Už dávno nastal ten čas, aby sme precitli a jasne si uvedomili, že v súčasnom stave naša cirkev už nie je demokratická. Popritom všetci uznávame, že demokracia je najlepší systém spravovania vecí verejných a naša cirkev sa vari najviac zo všetkých snažila byť demokratickou. Jej základy aj demokratické sú. Čo však nemá nič spoločné s demokraciou, je spôsob vládnutia súčasného vedenia cirkvi. Prečo si to myslím? Lebo všetci sa zaiste zhodneme, že základným kameňom slušnosti a demokracie je dialóg. Doslova dia – logos v gréčtine znamená „dve reči alebo dva rozhovory“. Na dialóg teda nutne treba najmenej dvoch, na rozdiel od monológu, ktorý je mono – logos, teda reč jediného. Totalita sa vyznačuje tým, že dialóg (dia-logos) nepripúšťa. No v každej slušnej demokratickej spoločnosti mať iný názor nie je problém hoden zavrhnutia, ale výzva k dialógu a prezentácii svojho presvedčenia.
Moderný človek potrebuje demokratický dialóg
Totalitné a fašistické režimy sa rozhovoru dvoch slobodných oponentov stránia, pretože sa boja, že to naruší ich moc. Zatiaľ sa však ukázalo, že moderný človek demokratický dialóg potrebuje a politické systémy, ktoré ho vylučujú, postupne všetky na svete skrachovali, snáď s výnimkou Afganistanu a Saudskej Arábie, kde mať iný názor znamená smrť. Myslím si, že potiaľto by sme sa mohli všetci zhodnúť, že toto sú priezračne jasné veci. Menej jasné však už je, prečo sa naša cirkev, žiaľ, v poslednej dobe stala nedemokratickou. Zaradila sa tak do myšlienkovej kategórie Talibanu alebo Islamského štátu. U nás zatiaľ trest smrti za iný názor nehrozí, i keď brat Eľko ešte v časoch svojho seniorovania vyslovil domnienku, že sa desí toho, že by v našej spoločnosti nadobudli evanjelici rozhodujúce slovo, číselnú prevahu. Príčinou jeho fóbie je jeho presvedčenie, že evanjelici sú najmenej tolerantní a najviac agresívni spomedzi ostatných registrovaných cirkví (či tento názor zdieľa doteraz, neviem, ale neviem si ani predstaviť, ako sa dá tento názor skĺbiť s funkciou generálneho biskupa, ktorý by sa podľa mňa mal starať o to, aby evanjelikov bolo čím viac… Alebo sa mýlim?).
Druhou podmienkou je pravda a právo na informácie
Strážnym psom demokracie sú médiá, platformy, z ktorých ľudia čerpajú informácie. Ak je platforma jediná, ide o komunistické Rudé právo. Naopak, viacej médií signalizuje demokratickú spoločnosť. V poslednej dobe sa v rámci E.AV (celý názov máme zakázané uviesť, pozn. red.) vytvorila skupina ľudí, ktorí majú odlišný názor na riadenie cirkvi, ako má súčasné vedenie. Títo ľudia chcú mať pravdivé informácie o tom, čo sa deje v cirkvi, pretože pravda je druhou podmienkou demokracie. V demokracii má každý právo na informácie. Upierať niekomu toto právo je nedemokratické. V demokratickej spoločnosti má každý právo na názor. Upierať niekomu právo na názor je nedemokratické. V demokratickej spoločnosti názorové prúdy vedú medzi sebou dialóg a existuje vymožiteľnosť práva. Nemôže sa stať, že ľudia, celý život pracujúci pre cirkev, sú odsúdení a trestaní s odôvodnením, že „zhrešili“ voči záujmom cirkvi, ako v prípade bratov Klátika, Lukáča a Krivdu. Toto, čo predviedli, je aziatský spôsob vedenia sporu, kde k trestu stačí iný názor, než má despota. Mohli sme to už okúsiť v 50-tych rokoch, keď bol minister zahraničia ČSR Clementis obesený za to, že v 30-tych rokoch kritizoval Stalina… Tento typ „práva“ môžeme okúsiť na vlastnej koži v E.AV dnes, keď na zničenie kariéry človeka stačí nedoložené osočenie o „prehrešení“.
Ospravedlnia sa za nálepku „teroristov“?
Ešte i inkvizícia používala kultivovanejšie metódy než dnešní nositelia „práva“ v E.AV. Inkvizičný proces totiž vždy sprevádzala vieroučná debata, kde človek mal právo na obhajobu, vyslovenie svojho názoru, príležitosť na odvolanie a zdôvodnenie obžaloby (ako napr. Jan Hus). Dnes nám stačí jediné slovko „prehrešenie“ a biskupi prídu o kríže. Keby mali dnešní žalobcovia E.AV tú právomoc, aby emeritných biskupov upálili, určite by to vykonali (v tom sa zhodnem s názorom I. Eľka o intolerancii evanjelikov, lenže z jeho názorového spektra). Keď je demokracia tak flagrantne potlačená ako slušnosť v kauze DIACONIA Svätý Jur, tak nás už neprekvapí, že sa bývalému agentovi ŠtB Júliusovi Filovi tak dobre v dnešných pomeroch darí. Veď kde na svete by mohol agent komunistickej tajnej polície vyučovať etiku na vysokej škole 30 rokov od novembra 89? Kde na svete by mohol biskup používať také nízke priekupnícke finty, ktoré z botasiek ADIDAS šikovne spravia ABIDAS? Lebo len o tom je celá „diaconia“, však, pán emeritus s neodňatým zlatým krížom? Ani jeden jediný krát sa súčasné vedenie ani len nepokúsilo o dialóg či názorový stret s opozičným názorom. Takto si predstavujeme demokratickú cirkev, že na otázky niekoľko tisíc evanjelikov (ak počítame len 7000 signatárov petície) ani neodfrkneme, lebo to uráža náš majestát. S kým chce vedenie diskutovať? Ako chce viesť dialóg? Len s tými, čo majú ich názor? Tak potom to je fraška, ktorú predvádza dnes E.ST (celý názov máme zakázané uviesť, pozn. red.). Jedného dňa bude musieť niekto spočítať, koľko adekvátnych a vážnych otázok položili evanjelici cez toto médium svojmu vedeniu, na ktoré NIKDY nedali odpoveď. Ani jediný jeden krát, lebo sa zaštiťovali princípom „s teroristami sa nevyjednáva“ – lenže teraz sa ukázalo, že celý „terorizmus“ ASloZ bol jeden účelový výmysel. Ospravedlní sa vedenie E.AV za to, že označilo niekoľko tisíc evanjelikov s iným názorom nálepkou „terorista“? Pravdaže nie, od ľudí, ktorí nevedia, čo je demokracia a slušnosť, sa to očakávať nedá… Ale viete čo? Čo ak nám nejaký pes postaví snehuliaka? To bude paráda. Len pekne čakajme a možno raz aj nasneží…
Ján Ľachký
ilustračné foto: pixabay.com
