Aj v novom roku vám prinesieme sériu rozhovorov na rôzne aktuálne témy a dianie na Slovensku a vo svete, v našej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku aj mimo nej. Našou snahou je osloviť ľudí rôznych vekových kategórií, vzdelania, veku, laikov aj duchovných v službe.
Rok, ktorý je za nami, priniesol nové podmienky života, viaceré obmedzenia a nové formy fungovania všetkého okolo nás. Niečo vzal, niečo dal. Na základe toho máme očakávania, priania do nového roka. O tom, ako starý rok ovplyvnil náš život a čo očakávame v tomto novom roku, sme sa rozprávali Jaroslavom Ďurišom, evanjelickým a. v. farárom pôsobiacim v Stredných Plachtinciach.
Ako by ste zhodnotili rok 2020? Čo vás počas neho najviac ovplyvnilo, sklamalo, potešilo?
Minulý rok bol rokom, aký som za svojich doterajších 48 rokov života ešte nezažil. Dokonale nás prebudil z predstáv, že tak, ako sme žili doteraz, to môže ísť donekonečna. No zároveň pekne odkryl charakterové črty nás, ľudí. Tie, ktoré v čase pokoja sú v nás ukryté. Ukázal nám, ako jeden vírus môže otočiť beh sveta a úplne ochromiť jeho fungovanie. Ukázal nám, aký veľký vplyv majú médiá na ľudí a až k akému strachu nás môžu priviesť. Naplno odkryl skutočnosť, ako súčasní ľudia neradi niekoho počúvajú – hlavne, keď ide o nariadenia, ktoré ich v niečom majú obmedziť. No a výsledky tohto všetkého sme žali hlavne v čase vianočných sviatkov a v prvých týždňoch tohto roku, keď sú stále zatvorené dokonca i kostoly.
K tomu, čo ma v tom všetkom potešilo, snáď patrilo to, že ako rodina sme boli zdraví. Že sa vírus v prostredí, v ktorom žijeme, až tak veľmi „nevybúril“. V minulom roku napríklad v našom cirkevnom zbore boli len 4 pohreby, čo za môjho viac ako 20-ročného pôsobenia v Plachtinciach je ďaleko najmenej za posledné roky a aj keď som sa díval do matrík mnoho rokov dozadu.
Cirkev v roku 2020 prešla namáhavým obdobím, či už spojeným s pandémiou koronavírusu, alebo so zmenou financovania, obmedzením alebo dokonca úplným zrušením bohoslužieb a iných podujatí. Čo podľa vás najviac ovplyvnilo cirkev, jej fungovanie a aký je váš názor na tieto zmeny? Ostala cirkev v kontakte so svojimi veriacimi?
Naša Evanjelická a. v. cirkev na Slovensku prechádza veľmi namáhavým obdobím už mnoho rokov. Viete, poviem vám, v čom ja vidím dôsledok tých rôznych turbulencií v našej cirkvi. Chýba mi v nej v posledných rokoch akási kontinuita. Na mnohých postoch nám chýbajú odborníci, ktorí sa veciam, o ktorých sa hovorí, aj rozumejú. A teraz prejdem k prijatému Cirkevnému ústavnému zákonu č. 2/2020 (CÚZ 2/2020) o finančnom zabezpečení poslania a činnosti ECAV na Slovensku a zriadení Fondu finančného zabezpečenia ECAV.
Veľmi šikovný a rozhľadený človek, bývalý riaditeľ GBÚ Ing. Dušan Vagaský, už od roku 2010 na generálnom presbyterstve navrhoval, aby synoda odsúhlasila „1 euro na člena“ ako celocirkevný príspevok. Nazval to vtedy projektom „Cirkev sebe“. Ročne by to činilo čiastku okolo 220 000 eur. Tento návrh však vždy bol na generálnom presbyterstve zmietnutý zo stola, nakoľko 1 euro na člena je vraj pre naše cirkevné zbory veľmi veľa. Teraz sa od nás požaduje 7-násobne viac každý rok. A je to ozaj drastický krok, ktorý nebol v našej cirkvi vôbec dostatočne prediskutovaný.
Konkrétne za náš cirkevný zbor je to takmer 3 500 eur. Vieme, že ich máme uhradiť v štyroch splátkach, ale nevieme konkrétny účel, na ktorý tieto peniaze pôjdu. Ak si k tomu prirátame dištriktuálny príspevok (tiež v roku 2020 zvýšený), seniorálny príspevok a povinné ofery, prídeme takmer k číslu 5 000 eur za rok.
A či cirkev zostala v kontakte so svojimi veriacimi? Viete, cirkev – to sme my všetci, ktorí ju tvoríme. A to, či sme zostali v kontakte my s cirkvou, záleží na všetkých nás. Ja si dnes uvedomujem, že je potrebné podporiť našu cirkev, ak nám na nej záleží. Viem, že aj v evanjelických cirkvách okolitých štátov je to tak. Ale uvedomujem si aj to, že ľudia najlepšie podporia tieto veci, keď budú vidieť, na čo konkrétne peniaze z cirkevných zborov pôjdu.
Náš cirkevný zbor v Stredných Plachtinciach takto postupne vytvoril Regionálne cirkevné múzeum Samuela Godru (z priestorov bývalej fary). Má svoj vlastný cirkevný vinohrad už celé desaťročia, dva kostoly, zborovú sieň, dve zvoničky a ďalšie dve hospodárske budovy. A naši ľudia to všetko podporujú a starajú sa o to. Vynakladajú na to nemalé finančné prostriedky, zúčastňujú sa brigád, no vidia aj to, že ich peniaze slúžia na dobré veci.
Neviem, či my ako cirkevný zbor budeme vedieť zaplatiť tak veľa do tohto fondu, ale napriek tomu si myslím, že nie je dobré nabádať ľudí a cirkevné zbory k tomu, aby sa vôbec nepodieľali na spolufinancovaní svojej cirkvi. A skôr treba zo strany predsedníctiev cirkevných zborov žiadať od kompetentných, aby každé euro, ktoré sa zašle do Fondu finančného zabezpečenia ECAV, im bolo vyúčtované. To znamená zdokladované, na čo presne peniaze z toho-ktorého cirkevného zboru boli použité. Mohli sme začať so spolufinancovaním oveľa skôr a omnoho jemnejšie, no dnes už zbytočne budeme plakať nad rozliatym mliekom.
Čo očakávate od roku 2021? Čo podľa vás najviac ovplyvní smerovanie našej cirkvi v roku 2021?
Rok 2021 bude v našej cirkvi ďalším rokom na jej ceste. Od nás všetkých, ktorí ju tvoríme, záleží, akým aj tento rok bude. Čaká nás sčítanie obyvateľstva a možnosť priznania sa k našej drahej cirkvi. Verím, že v priznaní sa k našej cirkvi nesklameme. Mnohé bude aj v tomto roku závisieť od toho, aká bude situácia ohľadne koronavírusu, či prekonáme strach z neho a čo všetko budeme môcť v cirkvi konať. Rok 2020 naštartoval „on line cirkev“, no osobný kontakt s našimi veriacimi je veľmi-veľmi potrebný.
No a tento rok a tohtoročná Synoda nám dajú odpočet, aj čo sa týka CÚZ 2/2020 o finančnom zabezpečení poslania a činnosti ECAV. Sám som na to veľmi zvedavý a myslím si, že nielen ja, ale mnohí ďalší budú tieto veci veľmi pozorne sledovať. No a smerovanie našej cirkvi podľa mňa najviac ovplyvní práca a snaženie všetkých nás, ktorí ju tvoríme. Lebo ako sa my budeme správať k našej cirkvi, ako v nej budeme pracovať, akí budeme v nej aktívni, tak ona bude napokon vyzerať.
V roku 2021 nás čaká aj ďalšie sčítanie obyvateľstva, ktoré cirkvám nastaví zrkadlo a po zmene financovania cirkví výrazne ovplyvní ich ekonomickú stabilitu. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 mala ECAV na Slovensku najväčší úbytok veriacich spomedzi všetkých registrovaných cirkví. Čím si myslíte, že bol spôsobený takýto úbytok veriacich? Myslíte, že sa za desať rokov zmenila situácia a akým smerom? Urobila cirkev podľa vás dosť, aby zmenila klesajúci trend počtu veriacich?
Klesajúci trend počtu veriacich ja vidím takto: ak sa pozriete na počet obyvateľov v mnohých našich dedinách za 10 rokov, myslíte si, že počet obyvateľov za 10 rokov rastie? Je tu aj trend dnešnej doby mať málo detí, nesobášiť sa, nechávať deťom v otázke viery a krstu: „nech sa raz oni rozhodnú samé, či chcú byť kresťanmi“. Dediny sa nám vyľudňujú, v mestách je väčšia anonymita a ťažšia dostupnosť do kostolov či cirkvi. Pozrime sa na počet ľudí v našich zboroch a porovnajme ho s počtom evanjelikov pred 10 rokmi – a hneď môžeme mať očakávania, ako asi sčítanie obyvateľstva pre našu cirkev dopadne. Záleží teda na každom jednom človeku, ktorý sa zúčastní sčítania, aby kolónku vierovyznanie neobišiel, ale sa k našej cirkvi priznal.
Čo by ste si želali do nového roka 2021 a čo by ste odkázali a popriali ľuďom v novom roku?
Moje želanie do tohto roku zhrniem do výroku, ktorý som často počúval z úst nášho pána farára Jána Oslíka st. z kazateľne v Príbelciach: “Mám veľmi rád našu drahú evanjelickú a. v. cirkev a som hrdý na to, že do nej patrím!“ Nech sa tieto slová stanú živými aj v našich životoch, aby si naši evanjelici čím vo väčšom počte mohli povedať: „Mám rád našu drahú evanjelickú a. v. cirkev a som veľmi rád, že do nej patrím!“ Lebo všetko ostatné v nej sa odvíja práve od toho, či tieto slová vieme nielen vysloviť, ale si za nimi vieme aj vždy stáť.
Asociácia slobodných zborov sa nestotožňuje zo všetkými názormi v príspevku.
Príspevok je uverejnený v rámci plurality názorov.
ilustračné foto: pixabay.com
