Kresťanská sloboda
17. nedeľa po Svätej Trojici
„Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva! Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok. Lebo jedno prikázanie obsahuje celý zákon v plnosti, ono: Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého. Ale ak sa hryziete a žeriete medzi sebou, pozor, aby ste sa navzájom nezničili. Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete vykonávať žiadosti tela. Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu; navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli. Ale keď vás Duch vedie, nie ste pod zákonom. A zjavné sú skutky tela ako: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, vraždy, opilstvá, hodovania a im podobné. O týchto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, čo robia také veci, nebudú dedičmi kráľovstva Božieho. Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. Tí, čo prináležia Kristovi Ježišovi, ukrižovali si telo s vášňami a žiadosťami. Ak Duchom žijeme, aj žime podľa Ducha.“
G 5, 1.13 – 25
Milí bratia, milé sestry!
Iste mi dáte za pravdu keď poviem, že žijeme v slobodnej spoločnosti v slobodnej krajine. Veľa ľudí na svete, žiaľ, toto šťastie nemá. Veľmi ľahko sa však sloboda dá zneužiť na zlé veci a veruže sa aj zneužíva. Slobodu zhromažďovania využívajú rozvracači spoločnosti horliaci za zavádzanie scestných ideológií a trendov, ktoré sú v priamom rozpore s našimi kresťanskými hodnotami. Sloboda tlače sa zneužíva na šírenie klebiet a častokrát i klamstiev. Je nutné si ale uvedomiť, že zneužívanie slobody môže veľmi ľahko viesť k jej strate. Tak ako to platí vo svetovej i lokálnej politickej sfére, o to viac to ešte platí vo sfére duchovnej.
Podobnú starosť mal aj apoštol Pavol v prípade kresťanov v oblasti Galácie. Vo svojom liste sa zaoberal nebezpečenstvom pre duchovnú slobodu, ktoré vychádzalo z bludného učenia, že ku spravodlivosti a spáse možno dôjsť nie len z milosti, ale aj dodržiavaním obradných zákonov. Okrem toho na duchovnú slobodu Galatských číhalo druhé nebezpečenstvo, a to zamieňanie si milosti odpustenia hriechov s akýmsi mylným povolením k vykonávaniu hriechov a bezbrehým napĺňaním túžob tela. O tejto druhej hrozbe práve pojednáva náš kázňový text, je veľmi aktuálna a týka sa našej kresťanskej slobody i dnes. „13 Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok. 14 Lebo jedno prikázanie obsahuje celý zákon v plnosti, ono: Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého. 15 Ale ak sa hryziete a žeriete medzi sebou, pozor, aby ste sa navzájom nezničili.“ Keď chceme hovoriť o kresťanskej slobode, nevyhneme sa diskusii o rozhodovaní sa vo veciach, ktoré nám Pán Boh priamo neprikazuje ani nezakazuje. Kristus nám zabezpečil slobodu od viny a odsúdenia hriechu, ako aj slobodu od moci hriechu schopnej ovládať naše srdcia a životy. Starý zlý nepriateľ by nám do hláv najradšej zasadil myšlienku, že Ježiš Kristus nám dal slobodu žiť tak, ako sa nám páči, že môžeme slobodne plniť všetky naše hriešne túžby. Veď predsa Ježiš sníma naše hriechy! Niektorí práve toto mylne považujú za kresťanskú slobodu. Ak sa totiž rozhodneme, že budeme žiť podľa túžob nášho hriešneho tela, potom sa len opäť dostaneme pod jarmo otroctva. Hriech sa nám tak pevne obopne okolo krku a znova nás zaťaží. Nielenže ovládne naše životy, ale zaťaží naše svedomie vinou a hanbou, čím nás opäť postaví pod odsúdenie zákona. Vtedy nastane presne opačný efekt, kedy človek slobodu stráca. Slobodu, ktorú nám zaistil Ježiš Kristus za cenu svojho nevinného utrpenia a smrti. Pavol nás preto naliehavo vyzýva: Nepoužívajte slobodu (alebo našu duchovnú slobodu) ako príležitosť pre povoľovanie telu. Slobodu, ktorú nám zaistil Ježiš máme využiť na to, aby sme sa navzájom milovali, slúžili si a nie využívali jeden druhého. Galatskí kresťania sa kvôli falošnému učeniu, ktoré prinieslo etnické rozdelenie do ich zborov hašterili, ohovárali a povyšovali jeden nad druhého. Pavol dokonca používa pre opis ich nenávistného a zlomyseľného správania expresívne slovíčka „hrýzť a žrať“ – hrýzť a žrať sa navzájom. Takéto chovanie vskutku neprichádza od Ducha Kristovho, ale jednoznačne pochádza z hriešneho tela. Určitým spôsobom sme v tomto smere všetci vinní, prinajmenšom nemilosrdnými myšlienkami voči blížnemu. Diabol sa neprestajne pokúša vnášať napätie a protivenstvá do cirkvi a kresťanských zborov. Kým žijeme v tomto svete, musíme byť voči tomu naozaj ostražití. Pavol preto dáva napomenutie a ponúka z toho cestu von keď hovorí: „16 Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete vykonávať žiadosti tela. 17 Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu; navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli. 18 Ale keď vás Duch vedie, nie ste pod zákonom.“ Pravdou je, že tento druh konfliktov v nás bude vždy, kým budeme žiť. Aj keď vieme a veríme, že Ježiš je náš Pán i Spasiteľ a pevne v Neho veríme a dôverujeme Mu v láske a odpustení, stále budeme každý deň zápasiť s hriechom a pokušením. Každý z nás má svoje vlastné trhliny v brnení viery, svoje vlastné zápasy s hriechom, ale musíme hriech vo svojom živote nenávidieť a nie ho prijímať. Pán Ježiš v Markovom Evanjeliu v 7. kapitole priamo hovorí, že „21 z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. 23 Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.“ Pavol v istých obmenách v našom texte hovorí to isté a zároveň veriacim dodáva i dôsledok takého jednania a to, „21b že tí, čo robia také veci, nebudú dedičmi kráľovstva Božieho.“
Milí bratia, milé sestry. Zoznam vecí vedúcich k takémuto katastrofálnemu výsledku je celkom jasný a priamočiary, nemyslíte? A predsa svet, v ktorom žijeme, sa nám snaží nahovoriť, že ich nemusíme nutne považovať za zlé. Apoštol Pavol obzvlášť ale varuje pred prijatím hriechu do nášho života a pred tým, aby sa stal súčasťou nášho životného štýlu a správania. Pripomína nám, že sme z milosti Božej a celkom nezaslúžene boli obmytí Kristovou krvou, ktorá nás očistila od viny a hriechov. Keď sme boli zachránení od hrozného odsúdenia, od otroctva hriechu, žime preto s radosťou kresťanskú slobodu, ktorú máme v Kristovi! Žime láskou, prinášajúc dobré ovocie, ktoré Duch prináša do našich sŕdc. Veď On nám dáva dostatok príležitostí v pokore slúžiť Trojjedinému Bohu, milovať a slúžiť si s blížnymi navzájom. Pretože „22 ovocím Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, 23 krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon.“ V tomto smere skutočne pamätajte na záverečné slová nášho textu: „24 Tí, čo prináležia Kristovi Ježišovi, ukrižovali si telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak Duchom žijeme, aj žime podľa Ducha.“ Ukrižujme si telo a spolu s Ním starého hriešneho Adama. Nepočúvajme hlas v sebe, hlas tela, hlas túžob. Ale buďme horliví načúvať Božiemu hlasu. Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme aj naďalej žili v pokoji a láske so svojím blížnym, vždy odrážajúc Kristovu lásku. On nás oslobodil od hriechu, aby sme tak mohli činiť. Žime a radujme sa v tejto skutočnej kresťanskej slobode, ktorú máme naveky v Ježišovi Kristovi Božom Synovi. Amen.
Modlitba
Všemohúci a láskavý Bože, ďakujeme Ti, že vďaka Tvojmu Synovi môžeme byť skutočne slobodní. Nedaj, prosíme, aby sme si túto kresťanskú slobodu mylne zamieňali so slobodou, ktorú nám náš odveký nepriateľ ponúka skrze tento svet. Neustále nám pripomínaj, že Tí, ktorí sa vydajú nesprávnou cestou nebudú dedičmi Tvojho Kráľovstva. Svojím Svätým Duchom nás zmocňuj k tomu, aby sme boli skutočnými vykonávateľmi viery. Aby sme boli ako mocné stromy zasadené pri vodných tokoch, dávajúce dobré ovocie medzi blížnymi, a to všetko len na Tvoju česť a chválu. Amen.
Bohu známy ev. a. v. farár
Ilustračné foto: Johannes Plenio on Unsplash
