predstaviť si to reálne? Tú mieru ťažoby a bolesti…? Nemám takú predstavivosť…
Ježiš, tak ako mnohí iní umierajúci, vyhľadával blízkosť blízkych ľudí. On v očiach iných nevyzeral ako niekto, na koho smrť čaká za rohom, ale On vedel svoje. A myslím, že aj to bol dôvod, prečo sa vybral do Betánie. A všetci boli takí ako stále, len Ježiš bol iný, a nikto iný to asi nevidel. Až na Máriu, ktorá nechala všetko ostatné a sedela Mu pri nohách, Máriu, ktorá slzami povedala viac ako tisíckou slov a pohla k slzám aj Jeho. Sú totiž veci, ktoré vidno na povrchu, a sú totiž veci, ktoré sa nedajú vidieť očami. A ja verím, že Mária vnímala a reagovala na to, čo sa dialo okolo nej, a ešte viac. Nazvite si to napríklad intuícia, tú schopnosť vnímať aj nevypovedané, spájať si dokopy všetky vnemy a maličkosti, cítiť to, čo je väčšine iných skryté. A áno, aj schopnosť podľa toho nevypovedaného aj jednať.
Preto Mária vzala tú drahú nardovú masť a preto Ježišovi pomazala nohy. A tam neskončila, lebo ona Mu ich utrela svojimi vlasmi, čo je veľmi osobné a dôverné gesto. A Ježiš vie, že je to príprava na Jeho pohreb, a muž, ktorý je v očakávaní svojej smrti osamelý, na chvíľu nie je sám. Vďaka žene, ktorá robila veci inak, ako to všetci okolo nej očakávali. Amen, hovorím vám, kdekoľvek na svete sa bude zvestovať toto evanjelium, bude sa aj hovoriť na jej pamiatku aj o tom, čo urobila.
Samozrejme že sa ozvali aj neprajníci, ktorí hovorili o opovážlivosti, a tiež o plytvaní peňazí, ale to nič neznamenalo. Občas jednoducho treba plytvať – peniazmi, časom, pozornosťou, úsilím, čímkoľvek. Občas treba urobiť veľké gesto. Lebo aj Boh urobil veľké gesto. Nepoznám nič väčšie ako Syna, s čím by sa Otec mohol podeliť.
Zuzana Vaľovská
článok uverejnený so súhlasom autorky
