Klára Madarásová
(1923 – 2021)
S hlbokým žiaľom v srdci, ale nádeji vzkriesenia a života večného si chceme spomenúť na Kláru Madarásovú, vdovu po evanjelickom a. v. farárovi ThDr. Júliusovi Madarásovi (*24. 9. 1919 – 26. 1. 1994), ktorá nás opustila 15. novembra 2021.
Životopis
Klára Madarásová, rodená Simonidesová, sa narodila 23. marca 1923 v Banskej Bystrici. Jej rodičia pochádzali zo starého protestantského vzdelaneckého rodu. Jedným z jej predkov bol Ján Simonides, rektor evanjelického gymnázia v Brezne, martýr svojej viery, odsúdený na galeje.
Prastarý otec z druhej strany rodu, Ján Lacko, učiteľ v kráľovskom meste Ľubietová, bol tiež väznený za svoje panslávske presvedčenie a národoveckú výchovu detí. A akoby sa tieto spoločenské rodové gény dedili, Klára Madarásová, rodená Simonidesová, prežila svoj život po boku milovaného manžela, rovnako rodáka z Banskej Bystrice, ktorý pre svoje náboženské presvedčenie o niekoľko desaťročí neskôr bol ako nepriateľ spoločnosti taktiež prenasledovaný a uväznený.
Klára Madarásová, dcéra Bela Simonidesa, dozorcu banskobystrického evanjelického cirkevného zboru a matky Marty Lackovej, vychovanej v národoveckej evanjelickej rodine, zdedila po svojich rodičoch nielen pevnú náboženskú vieru, ale aj vieru v silu a zmysel života, presvedčenie, že všetko to, čo človek dostane do vienka pri svojom narodení, je Božím darom. Všetko dobré aj zlé, radostné aj to, čo veľmi bolí. V manželstve porodila dve dcéry, staršiu Ľubu a mladšiu Jelu. Popri ich výchove sa s plným nasadením venovala aj výchove detí v nedeľnej škole cirkevného, v pôsobiskách svojho manžela. V cirkevnom zbore Spišskej Novej Vsi, kde bol jej manžel po kaplánskom období v Turčianskom sv. Martine a Prešove, kde bol zvolený za zborového farára.
Politické prenasledovanie
Tu sa stal obeťou politického prenasledovania, ktoré dopadlo na celú rodinu. Po jeho zatknutí a odsúdení na tri roky väzenia, zostala Klára Madarásová sama s dvoma deťmi, o ktoré sa musela postarať. Stratila priestor na bývanie a len s veľkými ťažkosťami sa jej podarilo nájsť si pracovné miesto, aby mohla uživiť svoje deti. Hoci bola odborne vzdelanou ekonomickou pracovníčkou, po dlhých týždňoch odmietania na rôznych pracovných pozíciách, sa jej napokon podarilo zamestnať, ako obyčajnej robotníčke pri triedení ovocia v spišskej konzervárni. Vždy hovorila, že Božie cesty sú nevyspytateľné. Jej vytrvalosť a pevnosť viery bola všetkým, čo ju poznali, príkladom.
Klára Madarásová sprevádzala svojho manžela po jeho čiastočnej rehabilitácii aj pri jeho pôsobení v cirkevných zboroch v Gemerskej Polome a Betliari. Aktívne sa podieľala na cirkevnom živote aj ako organistka a vedúca zborového spevokolu. Po manželovej smrti sa presťahovala do Bratislavy k svojim dcéram, ktoré ju doopatrovali a lúčia sa s ňou. Staršia dcéra Ľuba Hajková s manželom Dalimírom Hajkom, mladšia dcéra Jela Chudíková.
Posledná rozlúčka sa bude konať v stredu 24. novembra 2021 v Bratislavskom Krematóriu o 15: 30 hod.
foto: www.gemerskapoloma.sk
