Cirkev je jedinečné spoločenstvo veriacich ľudí v Ježiša Krista. Kto chce patriť do cirkvi, môže, ak verí v Syna Božieho. Pán Boh ustanovil v cirkvi zvestovanie evanjelia a prisluhovania sviatosti. Povolal si k tomu ľudí, ktorých osvietil Duchom Božím a do srdca im vložil túžbu hlásať evanjelium Ježiša Krista. Zvestovanie evanjelia a prisluhovanie sviatostí sú prostriedky, cez ktoré človek uverí a rastie vo viere v Boha. Kristus je hlavou cirkvi. Jemu jedinému je každý veriaci zaviazaný poslušnosťou (… Boha treba viac poslúchať ako ľudí? Sk 5, 29). Prečo? Lebo niet spasenia v nikom inom (Lebo nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. Sk 4, 12).
To znamená, že v cirkvi Kristovej si nik nemôže nárokovať privilégiá prislúchajúce Božiemu Synovi (Boh hovorí:… Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte. Mk 9, 7). Každý kresťan, od biskupa až po najmenšie dieťa v cirkvi, je zaviazaný bezvýhradnou poslušnosťou jedine Bohu. Cirkev je rodinou, ktorá je poslušná svojmu Bohu, ktorého ctí a oslavuje.
Správať sa v súlade s Kristom
Ak však niekto nie je stotožnený so svojím povolaním Kristovho služobníka, potom si začne nárokovať takú pozornosť či pre človeka až nedôstojnú podriadenosť iných, ktorá je často vynútená pod hrozbami uplatňovania rôznych možných trestov a zastrašovania. Kristov služobník pritom nemá právo ubližovať, svojvoľne trestať či lžami znevažovať svojich bratov a sestry vo viere (Mt 24, 49 – 51).
Poslušnosť, ktorá sa vyžaduje oproti pozemským vrchnostiam, v cirkvi má vyplývať z poznania, že ten, kto bol zvolený do funkcie biskupa či inej funkcie, nie je tu preto, aby jemu slúžili ľudia ako poddaní otroci. Ale je tu preto, aby on svojím osobným príkladom viery v Pána Boha ukázal vzor zodpovedného šafára v cirkvi. Má byť „strážcom vierouky„ pre všetkých, aby vedel napomínať tých, ktorí by sa od viery, ktorá je nám zvestovaná cez Písmo sväté, odklonili.
Zároveň musí preukazovať veľkú mieru tolerantnosti voči hriešnikom, čo však neznamená, že bude ako biskup zakrývať previnenia, neprávosť, nespravodlivosť, klamstvo, podvádzanie a iné hriechy, ktoré narúšajú spoločenstvo viery v Ježiša Krista. Jednotu cirkvi rozbíja jedine hriech. Tolerantnosť v zmysle nevidenia zla nie je u biskupa prípustná. Tolerantnosť voči hriešnikom sa musí chápať ako schopnosť s láskou pozerať na tých, ktorí padli do hriechu. No súčasne na modlitbách má nachádzať riešenia, ako sa priblížiť k týmto ľuďom slovom Krista, aby oni uvideli svoje zlyhania a boli ochotní k náprave života.
Spravodlivosť dosvedčuje pravú vieru
Biskup musí byť rovnako spravodlivý ku všetkým. Nesmie uprednostňovať niektorých na úkor iných. Tragédiou je, ak používa „dvojaký meter„ a svoje hodnotenie vydáva od stola. Nemá ospravedlňovať hriechy a zľahčovať vinu tých, ktorí sa previnili. Nemôže si ani dovoliť ísť proti Bohu a trestať svojich bratov a sestry vo viere za skutky, ktoré nespáchali, a to len preto, lebo tým preukáže službu svojim priateľom.
Nesmie si dovoliť z princípu Kristovho prikázania lásky hrubo obviniť niekoho bez vypočutia a bez dôkazov o vine človeka. Previňuje sa proti Bohu a Kristovej láske aj vtedy, keď šíri klamstvo, podnecuje nenávisť vymyslenou lžou alebo ak svoje hriechy či hriechy svojich priateľov hádže na iných. Mal by si uvedomiť, že človek sa svojich hriechov nemôže zbaviť presúvaním svojho hriechu na iného človeka či skupinu ľudí. Žijeme v 21. storočí, nie v 16. storočí.
Zlý príklad neprinesie dobré ovocie
Ak by takto biskup či iný funkcionár cirkvi nekajúcne konal, musí si byť vedomý toho, že takéto správanie vzbudí v cirkvi veľkú mieru neposlušnosti voči jeho osobe. Tí, ktorí Pána Boha milujú, nebudú poslúchať toho, kto Boha necti. Tí, ktorí Pána Boha milujú, sú priamo vedení k „neposlušnosti„ práve veľkou neláskou takéhoto biskupa. Pán Boh koná v láske a nikdy klamstvo nevyhlasuje za pravdu ani pravdu nevyhlási za lož.
Ovocie viery nepochádza zo zlého stromu hriechu. Klamstvo biskupa sa nemôže stať pravdou len preto, lebo to povedal z pozície svojej funkcie. Ak sa pozrieme na dnešnú situáciu, cirkev nie je zdravá. Túto situáciu nespôsobilo spoločenstvo veriacich evanjelikov a. v. v Asociácii slobodných zborov Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, ale tí, ktorí evanjelickú verejnosť zavádzajú, klamú a ktorých túžbou je zničiť ECAV rozložením jej hodnotových priorít. či napĺňaním Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku neevanjelickým učením.
Keď pastier nepotrebuje ovce alebo o pastierovi, ktorý nezachraňuje ovečky
Generálnemu biskupovi prekáža skupina veriacich ľudí Evanjelickej cirkvi a. v., ktorá poukazuje na neprávosti a hrubé porušenie prikázania lásky v cirkvi. Na synode sa odsúhlasí, aj pod jeho vedením, že synodáli, ktorí sú členmi Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, nechcú mať nič spoločné rovnako s členmi Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Podľa uznesenia synody z roku 2019 evanjelici a. v., ktorí vidia odklon od učenia cirkvi a divoké šafárenie v cirkvi, nepatria do Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a majú byť ignorovaní, pritom sú však krstení, konfirmovaní, sobášení či ordinovaní.
Kto teda skutočne rozbíja cirkev? Kto členov cirkvi stavia mimo cirkevného spoločenstva? Kto v cirkvi selektuje na hodných a nehodných, prospešných a neprospešných? Vzniká tu aj otázka, či len synoda – jej členovia sa domnievajú, že oni sú praví evanjelici, a ešte tí, ktorým to oni láskavo dovolia? Alebo sú pravými evanjelikmi augsburského vyznania všetci, ktorí sa k viere v Krista priznávajú, chcú žiť v tejto viere a Krstom svätým boli prijatí do cirkvi?
Len niekto je nevhodný
Je zarážajúce že sa Synoda doteraz nevyjadrila k iným závažným otázkam, ako je homosexualita, snahy o legitimizáciu eutanázie, k otázke potratov. Rovnako nerieši dlhodobé poklesky vlastných farárov spojené s porušovaním zákonov či morálnym úpadkom a neprekáža jej ani rozbíjanie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku bývalými spolupracovníkmi ŠtB. Zároveň však tvrdí, že pre cirkev vraj nie sú dosť dobrí niektorí členovia cirkvi, a to pre názor, ktorý nie je proti Písmu ani Kristovi ako hlave cirkvi. Evanjelici a. v., ktorí sa spojili v Asociácii slobodných zborov, nezaložili novú cirkev ani nikdy z Evanjelickej cirkvi a. v. neodišli a sú naďalej jej právoplatnými členmi.
Quo vadis – mládež Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Generálny biskup so svojimi spolupracovníkmi dáva najavo svojimi odsudzujúcimi výrokmi, že oni sa prehrešovať môžu, ale iní na hriech, ktorý rozbíja vzťahy v cirkvi, nemôžu ani len poukazovať bez toho, aby neboli doživotne dehonestovaní a pracovne postihovaní. Ako záleží predsedníctvu cirkvi na vierouke napríklad mládeže v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku?
Na tom, aby mládež v evanjelickej cirkvi bola vzdelávaná v učení cirkvi podľa Augsburského vyznania, ktoré nie je v rozpore s Bibliou a jej etickými, morálnymi zásadami. Prečo teda podpisuje zmluvu o spolupráci s naddenominačnou organizáciou, ktorá evanjelickú mládež našej cirkvi neučí mať v láske evanjelickú cirkev? Práve naopak, mládež školená touto organizáciou stráca vzťah k vlastnej cirkvi.
Ak aj táto mládež pracuje v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, vo väčšine prípadov nie je stotožnená jej s vieroukou a nie je ani ochotná pokračovať v učení podľa Augsburského vyznania. Ak teda generálny biskup krivo obviňuje Asociáciu slobodných zborov vraj z nejakého „neodôvodneného nároku„ na pravý výklad viery, prečo nehľadí na svoje rozhodnutia a nie je schopný zabezpečiť vzdelávanie mládeže v rámci našej Evanjelickej cirkvi a. v., ale potrebuje barličky od naddenominačných organizácií financovaných zo zahraničia?
Trestanie ako forma sebarealizácie je nedôstojná veriaceho človeka
Obviňovať teda Asociáciu slobodných zborov z toho, že títo veriaci, ktorí chcú byť aj naďalej evanjelikmi podľa augsburského vyznania je podivné. Máme to chápať tak, že len biskup Eľko je jediným teológom, on jediný poskytuje pravý a správny výklad viery v Krista a nik iný, ani evanjelickí farári v Asociácií slobodných zborov, ani laickí členovia nemajú právo nič o vierouke vravieť?
Práve generálny biskup nám tu podsúva sektárske praktiky, ktoré majú jedného vodcu sekty, ktorého je potrebné vo všetkom bezvýhradne poslúchať, a nik si nemôže dovoliť mať iný názor. Trestaný je tam každý, kto zistí, že „cisár je nahý„, dovolí si na to upozorniť a žiada nápravu.
Asi si to biskup Eľko neuvedomuje, ale týmto správaním zasahuje do osobnej slobody veriacich ľudí v cirkvi, kde je on generálnym biskupom, a robí z nich ľudí, ktorým Kristus akoby nedal svojho Ducha, aby žili vo viere. Evanjelická cirkev a. v. si takéto výklady viery nezaslúži. Domnievame sa, že v Evanjelickej cirkvi a. v. sme verili, že Duch Boží si povoláva k službe Kristovej koho chce, a nie toho, ktorého nám prikážu napríklad bývalí spolupracovníci ŠtB. V našej Evanjelickej cirkvi a. v. nemáme katolícku hierarchiu a hlavou je nám stále Ježiš Kristus. Ani našich duchovných sme nevolali otcami.
Falošné obviňovanie Asociácie slobodných zborov aj zo strany generálneho biskupa je neprofesionálne. Napriek tomu sme svedkami toho, ako sústavne útočí a spochybňuje každý dobrý úmysel, každú dobrú myšlienku, každého evanjelika, ktorý si dovolí tvrdiť, že sa cirkev uberá preč od Augsburského vyznania. Generálny biskup to však nevidí.
Zosmiešňovanie, spochybňovanie, obviňovanie, popudzovanie, udania, žaloby s vymyslenými obvineniami nie sú dobrou vizitkou toho, ktorý má byť prvý medzi rovnými. Neprekáža mu, že akciová spoločnosť Tranoscius je temer rok v nečinnosti, a „sprivatizoval„ si značku Evanjelického Posla spod Tatier pod Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku.
Augsburské vyznanie vraj nevieme vykladať, hovorí „pastier“
S Augsburským vyznaním sa Luther plne stotožňuje. Ak teda v Asociácií slobodných zborov povieme, že Luther to hovorí v Augsburskom vyznaní, vôbec si tým neprotirečíme ani si Augsburské vyznanie zle nevykladáme.
Generálny biskup by sa mal zamyslieť veľmi vážne nad tým, pre koho je pastierom v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Dobrý pastier vchádza dverami. To znamená priame, jasné, čitateľné konanie, kde nik nemusí pochybovať o dobrých úmysloch toho, ktorý vchádza. Sú tu aj tí, ktorí vchádzajú a preliezajú inokade do cirkvi. S obsahom viery cirkvi sa nestotožňujú, potrebujú len vonkajšiu značku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Generálny biskup Eľko však na adresu vo viere ukotvených členov často používa slovo „perverzné„ – no pritom sám toto slovo napĺňa svojimi vyjadreniami a skutkami.
Prenasledovanie členov a sympatizantov Asociácie slobodných zborov
Oklamávanie bratov, podvodné správanie, skrývanie sa za grémiá, úmyselne navrhovanie zákonov pre možnosť trestania v cirkvi dosvedčuje len nezrelosť na post biskupa, od ktorého sa požaduje láska k bratom a sestrám. Spochybňovať, znevažovať a klamať o tých, ktorí neprestali byť evanjelikmi podľa Augsburského vyznania, je prinajmenšom podozrivé a medzi veriacich vnáša otázku, či generálnemu biskupovi evanjelici augsburského vyznania prekážajú. Evanjelici a. v. združení v Asociácii slobodných zborov sú spoločenstvom ľudí, ktorí si chcú pomáhať v dobrých veciach života. Nedomnievame sa, že jednota cirkvi je založená na jednote v hriechu.
Tiež sme toho názoru, že nie je správne klamárov vyhlásiť za hlásateľov pravdy a tých, čo sú pravdiví, naopak, za klamárov. Asociácia slobodných zborov je tu pre všetkých prenasledovaných evanjelikov a. v., pre tých, ktorým na evanjelickej cirkvi a. v. záleží. Nepokladáme tiež činnosť farárov, ktorí boli v ŠtB, za neškodnú pre cirkev.
Sme tiež presvedčení, že ak by tu Asociácia slobodných zborov nebola, aj napriek tomu by pokračovalo prenasledovanie za názor a aj pre takú normálnu vec, ako je život sám. Prenasledovaní by boli jednotlivci za hlbokého mlčania o ničom neinformovaných nefunkcionárov v cirkvi. Bola by to pravá jednota cirkvi?
No tyranom prekáža, že si ľudia v cirkvi pomáhajú. Títo despoti útočia na členov Asociácie slobodných zborov, pretože chcú mať kontrolu aj nad tým, komu sa smie a komu sa nesmie pomáhať. Stavajú sa tak bezbožnými, podobní levítovi a kňazovi, ktorí prešli okolo zraneného človeka bez povšimnutia a ponáhľali sa vykonať bohoslužbu. Služba Bohu, ktorá hrubo ignoruje pomoc blížnemu, je modloslužbou.
Každodenná realita nás totiž v cirkvi presviedča, že sa nám predkladá model modloslužby. Veď nestačí byť dobrým evanjelikom, nestačí mať vieru v Krista, nestačí sa ani usilovať pomáhať ľuďom, pretože nové vedenie cirkvi nemá problém odstaviť zo života všetko a všetkých, ktorí nespolupracujú s myslením ŠtB, ako nám ho zanechalo v cirkvi po revolúcii niekoľko jednotlivcov, ktorí nevedia žiť vo viere v Krista, ale svojím konaním sústavne dokazujú svoju povýšenosť nad Krista a seba pasovali do úlohy boha, ktorý rozhoduje o bytí či nebytí nejakého človeka.
Slovo Kristovo je však nado všetko, ono zostáva naveky, toho sa chceme držať naďalej. Ak vedenie cirkvi kritizuje Asociáciu slobodných zborov, jej členov a ani raz s nimi nekomunikovalo, dosvedčuje tým svoju aroganciu k pravde a určuje smerovanie, ktoré naďalej bráni, aby evanjelická cirkev vo viere rástla.
Kto súhlasí so spolupracovníkmi ŠtB, ten vždy život ľuďom ničí. Je preto zarážajúce, ako cirkev minulý rok odignorovala výročie pádu komunizmu u nás.
Činnosť cirkvi po 30. rokoch
Všetci sme hriešni, ale doba komunizmu a jeho myslenia znemožnenia činnosti cirkvi sa naplno prejavuje u tých, ktorí bránia, aby evanjelická cirkev pokračovala vo svojom vyznaní podľa Augsburského vyznania. Každý úprimne veriaci kresťan, evanjelik a. v., musí vidieť, že za tridsať rokov činnosti cirkvi, sa misijne neposunula veľmi dopredu. Zaiste tu niekto môže vyrátavať to, čo sa podarilo, ale buďme úprimní: v skutočnosti je toho za toto obdobie v slobode žalostne málo.
Jednou z príčin v poslednom čase je síce proklamovanie jednoty, v skutočnosti sa nám však predkladá model „indického zmýšľania„ v zmysle kastovania ľudí. Ľudská samoľúbosť a tak často generálnym biskupom zdôrazňovaná nejaká zaujatosť jednotlivcov je v skutočnosti presne konaná v opačnom garde jeho podporovateľmi.
Práve pre svoje osobné záujmy a neuspokojené túžby nadvlády nad ľudským osudom ženie roky niektorých k ničeniu cirkvi pre nejakú osobnú pomstu a strach z úspechu iných. Ani náznak úspechu sa nepripúšťa. Nie Asociácia slobodných zborov je preto vinná za problémy v cirkvi. Dobro nemôže byť predsa problémom.
Kto má strašiakov v skrini
Biskup má kostlivcov v skrini, ale je to jeho skriňa a jeho kostlivci, ktorí strašia a ničia Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku. Bez problémov je ochotný pozerať sa a schvaľovať odvolanie, ľudovo povedané vyhodenie, vieroučne, inteligenčne a emočne skúseného farára po 34-ročnej službe, a to napriek tomu, že teologická fakulta sa roky borí s nedostatkom študentov. Poslušnosť človeku aj v hlúpostiach pritakávajúceho je nadriadená nad erudovanosť farárskeho stavu. Je bližšia zmýšľaniu aj generálneho biskupa, z čoho sme veľmi sklamaní.
Klamstvo o Asociácii slobodných zborov
Asociácia slobodných zborov nie je nová cirkev. Boli sme a sme členmi Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Žiadame generálneho biskupa, ako aj členov synody, dištriktov a seniorátov, aby prestali s útokmi na našu adresu a nespochybňovali našu vieru v Pána Ježiša Krista. Aby nespochybňovali náš život, naše úmysly, keď nie sú ani natoľko spôsobilí, aby dokázali komunikovať a nepodporovali sa v klamstvách a zášti.
Dojmy z klamstiev nemôžu byť dobrým svedectvo viery tých, ktorí rozhodujú v uzatvorených grémiách, kde kričia, rozčuľujú sa práve nad svojimi klamstvami na adresu neprítomných a následne zaväzujú členov grémií k mlčanlivosti, takto sa povzbudzujú k páchaniu neprávostí a k hlasovaniam, ktoré s pravdou a vierou v Krista sú v hlbokom rozpore. Ani množstvo „pravých svedkov„, ktorých si vyškolili v súkromných rozhovoroch, nedosvedčuje pravdivosť skutkov, z ktorých sme aj v Asociácii slobodných zborov obviňovaní. Pravda nie je to, čo si grémium schváli, keď pritom jeho členovia konajú proti Božiemu slovu.
Keď história nie je pre vrchnosť matkou múdrosti
Vynášať verdikt zo strachu pred odhalením podvodov a veľkej nelásky k ľuďom nie je dobrým svedectvom viery dotyčných, aj keď sú členmi synody. História sa stále opakuje, je smutné, že aj v Evanjelickej cirkvi a. v. sa toto deje. Koncil odsúdil aj Husa, a predsa si nedovolíme tvrdiť, že tento koncil konal správne. Tí, ktorí pravdu nehľadali, schvaľovali uznesenie koncilu, veď mali svoje záujmy – vonkajšiu jednotu cirkvi. Hovorili o jednote a pravdu Božiu zabíjali.
Túžili len po vonkajšom zjednotení. Hus so svojou pravdou im bol na smiech, hodný zavrhnutia celým koncilom, hodný smrti. Kto však Pána Boha miloval, toto rozhodnutie koncilu pokladal za diabolské. Ak v minulom roku, v 21. storočí, synoda Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku prijala uznesenia proti Asociácii slobodných zborov, konala presne tak, ako koncil, ktorý odsúdil majstra Jana Husa. Ešte je na tom horšie to, že Husa si predvolali, ale aj tak ho odsúdili ako Krista. Formálne splnili niečo, čo Židia, ale svoj zlý úmysel zabiť Krista nezmenili.
Tak, ako to nezmenil koncil s Husom. A do takéhoto stavu spadli aj synodáli minulého roku. Preto už nepotrebovali ani dialóg s Asociáciou slobodných zborov lebo ich úmysel sa dokonal v ich hlavách dávno pred zasadnutím synody.
Kto cirkev ničí?
Kto teda rozbíja Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku? Rozbíjajú ju všetci tí, ktorí si myslia, že jazykom sú mocní, že sa môžu hrať na boha a určovať úspech či neúspech v živote človeka svojimi rečami. Takéto konanie je svetské konanie, podvodné, plné zla, ktoré s Kristovou cirkvou nemá nič spoločné. Aj Pán Ježiš Kristus sa pýtal, keď Ho bili: Prečo ma biješ? Môžeme sa takto pýtať aj biskupa Eľka, prečo rozkladá našu Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku klamstvami a vyhráža sa jej členom, evanjelikom a. v.?
Cirkev pre všetkých veriacich
Cirkev je miestom, kde Kristus prebýva so svojím ľudom. Kde je Kristus, tam nie je zlo. Ak vedenie cirkvi bojuje proti tým, ktorí v Krista veria, koná potom proti samotnému Kristovi. Veď cirkev je miestom pokoja a rozvoja osobnosti človeka. Ale nie preto ju Kristus založil, aby v nej niekto iných zneužíval ako otrokov.
Cirkev je tu pre všetkých Boha nájducich a hľadajúcich. Asociácia slobodných zborov je platforma pre všetkých, ktorí sú evanjelikmi a. v. a netúžia po katolíckej či inej hierarchii, ale po Kristovej vláde v ich životoch. Ak niekto nechce byť evanjelickom a. v., mal by to deklarovať vystúpením z cirkvi a nie prenasledovaním evanjelikov či vnášaním modlárskych praktík, aby cirkev rozložil, a tak donútil, aby evanjelici a. v. z cirkvi odišli.
Iný príklad. Sedemtisíc členov cirkvi, ktorí podpísali petíciu, je nie malý počet. Pre vás je to, biskup Eľko, málo? Na Slovensku je 11 miest s počtom obyvateľov od 6 000 do 7 000 tisíc. Je to skutočne v cirkvi málo?
Keď v niektorých zboroch máme účasť na bohoslužbách 15 členov? Koľko zborov v ECAV s počtom 7 000 členov máme? Ani jeden. Kto nemiluje domácich viery, bude milovať iných?
Pán Ježiš hovorí podobenstvo o jednej ovečke, ktorú Pastier šiel hľadať. Čo myslíte, brat biskup, kto je teda tou ovečkou?
Ľubomíra Mervartová
ilustračné foto: pixabay.com
