Máme si byť bratmi a sestrami – a nie pánmi a otrokmi, ako nám to ukazuje nové vedenie cirkvi

Milí naši bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, milí členovia ASloZ, milí čitatelia.
Srdečne vás pozdravujeme v tomto adventnom čase – uvedomujúc si, že výzva Pána Ježiša Krista: „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo Božie“ je smerovaná na každého z nás. Inak nemôžeme vstúpiť do Jeho kráľovstva. Kráľovstvo Božie je definované ako: spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Bez Pána Ježiša Krista ho nie je možné vytvoriť. Pre každého človeka je dôležité, aby mal svoje zázemie, svoju rodinu, blízkych ľudí. Cirkev je spoločenstvom ľudí veriacich v Pána Ježiša Krista, ktoré by tento priestor malo poskytovať všetkým svojim členom, teda aj tým, ktorí vlastnú rodinu nemajú.

Dnes sme prenasledovaní a obviňovaní
To, čo vidíme v cirkvi po voľbách v roku 2018, však nemá s týmto ušľachtilým cieľom nič spoločné. Asociácia slobodných zborov evanjelickej cirkvi vznikla so zámerom žiadať vieroučnú čistotu, jednotu slov a činov, transparentnosť a efektivitu v podnikaní s cirkevným majetkom a vyriešenie starých káuz, na ktoré bolo poukázané aj v správe na to menovanej komisie na synode 2019. Taktiež sme poukazovali na závažné pochybenia vo voľbách 2018 s tým, že sme žiadali a stále žiadame ich opakovanie. V tejto veci boli podané aj podnety na disciplinárne konanie v danej veci, ktoré však nové vedenie cirkvi ignoruje. S dvomi vyššie uvedenými témami priamo súvisí aj právo na názor, sloboda slova či právo novinárov objektívne informovať o stave a situácii v cirkvi. Dnes sme ako členovia evanjelickej cirkvi prenasledovaní a obviňovaní z vecí, ktoré si niekto vymýšľa, ktoré sú spojené s dehonestáciou nepohodlných osôb a inštitúcií, či ich zastrašovaním cez vykonštruované trestné podania a žaloby. Teda namiesto toho, aby nové vedenie cirkvi riešilo staré „hriechy“ a pomohlo nastaviť systém tak, aby týmto problémom predchádzalo, k tým starým hriechom pridáva nové, keď prenasleduje tých, ktorí na tieto problémy poukazujú. Tieto sú z pohľadu večnosti trestuhodné, lebo narúšajú zbožný život, ku ktorému sme boli naším Pánom a Spasiteľom povolaní. Žiaľ, aj po nedávnych voľbách vo Východnom dištrikte zisťujeme, že pre cirkev sú vraj nevhodní tí, ktorí sa o cirkev a jej život zaujímajú, ktorí sa snažia o právo a spravodlivosť pre každého a ktorým záleží na dedičstve reformácie. Vyradenie dvoch kandidátov, bratov farárov Meňkyho a Sotáka, nemá nič spoločné s právom, spravodlivosťou a morálkou, je to len súčasť cirkevnej politiky a boja o moc.

Dialóg je potrebný, vedenie ho odmieta
Na synode 2019 bolo prijaté uznesenie namierené proti Asociácii slobodných zborov, a to bez akéhokoľvek pokusu o dialóg s tým, koho vedenie cirkvi posudzuje či skôr odsudzuje. Ponuky na dialóg zo strany Asociácie neboli akceptované, rovnako ako výzvy niektorých synodálov predsedníctvu cirkvi, že dialóg je tak veľmi potrebný. Tak vznikla absurdná situácia, kde vedenie cirkvi presadilo svoje uznesenie voči členom ASloZ bez akéhokoľvek dialógu, hoci na tej istej synode boli pripravení diskutovať až traja členovia správnej rady Asociácie, ktorí však nedemokraticky priestor na vyjadrenie nedostali. A tak ako proti Lutherovi pápež vydal bulu, tak aj na synode boli prijaté uznesenia proti tým, ktorí sú združení v ASloZ. Nás sa boja? Nemali by sa báť Pána Boha pre to, čo konajú, ako ľudí klamú a rozdeľujú svojimi rečami? Nik zo synodálov si nedal tú námahu pravdu hľadať a držať sa jej. Preto aj uznesenie synody je podobné konaniu, aké robila slovenská vláda proti Židom za Slovenského štátu, kde prijatím zákonov Židov pozbavili občianskych a ľudských práv. A toto sa deje v cirkvi u nás evanjelikov dnes v 21. storočí, pri 502. výročí reformácie? Prijatie uznesení na synode 2019 v Prešove len svedčí o zlyhávaní základných ľudských, kresťanských a právnych zásad, od vedenia cirkvi až po členov synody. Absencia akéhokoľvek dialógu sa však netýka len vyhlásenia synody. Rovnako vedenie tejto cirkvi postupovalo pri zneužití pastierskych listov na útoky voči vlastným členom, pri obvinení po inštalácii, že ide o „teroristov v rukách diabla”, či pri trestných podaniach a žalobách na Asociáciu a Spolok Tran.vský (názov nemôžeme zverejniť), teraz Lutherus. Ani náznak, ani pokus o dialóg, žiadna snaha o vyjasnenie názorov, nápravu či hľadanie východísk. Namiesto toho si vedenie cirkvi a Tranoscia objednalo komerčnú službu, právnu kanceláriu, aby nás podľa nášho názoru zastrašila a zastavila. Hra na ochranné známky je podľa nášho ná- zoru iba zámienkou, pretože kvôli ústretovosti ASloZ a najmä Spolku Lutherus už dnes skoro žiadne ochranné známky „nie sú v hre“, ale proces stále trvá. Aj keď to druhá strana popiera, je to vo svojej primárnej podobe boj o slobodu slova, pretože ako ináč sa dá nazvať stiahnutie pôvodného čísla 26 Evanjelického p.la po valnom zhromaždení z pošty, snaha o odstránenie článkov z internetových stránok ASloZ, zakazovanie vlastným veriacim používať skratku našej cirkvi, či podanie na Tlačovú radu vo veci článku, ktorý informoval o pochybení kandidačných porád vo veci volieb?

Spojil nás scenár neprijatia zla
Bude to rok od nášho prvého stretnutia, od vzniku Asociácie slobodných zborov, keď sme sa niekoľkí členovia E..V z laického i duchovného stavu spojili s myšlienkou neprijať scenár zla a ohovárania ako prostriedok práce v cirkvi a nepodriadiť sa diktátu nemorálnosti a bezbrehej vieroučnej tržnici. Rozhodli sme sa spojiť v ASloZ ako platforme v cirkvi, ktorá si bude pomáhať vytrvať vo viere v Krista. Je zarážajúce, ako novému vedeniu veľmi prekáža to, ak si ľudia pomáhajú, ak im na cirkvi záleží. Vnímame to ako útok na základné ľudské práva v demokratickej spoločnosti a útok na slobodu náboženského vyznania, slobodu života, slova. Útok na slobodu, ktorú nám vydobyl Pán Ježiš Kristus. Máme si byť bratmi a sestrami – a nie pánmi a otrokmi, ako nám to ukazuje nové vedenie cirkvi. Mohli začať ako pastieri, ktorí sú vzorom viery. Začali ale ako Rechabeám, ktorý Izrael rozdelil. Svojimi počinmi stále dokazujú, že im nič nebráni povolať si „žoldnierov“ zo sveta, aby (niečo našli na tých z ASloZ) ničili svojich členov cirkvi. Ak nás za členov E.V nepokladajú, tak sa pýtame: akým právom? Podľa vedenia cirkvi a synodálov nemáme s cirkvou nič spoločné. Vraj cirkev potrebuje ľudí, ktorí budú pre ňu prínosom, za ktorých sa nebude musieť hanbiť. Je zarážajúce, že predstavitelia cirkvi pokladajú iba niektorých nimi vyvolených za vhodných, prospešných a užitočných. No nevedia o nás povedať, v čom sme nehodní, neprospešní či neužitoční. Veď nám bránia, aby sme pre cirkev konali dobro. Vylučovanie iných z milosti Božej (čo nie je ani možné z Božieho pohľadu) je znakom slabosti a zneužívania svojej „moci“ na cirkevnej pôde. Jednota v hriechu nie je jednotou Božieho ľudu. Lebo s Kristovým príchodom prichádza aj Jeho kráľovstvo, ktoré má svoje jasne stanovené zásady.

Reformatu „prehliadli“, namiesto toho počítajú igelitky
V slabej chvíli by sme mohli by povedať, že ešte minulý rok nechápali resp. nevideli. Že nemali čas, alebo „prehliadli“ veci okolo Reformaty. Ak však dnes v Tranosciu počítajú igelitové tašky, či ich riaditeľ minul viac, alebo menej, keď vadí legálne vyradenie mobilov za zostatkovú cenu, tak je úplne jasné, že problém je úplne inde. Aj v Reformate videli a počuli, iba neriešili. A neriešia doteraz, hoci ide o skutočné problémy, ktoré boli vyčíslené v desiatkach až stovkách tisícov eur. Takže keď chcú, vidia veľmi dobre a dokonca hľadajú problém tam, kde nie je, keď nechcú, tak nevidia nič. Asi je za tým zas ten „náš človek“. Ak proti nám nemajú nič, len svoje lži, ktoré šíria po cirkvi, je to smutné, lebo potom nik, komu oni nedovolia, nemôže pociťovať to vnútorné povolanie do služby, nik nemôže počuť hlas Boží a nik nemôže povedať, že chce v cirkvi slúžiť, ak počuje hlas Pánov: „Koho pošlem, kto pôjde…“ (Iz 6, 8). Ak záleží len na tom, koho nové vedenie cirkvi vyhlási za svätého, resp. koho potupia, tak potom nik nebude chcieť slúžiť v cirkvi, kde človek rozkazuje a Kristus je v kúte. Pána Boha treba milovať viac a nie zneužívať Božie slovo. Ten kto miluje Boha, ten miluje aj človeka (ako On nás miloval) a nepohŕda ani najmenším členom Kristovej cirkvi. Ľudská zloba a ľudské zámery sa nám predkladajú ako niečo, do čoho ani Pán, hlava cirkvi – Ježiš Kristus, nemá čo zasahovať. My však veríme tak, ako sme sa to učili od mladosti v EC.V, že Pán Ježiš Kristus spája ľudí celého sveta, volá k navráteniu sa k Bohu a vyzýva: „pokánie čiňte”! (Mt 4, 17) Sme právoplatnými členmi EC.V, pokrstení v EC.V, konfirmovaní a sobášení. Farári, ktorí sa k nám pripojili, sú ordinovanými a veľmi si ich vážime za ich vernú prácu v cirkvi. To nestačí? Nestačí, že veríme v Pána Ježiša Krista? Ak toto nestačí teraz v evanjelickej cirkvi na Slovensku, potom sa právom pýtame: sú „naši“ predstavitelia ešte evanjelikmi?

Kde oni zatvárajú dvere, Boh ich otvorí
Kráľovstvo Božie, ktoré je tu medzi nami, pretože s nami je Pán Ježiš (kde sa dvaja, traja stretnú v Jeho mene, tak je On medzi nimi), sa nám predstavuje podľa Písma svätého ako kráľovstvo, kde vládne spravodlivosť, právo a radosť. Preto kde chýba spravodlivosť a právo, nezachráni to radosť nekajúcich. To nie je kráľovstvo Božie. Pokánie čiňte – je nielen výzva Jána Krstiteľa, Pána Ježiša Krista, ale i v 95 výpovediach nachádzame túto výzvu na prvom mieste. Sme unavení z neláskavej lásky nášho terajšieho vedenia cirkvi. Ale sme potešovaní z láskavej a dobrotivej lásky nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista ako i našej spoločnej lásky a podpory, ktorú si prejavujeme. Bratia a sestry, ak sme pre nové vedenie neprospešní, vedzte, že kto v Krista verí, tomu Boh také niečo nikdy nepovie. Svet potrebuje počuť o dobre, a to nám nemôžu zakázať. Kde oni zatvárajú, Boh inde dvere otvorí. Kde oni ublížia, Boh inde nájde ochotné srdce i ruky. Modlíme sa aj za nich. Ale nič od nich neočakávame, lebo keď srdce nemá miesto pre iných, ktorí v Krista veria, tam sa niet o čom baviť. My všetko očakávame len od svojho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Vďaka Pánu Bohu aj za tento čas milosti, ktorý sme prežili. Vďaka za všetku vašu podporu ASloZ, za modlitby, za finančné príspevky na činnosť ASloZ ako i novín, ktoré teraz vydáva Lutherus. Ďakujeme aj za osobnú podporu počas spoločných služieb Božích, konferencií a osobných stretnutí. Sme vďační aj za možnosť vydať denné čítanie – Smieť žiť pre Krista. Veríme, že je pre vás povzbudením. Veľmi si ceníme aj odvahu bratov farárov a sestier farárok, ktorí ako duchovní nezabudli, že slovom Božím môžu aj takto poslúžiť nielen vo svojich cirkevných zboroch ale i celej našej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Pánu Bohu patrí vaše veľké poďakovanie za všetku ochranu a opateru našich rodín, cirkevníkov, ktorí s nami zápasia boj viery. Ďakujeme aj všetkým našim podporovateľom a priaznivcom EC.V v zahraničí. Prežili sme toho za rok veľa, ale verím, že nás to nezlomilo, ale ukázalo, že ideme správnym smerom. Modlíme sa aj my za vás a prosíme, aby vaša viera v Pána Ježiša Krista bola silná a prinášala vám pokoj do mysle aj srdca. Milí členovia ASloZ, milí čitatelia, prajeme vám nielen pokojný adventný čas, ale i radostné prežitie Vianoc a úspešný vstup do Nového roku 2020.

Jaroslav Mervart
predseda ASloZ