Ad: Zasadalo 30. valné zhromaždenie spoločnosti Tranoscius, a. s. (EPST č. 27 – 28)
V Evanjelickom posle spod Tatier č. 27 – 28 bola zverejnená tendenčná a hrubo manipulatívna správa predstavenstva, ktorú písali viacerí autori – členovia predstavenstva Tranoscia. Správa bola pred akcionármi utajená. Tí sa k nej dostali len niekoľko dní pred zasadnutím valného zhromaždenia cez webovú stránku Tranoscia. Predstavenstvo tak porušilo zákon, ktorý hovorí, že akcionári majú mať k dispozícii správy 30 dní pred zasadnutím valného zhromaždenia. Správa obsahuje klamlivé, zavádzajúce a manipulatívne tvrdenia. A to bol zrejme aj dôvod, prečo sa k nej akcionári nemohli dostať skôr ako niekoľko dní pred zasadnutím. Udialo sa tak až po informácii v týždenníku Lutherus, že valné zhromaždenie môže byť preto neplatné. Zverejnením tejto správy – obsahujúcej aj informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom – v EPST došlo k ďalšiemu porušeniu zákona. Správa predstavenstva akciovej spoločnosti je totiž určená akcionárom, pred ktorými bola naopak do poslednej chvíle utajovaná. Vzhľadom k tomu, že zverejnenie tejto tendenčnej správy má potenciál zaviesť či minimálne znechutiť evanjelikov na Slovensku, považujem za dôležité a správne na tento dokument reagovať.
Vtrhnutie do budovy Tranoscia po VZ
Pán T. Hyben sa v úvodnej časti svojej správy zbytočne pokúša ospravedlniť nemorálny akt vniknutia do budovy. Pretože predtým, ako tak spravil, mal kontaktovať bývalého riaditeľa či predsedu predstavenstva. To, že sa niekto cudzí bez upozornenia, s pomocou kľúčovej služby snaží dostať do budovy, pripomína skôr praktiky zlodeja. Následné vymenenie zámkov, aby sa do nej nedostal vtedajší riaditeľ Tranoscia a vyčkávanie na moment jeho prekvapenia, sa javia ako veľmi zvláštne praktiky „hostí“, hraničiace minimálne so šikanou. Tento postup je neštandardný a nezákonný, pretože vo firme boli osobné veci zamestnancov, rovnako ako majetok Tranoscia, ktorý mal byť pred prevzatím spoločnosti protokolárne odovzdaný. Možno sa len domnievať, čo všetko sa mohlo medzitým stratiť. Hoci šlo o prvý pracovný deň po konaní valného zhromaždenia, zďaleka to nebola prvá pochybná aktivita súvisiaca s prevzatím firmy, keď podľa nášho názoru sa už ani valné zhromaždenie neriadilo zákonnými pravidlami a platnými predpismi, a z tohto dôvodu sme viacerí už na valnom zhromaždení zápisnične avizovali, že vo veci bude podaná žaloba.
Odpredaj prebytočnej techniky
V každej solídnej firme je bežným štandardom, že zamestnanec má právo si pri odchode odkúpiť notebook, mobil či preniesť číslo. To sa udialo aj v Tranosciu, bolo to dopredu dohodnuté a vysporiadané (špekulácie pána Hybena sa nezakladajú na pravde). Podmienky odkúpenia zodpovedali veku a stavu majetku. Napr. nový mobil pani Kováčikovej bol odpredaný za plnú sumu. Tvrdenia pána Hybena, že odpredaj starého PC pani Zimániovej a tlačiarne HP, ktoré mali hodnotu pár eur, paralyzovali činnosť Tranoscia, sú len výhovorkou nekompetentnosti a amaterizmu, typu prevzali sme firmu, čo teraz s ňou? Navyše, ani jedna redaktorka, ktorú si dosadilo nové vedenie, nepracovala a dodnes ani nepracuje v sídle spoločnosti. Uvedené nové vybavenie pritom bolo možné kúpiť v špecializovanej predajni v každom väčšom obchodom centre za pár stoviek eur. Namiesto toho pán Hyben v deň „prevzatia Tranoscia” donútil riaditeľa spoločnosti vydať doklady z pošty, aby urýchlene stiahol EPST číslo 26 z distribúcie. Čitatelia sa tak nemali dozvedieť, čo sa stalo na valnom zhromaždení. Pokiaľ je mi známe, škoda zo stiahnutia EPST č. 26 pritom dosiahla niekoľko tisíc eur, teda sumu presahujúcu niekoľko nových počítačov a mobilov.
Slovo robí chlapa
Pán Hyben zavádza, keď tvrdí, že bývalý predseda predstavenstva a tiež riaditeľ spoločnosti mu pri odovzdávaní povedali, že nedajú žalobu na priebeh valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie bolo vedené natoľko protiprávne, že tí, čo ho viedli, nerešpektovali ani námietky a protesty od svojich „kamarátov”, a už vôbec nie od členov bývalého predstavenstva. Tí preto už na zasadnutí cez námietky jasne avizovali, že sa na priebeh valného zhromaždenia budú sťažovať na súde, a to žiadali uviesť aj v zápisnici.
K citátu pána Hybena: „Na záver nám pán Mervart podal ruku a s úsmevom na tvári zaželal všetko dobré, nech sa nám darí,” sa hlásim aj dnes, pretože na firme Tranoscius mi ako jednému z akcionárov stále ako záleží. Bežne a úprimne tento citát používam aj pri stretnutiach so zástupcami konkurenčných firiem, s ktorými sa stretávame napr. na výstavách. Pretože pán Hyben by si mal uvedomiť, že vo svete je to práve konkurencia, ktorá nás svojím spôsobom posúva vpred, keď nás núti byť efektívnejšími, hľadať rezervy, inovovať produkty či služby. Ak však posudzujeme situáciu v evanjelickej cirkvi, o konkurenciu sa tu ani nejedná, keďže “produkt”, ktorý prináša Evanjelický posol spod Tatier sa dramaticky líši od toho čo evanjelickej verejnosti prináša AsloZ či Lutherus. A to z veľmi jednoduchého dôvodu, pretože hovoria a píšu o veciach, o ktorých nové vedenie cirkvi a Tranoscia mlčí!
Nájomná zmluva a odstupné
Pán Hyben si v ďalšej časti správy vyberá a svojvoľne kombinuje údaje, ktoré mu vyhovujú. Spája z nich niť, ktorá by však neudržala ani pavúka. Napr. nájomnú zmluvu na nebytový priestor pán riaditeľ Turčan naozaj členom predstavenstva predložil, a predstavenstvo ju po preverení podstatných – najmä finančných – náležitostí schválilo. Vzhľadom k tomu, že priestor bol určitú dobu nevyužívaný bolo pre členov predstavenstva podstatné to, či podmienky, za akých sa plánuje priestor prenajať, zodpovedajú miestnemu štandardu a zároveň podmienkam, ktoré mal predchádzajúci nájomca. Tieto podmienky boli splnené, a teda o žiadnom mimoriadnom zvýhodnení tu nemôže byť ani reči.
Pokiaľ ide o odstupné, pracovné zmluvy spomínaných zamestnancov boli upravené niekoľko rokov skôr, a zďaleka nie pred valným zhromaždením. Bola tam zohľadnená dlhoročná práca týchto zamestnancov pre firmu Tranoscius. Vzhľadom k situácii v cirkvi v roku 2019, a to konkrétne vo veci vyhrážok z niektorých COJ (blízkych novému vedeniu) riaditeľovi a redaktorkám, bolo úplne jasné, ako celá vec po prevzatí Tranoscia dopadne. Aj preto bývalé predstavenstvo, jednomyseľne presvedčené o profesionálne zvládnutej novinárskej práci, s týmito pracovníkmi dohodlo také podmienky odstupného, ktoré zodpovedajú zákonom stanovenej výške – nie viac, nie menej.
Falošný Posol a „uniknuté” adresy predplatiteľov
Slovo „falošný” v tomto kontexte veľmi dobre poukazuje na to, ako sa pán Hyben nevie vyrovnať s pravdou. Pretože novinári prinášajú do spoločnosti v optimálnom prípade práve transparentnosť a pravdu. Ak by nové vedenie cirkvi a Tranoscia malo čisté svedomie, žiadnych novinárov by sa báť nemuselo a ani sa snažiť o ich odvolávanie. Dodnes by tak mohli písať pre Evanjelický posol spod Tatier, ktorého ochrannú známku si prisvojil jeden z akcionárov – generálna cirkev, a dnes už nepatrí Tranosciu.
Čo sa týka „údajne” uniknutých adries, neboli náhodou na výtlačkoch čísla 26 EPST, ktorý bol stiahnutý z pošty? Je správne, že sa dostali do rúk pána Hybena, ktorý v tom čase nebol ani štatutárom zapísaným v obchodnom registri? Kam tie noviny s adresami odniesol, v čích rukách skončili? Keďže som uvedené číslo nedostal, môžem sa oprávnene spýtať, kto všetko okrem pána Hybena, mal k týmto údajom prístup?
Kamery a účtovníctvo
Hoci z pohľadu predstavenstva nezvyknem (bez konzultácie s manažmentom) komentovať operatívne resp. až technické náležitosti riadenia firmy, v tomto smere vzhľadom k absurdnosti tvrdení urobím výnimku. Po prevzatí spoločnosti, a to najmä v čase, keď tam už nepracoval nikto z bývalých zamestnancov, bolo riadenie spoločnosti výhradne na pánovi riaditeľovi V. Ferenčíkovi, pánovi Hybenovi a na ďalších členoch predstavenstva. Z tohto pohľadu je snaha spájať pána Turčana s kamerovým systémom a s „hackerom”, ktorý napadol novým vedením niekoľko mesiacov nezabezpečený systém, neprofesionálna a nemorálna. Preto by súčasní funkcionári mali túto zodpovednosť zobrať na seba a povedať akcionárom pravdu. Tak koná chlap, ako o tom pán Hyben rád hovorí. Za pôsobenia pána Turčana totiž žiaden hacker systémy Tranoscia nenapadol.
Považujem tiež za neetické a neprofesionálne, keď sa pán Hyben vyhrážkami cez SMS, čo priznáva aj v správe predstavenstva, snažil donútiť pána Turčana vrátiť zle vypočítané odstupné, pričom za toto pochybenie boli zodpovední pracovníci firmy Tranoscius, pod vedením nového predstavenstva.
„Podozrivé podnikanie”
Je až neuveriteľné, kam dokázal pán Hyben v snahe zrejme namodelovať v Tranosciu „Reformatu II”, klesnúť. Na to, že nepohodlné osoby poukazujúce na problémy a kauzy v cirkvi sú dnes prenasledované, som si už aj ja akosi zvykol – hoci to nie je nič príjemné. No už pred protokolárnym odovzdávaním správ predstavenstva som sa dozvedel, že predstavenstvo počíta igelitky, konkrétne, či sedí to, čo sa minulo s tým, čo je na sklade. Zrejme sedelo, tak pri odovzdávaní ostali ticho. Ale „igelitky” majú dlhú životnosť, tak nečudo, že ich vytiahli znova. Tieto tašky totiž pre Tranoscius robila firma Chemosvit Folie, pokúsim sa pre čitateľov aspoň trochu vysvetliť, kam tým zrejme pán Hyben mieri.
Firma Chemosvit Folie, ktorá patrí do skupiny firiem Chemosvit, a za ktorú som spoluzodpovedný, má ročný obrat viac ako 90 miliónov eur, pričom jej zákazníkmi sú veľké nadnárodné spoločnosti, kde zhruba 20 firiem robí 80 % obratu. Je teda logické, že vo firme, ktorá má 900 zamestnancov, sa štatutár firmy venuje práve týmto najvýznamnejším zákazníkom. „Igelitky” za zhruba 5000 eur do tejto kategórie jednoznačne nepatria, a vo firme Chemosvit Folie tvorí celý tento segment menej ako 0,5 % percenta obratu. Aj preto to považujem za bežnú až rutinnú aktivitu, ktorú dohadoval pán Turčan s povereným predajcom firmy. Túto zákazku považujem za štandardnú aj z pohľadu Tranoscia, pretože tieto tašky boli určené na balenie kníh, ktoré si zákazníci v predajniach zakúpia. Veľkosť objednávky (38 000 ks) je rovnako v poriadku, pretože životnosť týchto tašiek, ak sú dobre skladované, je aj viac ako 20 rokov, a s veľkosťou objednávky samozrejme klesá jednotková cena. Len pre ilustráciu: pre náš veľkoobchodný sklad tlačíme minimálne množstvo z jedného motívu 100 000ks. Takže prečo vlastne tieto „igelitky” pán Hyben spomína? Možno len pre úmysel poškodiť aj napriek tomu, že žiaden dôvod či vecná podstata v tomto smere neexistuje.
Propagácia Tranoscia
Bývalé predstavenstvo Tranoscia sa tiež pred pár rokmi zaoberalo myšlienkou podporiť činnosť predajní a urobiť ich pre zákazníkov viac zaujímavými. Uvažovalo sa nad detskými kútikmi, oddychovými 
zónami s kávou a „sladkým” občerstvením. V snahe podporiť a spopularizovať činnosť predajní som sa rozhodol tomuto zámeru v rámci možností pomôcť a už v roku 2016 som venoval Tranosciu bezplatne cca 2500 lízaniek vyrobených na zákazku s logom Lutherovej ruže, ktoré sa rozdávali na výstavách resp. deťom, a zároveň predávali v predajniach. Po dobrej marketingovej odozve, a tiež nie zanedbateľnom zisku pre Tranoscius, som sa rozhodol v týchto aktivitách pokračovať, a v rámci firemnej prípravy v Chemosvite na zahraničnú výstavu (čo okrem iného zahŕňalo aj balenie reklamných mini-keksov) znova pomôcť Tranosciu. V spolupráci s manažmentom Tranoscia boli pripravené dva motívy – jeden s motívom predaja kníh – do predajní, a druhý s motívom 500 rokov reformácie. Všetky aktivity z Chemosvitu – príprava grafiky, tlačových foriem aj tlače samotnej boli dodané bezplatne ako testovacia vzorka nového potlačového stroja. Suma 835 eur, ktorú uvádza pán Hyben, teda obsahovala len samotné mini-keksy (rozmer cca 2x5cm), ktoré Chemosvit na Transocius iba prefakturoval od ich výrobcu. Aj keď mojím zámerom bolo podporiť Tranoscius osobným príspevkom aj pri znášaní tohto nákladu, pán riaditeľ Turčan nesúhlasil, pretože jednotková cena za tieto výrobky bola doslova výrobná, a teda veľmi výhodná, a tiež argumentoval tým, že som Tranosciu už veľakrát pomohol. Nakoniec sa jeho slová a dobrý zámer potvrdil, keď po “nevyžiadanej reklame” na internete sa uvedené mini-keksy „500 rokov reformácie” (viď. obrázok) predali za veľmi výhodnú cenu o takpovediac 3 dni…
Oprava automobilu
„Zaujímavou” položkou je oprava auta Fiat Scudo, na ktorú pán Hyben v správe poukazuje, pretože bola realizovaná v značkovom servise Fiat vo firme Chedos. Auto malo v danom čase najazdených 235 tis. km, a dovtedy bolo opravované vo firme v Liptovskom Mikuláši, zhodou okolností vo firme, kde dlhší čas pracoval súčasný riaditeľ Tranoscia P. Gärtner. Neviem preto, prečo jednu opravu pán Hyben spomína a možno 100 ďalších nie, ale to nechám na jeho svedomí. Spomínaná oprava patrila medzi náročnejšie, a pôvodne bola z firmy v LM podcenená. Nefungujúce kúrenie a biely dym z motora bol najskôr riešený výmenou termostatu. Až neskôr bolo konštatované, že bude zrejme potrebné meniť hlavu motora, kde však len samotná hlava stojí niekoľko tisíc eur. Preto ma kontaktoval riaditeľ Ľ. Turčan a spýtal sa, či mu s tým vieme pomôcť. Dal som mu kontakt na riaditeľa servisu Chedos, ktorý po prehliadke a analýze stavu chladiacej kvapaliny okamžite konštatoval, že ide o netesnosť hlavy motora a ako cenovo prijateľnejšie riešenie navrhol repas (generálku) hlavy. To obnášalo vybratie motora, prebrúsenie bloku a hlavy motora, výmenu tesnení a kľúčových komponentov. Celá oprava vrátane práce stála menej ako cena novej hlavy s príslušenstvom. Auto z pohľadu motora bolo v poriadku, ale následne bolo potrebné, kvôli tomu, že oprava bola dlhší čas zanedbávaná, hoci na aute boli vykonávané pravidelné servisné kontroly vo firme v LM, vyčistiť aj filter pevných častíc (DPF). Po tejto oprave bolo teda auto znova funkčné. Znova teda nerozumiem, o čo pánovi Hybenovi ide, a to aj vzhľadom k tomu, že ceny použitých náhradných dielov (ktoré mohol vidieť na faktúre) boli výhodnejšie než tie cenníkové…
Marketingová kampaň cirkvi aj Tranoscia
Farizejský prístup súčasného podpredsedu predstavenstva sa naplno prejavuje tým, že pri svojej „hĺbkovej kontrole” zrejme úmyselne zamlčal iné aktivity, ktoré v Tranosciu prebehli v rovnakom čase a týkajú sa rovnakých osôb. Ide najmä o veľkú marketingovú kampaň pri 500. výročí reformácie, ktorá bola spomenutá na VZ v roku 2017 (keď boli okrem iného zabezpečované aj spomínané keksy). Išlo o kampaň v hodnote cca 10 000 eur, v rámci ktorej bolo na mesiac po celom Slovensku rozmiestnených 7 mega-boardov (2 x Bratislava, 2 x Košice, Ružomberok, Žilina a Poprad) pripomínajúcich toto výročie, ktoré boli zároveň reklamou pre ECAV aj pre Tranoscius. Na uvedené mega-boardy (veľkorozmerné a osvetlené) prispeli viacerí sponzori, ktorí kompletne zabezpečili všetky náklady na túto akciu. Okrem toho, že som sa osobne podujal týchto sponzorov nájsť, si pán Hyben pri analýze účtovníctva mohol osobne pozrieť aj môj príspevok na tento projekt. Z nejakých neznámych príčin to však zabudol uviesť. Podobne ako aj skutočnosť, že ako člen predstavenstva, a neskôr ako predseda predstavenstva Tranoscia, som nikdy neprijal za túto prácu ani jedno euro, čo sa týka aj cestovných náhrad, a tiež všetkých mojich aktivít ako v Tranosciu, tak aj v Reformate, GHV a evanjelickej cirkvi všeobecne. O ďalších sponzorských daroch pre ECAV, o ktorých je pán Hyben aj osobne informovaný, nehovoriac.
Takto vyzerá komentár k „podozrivým aktivitám”, kde po ich vysvetlení sa o to viac a naliehavo vynára otázka, o čo pánovi Hybenovi vlastne išlo, čo chcel spôsobiť, aký efekt chcel vyvolať. Aj na základe vyššie uvedených skutočností som presvedčený, že v tejto časti správy predstavenstva sú akcionári firmy a čitatelia EPST vedome manipulovaní a zavádzaní!
Jeho snaha, ľudovo povedané, „urobiť z komára somára”, je teda postavená na vode, bez relevantných a zmysluplných argumentov, čo vyvoláva oprávnené pochybnosti o motíve takéhoto konania. Ak toto sú korunné dôkazy, ktoré pán Hyben a jeho kolektív našiel, tak akcionári môžu byť spokojní, pretože z toho vyplýva, že firma nielenže o nič neprišla, ale naopak cez uvedené (a aj neuvedené) transakcie naopak veľa získala. Verím, že páni Hyben, Pilát a spol. budú tento príklad nasledovať a podobným spôsobom podporia nové aktivity spoločnosti Tranoscius.
Z manažéra ideológ
V tejto časti správy sa podpredseda predstavenstva Tranoscia snaží zvýrazniť najmä skutočnosť, že akcionári (rozumej vedenie cirkvi a „poslušné” senioráty a zbory) na minulom VZ neschválili správu predstavenstva (úmyselne a zo zlomyseľnosti – pozn. autora), ktorú som predkladal na valnom zhromaždení. Mám k tomu dve poznámky. Prvá sa týka osoby, ktorá tento návrh vtedy dala, a bol to súčasný biskup Východného dištriktu Peter Mihoč. Nechcem tu spomínať, ako sa do tohto úradu dostal, iba pripomínam, že to bola bezprostredná reakcia na môj príspevok, kde som mu pripomenul, že bývalému čitateľovi Evanjelického východu v liste o Reformate, daňových výkazoch a pokutách vyrubených daňovým úradom opakovane a niekoľkokrát klamal. To neschválenie správy je tak pre mňa iba symbolickým potvrdením toho, že keď sa chceš zastať pravdy, tak budeš za to trpieť – vo svete, ale v našom prípade paradoxne aj v cirkvi!
Tá druhá poznámka sa týka správy predstavenstva, ktorú tento rok predkladal pán Hyben. Tá istá „skupina” túto správu schválila napriek tomu, že sú tam uvedené nepravdivé, zavádzajúce a difamačné údaje, a tiež napriek tomu, že spoločnosť sa medziročne prepadla do straty viac ako 160 tis. eur. Je snáď potrebné k tomuto „súzvuku” vedenia Tranoscia a vedenia cirkvi ešte niečo dodať? Mám pocit, že to už ďalší komentár ani nepotrebuje!
Poškodzovanie spoločnosti – bývalým alebo súčasným – vedením?
Túto pasáž správy pán podpredseda predstavenstva začína tým, že Mervart, Turčan, Kováčiková a Zimániová „bezprecedentným spôsobom vedome systémovo poškodzovali dobré meno ECAV na Slovensku a jej niektorých predstaviteľov a členov”.
Takéto hodnotenie však mal pán Hyben vydať tým, ktorí podvádzali pri voľbách, ktorí nerešpektovali stanovisko Osobitného senátu generálneho súdu ECAV, ktorí napriek schváleniu správy o problémoch v Reformate do dnešných dní (a sú tam už skoro dva roky) neurobili nič preto, aby tieto problémy prešetrili, aby sa zaoberali nevýhodnými nájomnými zmluvami ako v minulosti, tak aj v súčasnosti! Ktorí sa síce formálne súdia s bývalým konateľom do roku 2014, ale v skutočnosti s ním v Reformate skoro každodenne spolupracujú! To, čo poškodzuje dobré meno ECAV, je nevyznaný hriech, ktorý v cirkvi (!) okolo seba vidíme, ktorý rozdeľuje a ničí cirkev! A je jedno, či ide o klamstvo, podvod, neefektivitu, ktorá dosahuje významu sprenevery, pokrytecké správanie, cudzoložstvo alebo iný hriech.
Som presvedčený, že správanie kresťana je priamo závislé od vierouky, ktorú vyznáva. Ak sa označuje za kresťana pán Hyben, žiadam ho, nech mi ukáže, kde v Biblii sa nakladá s hriechom ináč ako cez jeho vyznanie, pokánie a nápravu. Kde sa píše o tom, že treba prenasledovať či zastrašovať súdnymi spormi, alebo urážať tých, ktorí poukazujú na neprávosti?! A prípadne ešte, čo je vrcholom arogancie, ich nálepkovať ako tých, ktorí poškodzujú dobré meno ECAV? Prečo namiesto toho, aby on ako člen GHV riešil skutočné problémy v Reformate, hľadá fiktívne problémy v Tranosciu a nafukuje ich, koľko to dá? Pretože pomenovať problémy, na ktoré poukázala špeciálna komisia cez svoju správu na synode nestačí, je potrebné ich vyriešiť a prijať také nápravné opatrenia, aby sa už neopakovali. Treba sa pána Hybena spýtať, kedy, koľkokrát a ktorým kauzám z Reformaty sa ako člen Generálneho hospodárskeho výboru venoval. Koľkokrát GHV zasadal, čo a ako vyriešil? Ale zrejme sa „venuje” len tým osobám, ktoré poukazujú na problémy.
Kedy pán Hyben ako člen širšieho vedenia cirkvi a Tranoscia prestane ničiť túto cirkev nezmyselnou centralizáciou a hierarchiou moci, ktorá je jej vierouke ale aj histórii cudzia, kedy prestane s návrhmi na zvyšovanie odvodov zo zborov do centrály cirkvi, ktorá nevie zabezpečiť poriadok a efektívne hospodárenie ani v Reformate? Mt 25, 19 – 21
Ak hovorí o poškodzovaní spoločnosti, prečo vo svojej správe neuvádza nezvládnutý prechod na e-kasy, kvôli ktorému boli predajne v čase tradične najväčších tržieb uzavreté? Prečo v čase „kolapsu” účtovníctva, ktoré, ako sám uvádza, sa udialo niekoľko mesiacov po jeho nástupe, rovnako na neúmerne dlhú dobu zatvoril všetky predajne? Iné riešenie nebolo? Prečo mu tak dlhú dobu trvalo zavedenie nového eshopu – ktorý je úplne identický s tým pôvodným, hoci pomerne rýchlo stihol zatvoriť veľkú časť predajní? Koľko nových kníh Tranoscius vydal za rok? Keď sa už v januári a februári 2019 snažili predrať k moci cez neúplné žiadosti o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, ako to, že koncom júna neboli pripravení personálne prevziať a rozvíjať spoločnosť?!
Účelová strata nekompetentných
Výsledkom činnosti súčasného vedenia je strata 160 tis. eur. Strata je však aj do očí bijúca účelovosť, keď Tranoscius podľa môjho názoru bežal „na pol plynu” zámerne, a naopak bol použitý ako nástroj na potrestanie tých, ktorí sa aj po ich viac-menej vynútenom odchode z Tranoscia odvážili vzdorovať a nastaviť zrkadlo novému vedeniu cirkvi! Je iróniou, že v závere správy predstavenstva pán Hyben uvádza, že jeden z jeho osobných motívov bol „zastaviť zverské bezbrehé besnenie bývalej redakcie”, v preklade by sme mohli povedať: zničiť a umlčať tých, ktorí majú iný názor. Preto nasledovali žaloby a súdne spory proti Asociácii slobodných zborov, rovnako ako proti Spolku Lutherus.
Dlho som si prechádzal dôvody, ktoré viedli k takej vysokej strate Tranoscia. Vidím tam veľa manažérskych zlyhaní, nedbanlivosti, a tiež účelových operácií, ktoré sa takýmto spôsobom nemuseli vykonať. K dlhodobo vysokým zásobám uvediem iba to, že ich trend bol klesajúci, a že väčšinou ide o zásoby misijnej či vieroučnej literatúry, ktoré časom výrazne nestrácajú na hodnote. Po prečítaní tejto správy som sa snažil namodelovať rámcový finančný ale aj personálny model toho, ako by to vyzeralo, keby na Valnom zhromaždení žiadna zmena nenastala. Vzhľadom k tomu, že knižný trh sa od uvedeného obdobia (a dokonca aj počas pandémie) vyvíjal celkom dobre, dovolím si tvrdiť, že za „normálnych” podmienok by aj tento účtovný rok mohla byť firma Tranoscius v zisku. A to aj bez zatvorenia tzv. „stratových predajní”. A ak by aj nebola v zisku, tak strata by bola určite rádovo menšia. Keby neprevážili iné záujmy, keby tu bol úprimný záujem Tranoscius rozvíjať tak, ako to zamýšľali ľudia, ktorí stáli pri jeho vzniku. To je môj súkromný názor ako akcionára spoločnosti Tranoscius, na možný alternatívny vývoj jej hospodárenia, ktorý zároveň odráža môj názor na výsledky, ktoré súčasné vedenie spoločnosti „dosiahlo”.
V závere pán podpredseda predstavenstva Tomáš Hyben uvádza: „Ďakujem ešte raz všetkým zamestnancom spoločnosti a jej riaditeľom, ktorí obetovali všetko, čo mohli a vedeli, aby zachránili túto spoločnosť od krachu!” Tento výrok, pri medziročnom zhoršení výsledkov o cca 160 tis. eur pri obrate 640 tis. eur, nepotrebuje žiaden komentár. Ešteže väčšina akcionárov do firmy nedala žiadne vlastné peniaze, pretože v opačnom prípade by sa určite správali ináč. A tak vašimi vlastnými slovami povedané, im stačila aj tá „rozprávka”, hoci tak veľmi „tendenčná a jednostranná”.
Jaroslav Mervart,
bývalý predseda predstavenstva Tranoscius
