„Oslobodení však od hriechu, stali ste sa služobníkmi spravodlivosti, – po ľudsky hovorím pre mdlobu vášho tela, – lebo ako ste svoje údy vydali do služby nečistote a neprávosti, aby ste páchali neprávosť: tak teraz vydávajte svoje údy do služby spravodlivosti, aby ste došli posvätenia. Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní voči spravodlivosti. A aké ovocie ste mali vtedy z toho? Teraz sa hanbíte za to! Lebo koniec toho je smrť! Teraz však oslobodení od hriechu a oddaní službe Bohu, máte svoje ovocie na posvätenie a napokon večný život. Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom.“
Služobníci spravodlivosti!
Apoštol Pavel píše kresťanom v Ríme o ich úžasnom poslaní a úlohe. Jeho slovo patrí, samozrejme, každému kresťanovi, ktorý ho číta a snaží sa porozumieť svojmu životu na jeho základe. Čo už môže byť väčšie než určenie: byť služobníkom jednej z najväčších hodnôt života, ktorou je spravodlivosť? Služobník / služobníčka spravodlivosti. Znie to povznášajúco. A je to povznášajúce, vysoko hodnotiace a pre každého úctu vzbudzujúce. Človek s vedomím, že slúži spravodlivosti, dvíha hlavu a vypína hruď, pretože to už niečo znamená. To je hrdosť. Len pozor, aby sa hrdosť nezmenila na pýchu! Musíme si všimnúť súvislosti, do ktorých apoštol všetkých služobníkov a služobníčky spravodlivosti vkladá. „Stali ste sa…“ Apoštol nehovorí, že „ste“ služobníkmi spravodlivosti, ale „stali ste sa“. Mať toto úžasné poslanie nie je dané rodom, nie je prirodzené, nie je samo od seba. Nie je ani samým človekom získané. Niečo sa stalo, čo spôsobilo, že sa človek stal služobníkom spravodlivosti. Čo sa stalo? Oslobodenie od hriechu! Apoštol nehovorí, že sa kresťania oslobodili od hriechu, ušli z jeho moci, boli takí úspešní, že sa vzdialili z jeho dosahu. Nie! Boli oslobodení! Niekto prišiel, zasiahol, zmenil položenie neslobody, zajatie hriechom. Blízky je obraz roztvorenia brány väzenia, zničenia moci žalárnika. Niekto človeka spútal a niekto mu tie putá rozviazal. „Boli ste otrokmi hriechu…“ To bolo pred oslobodením. Nečistota a neprávosť, páchanie neprávosti. Apoštol Pavel neuspokojuje svojich čitateľov milými a vzletnými slovami, nezískava si ich priazeň pochvalou a obdivom, akí sú úžasní služobníci Boží. Nekoná sa žiadne: „Zabudnime na minulosť, čo bolo, to bolo.“ Apoštol pripomína: vydávali ste svoje údy nečistote – žili ste hriešne, bez Boha na svete. Iste v poslušnosti rôznych bôžikov závisti, zloby, pomsty, nenávisti, ponižovania a ubližovania, pýchy a namyslenosti. Žili ste v moci smrti a k smrti druhým aj sebe. Ak ste boli vtedy slobodní, tak slobodní od Krista, od Božieho sveta, od života večného. „Aké ovocie ste mali vtedy z toho?“ „Teraz sa hanbíte za to!“ Veľmi dôležitý prejav zmeny. Hanbiť sa znamená, že si človek uvedomuje biedu a nedôstojnosť, v ktorej sa ocitol. A nielen že si ju uvedomuje, ale aj vie, že by mal byť niekde inde a túži po zmene. Apoštol sám vedel, ako to bolo aj s ním pred tým, než sa apoštolom stal. Nenávidel kresťanov, túžil po ich vyvraždení, križoval Krista. Bol otrokom hriechu. Až nastala chvíľa oslobodenia. Rozpoznanie, že jeho život bol nehodný pred Najvyšším, pred Tým, ktorý je Milosrdný a Večný. Kristus ho oslovil a priviedol na cestu života. Za to, čo bolo, sa apoštol hanbil. Nehrdil sa tým, aký bol mladý, úspešný a šikovný, ako dokazoval svoju moc a prenasledoval iných. To bola bieda jeho života. Hrdý bol na svojho Pána, ktorý ho vyslobodil z moci hriechu, zla a nenávisti. A urobil ho svojím služobníkom. Služobník spravodlivosti. Spravodlivosti Božej. A žiaden kresťan nemôže byť bez hanby a hanblivosti vo svojom živote. Stratiť hanblivosť, nepoznať hanbu by znamenalo nerozlišovať medzi poslušnosťou hriechu a Kristovým dielom, dielom oslobodenia. Sú kresťania, ktorí sa nehanbia za život bez Krista? Treba si na nich dať pozor! „Oddaní službe Bohu…“ Človek pre niečo žiť musí. Nedá sa zbaviť služby. Buď slúži sebe, žije len pre seba, alebo slúži druhým, žije pre druhých. Buď je v moci zlého alebo v moci dobrého Ducha. Buď slúži neprávosti a nečistote, alebo slúži spravodlivosti Božej. Človek má na výber, ale výberu sa zbaviť nemôže. Apoštol nám pripomína, že sme ako tie stromy, ktoré môžu rodiť dobré „ovocie na posvätenie“, alebo zostať bez ovocia, bez úžitku. A preto vedie svojich čitateľov, tých, ktorí prijali Kristovo dielo a s Ním spojili svoj život, aby boli svojej službe oddaní, aby žili s Bohom a pre Boha. Pretože tam je cieľ najvyšší – život dosahujúci večnosť. „Služobníci spravodlivosti“ sú nakoniec všetci ľudia bez rozdielu. Každý hľadá spravodlivosť, každý sa cíti spravodlivý, každý sa hrdí spravodlivosťou. Lenže akou? Kto zakladá to právo, podľa ktorého je človek spravodlivý? Môže to byť človek, ktorý je sám sebe základom spravodlivosti, ospravedlní všetky svoje skutky podľa seba. Vo svojich vlastných očiach nemá chyby, a ak by sa náhodou pomýlil a chvíľu by pomyslel na blížneho či na Boha, bol by nespokojný, že sa zabudol. Môže to byť človek v skupine ľudí, ktorá si vytvorila svoje pravidlá a stráži jednotlivcov, ich spravodlivosť, či konajú tak, ako chcú vodcovia skupiny. Môže to byť človek, ktorý vie, že právo na život má od Večného Pána a snaží sa byť spravodlivý podľa tohto práva, práva života večného. Nasledovník Krista, kresťan. Takým bol apoštol, takými by mali byť všetci, ktorí boli otrokmi hriechu, boli oslobodení z jeho moci a stali sa služobníkmi spravodlivosti Božej.
MODLITBA
Bože, chceme byť služobníkmi spravodlivosti, spravodlivosti Tvojej. Zjavil si nám ju v Spasiteľovi, ktorý nás oslobodil z moci hriechu a smrti. Ty si nás v Kristovi ospravedlnil a ukázal si nám cestu s Ním k Tebe. Chceme byť hrdými nasledovníkmi Pána, ktorí sa hanbia za skutky tmy a túžia po ovocí posvätenia, skutkoch, slovách a myšlienkach hodných Teba. Amen.
Daniel Midriak, farár v CZ Svit
ilustračné foto:pixabay.com
