Kandidačné porady na predsedníctvo cirkvi a dozorcu Východného dištriktu neumožnili uchádzať sa o vrcholné posty v ECAV trom kandidátom – Imrichovi Lukáčovi, Milanovi Krivdovi a Jaroslavovi Mervartovi.

Všetkých troch zastavili členovia kandidačných porád na základe hlasovania o tzv. dôvodných námietkach. Podľa informácií redakcie M. Krivdovi vytkli rozhodnutia z minulosti, ktoré na kandidačnej porade riadne obhájil a poukázal na skutočnosť, že pri nich konal v súlade s cirkevnoprávnymi predpismi. Imricha Lukáča mali odstaviť pre to, že verejnosť otvorene informuje o kauzách v cirkvi a hovorí o nich aj v médiách, a tým údajne nespája, ale rozdeľuje cirkev. Proti Jaroslavovi Mervartovi vzniesli námietku pre list, zaslaný do Tranoscia, na ktorý neodpovedal, pričom o existencii údajného listu nie je žiadny záznam, dokonca ani v poštovej evidencii Tranoscia. Imrich Lukáč ani Jaroslav Mervart na kandidačných poradách osobne neboli a nemali možnosť sa z týchto obvinení obhájiť.

Zástancovia rozhodnutí kandidačných porád argumentujú, že analogická situácia nastala pred dvoma rokmi, keď sa v cirkvi konali voľby dištriktuálneho dozorcu ZD. Vtedy bol kandidačnou poradou vyradený Bohuslav Beňuch, na základe dôvodnej námietky, prednesenej hontianskym konseniorom Miroslavom Dubekom. „V týchto dvoch prípadoch je zásadný rozdiel. Kandidáti totiž musia kandidačnej porade predložiť čestné vyhlásenie, ktoré sa týka zdravotného stavu, morálnych a odborných kvalít. V prípade B. Beňucha som vzniesol dôvodnú námietku voči jeho morálnym a odborným kvalitám. Poukazoval som na to, že nespĺňa dva z troch určených kritérií,“ konštatuje M. Dubek s tým, že súčasné kandidačné porady nepostupovali podobným spôsobom, ale ich aktéri namietali napríklad v prípade M. Krivdu to, čo možno v jeho konaní označiť za legitímne dodržiavanie cirkevnoprávnych predpisov.

„Samotný Bohuslav Beňuch ani cirkevný zbor Dudince, v ktorom pôsobí, počas dvoch rokov nenamietal voči obsahu dôvodnej námietky, dokonca sa ma na to ani osobne nespýtal na zasadnutí zborového presbyterstva, kde som bol prítomný. Spor, ktorý po voľbách otvoril, sa týkal formálnej stránky, teda samotného hlasovania na kandidačnej porade,“ vysvetľuje M. Dubek. Dodáva, že B. Beňuch argumentoval tým, že hlasovanie podľa neho nebolo v poriadku, pričom súd mal skúmať hlasovacie lístky. Voči obsahu námietky sa však neodvolal. Na druhej strane súčasní uchádzači, ktorí neprešli kandidačnými poradami, rozporovali obsah samotných námietok. Milan Krivda to urobil priamo na kandidačnej porade, ktorej sa zúčastnil, v mene Imricha Lukáča a Jaroslava Mervarta to urobili tí, ktorí ich navrhli na kandidáciu, keďže oni sami sa porád zúčastniť nemohli.