So znepokojením a priznám sa, aj s obavami z možného vývoja sledujem, čo sa to v poslednom čase v našej cirkvi deje. Po prečítaní článkov, uverejnených v Evanjelickom posle, ktoré spočiatku iba náznakovo informovali o nekalých praktikách v správe cirkevných majetkov som dúfal, že čoskoro sa veci pohnú dopredu a naberú správny kurz. Moju pozornosť zbystrila aj informácia o neschválení rozpočtu ECAV na Slovensku Synodou ECAV koncom minulého roka. Nasledovali články, ktorými generálny dozorca Imrich Lukáč na konkrétnych príkladoch informoval čitateľskú verejnosť o hospodárení v Reformate i vo Východnom dištrikte, po ktorých nasledovali nič neriešiace vyjadrenia dotknutých osôb, ale zatiaľ žiadna informácia o náprave.
Naopak, generálny dozorca, ktorý má v náplni práce sledovať situáciu v hospodárení a spravovaní cirkevného majetku, je kolektívnym orgánom napomenutý pre údajnú polarizáciu cirkvi, inými slovami: aby nevŕtal. A keďže ako čestný muž, dôsledne si plniaci povinnosti vyplývajúce z funkcie, vŕtať neprestal, tak ho zasa iný kolektívny orgán vymazal z možnej kandidatúry na opätovné zvolenie. Aby tejto fraške nasadili klobúk, tak za jediného kandidáta označili človeka, priamo zainteresovaného v podozrivých kauzách a aby to bolo dôveryhodnejšie, tak je to pre istotu aj katolík. Čo na tom, že dotyčný ani necíti potrebu predložiť na požiadanie príslušný doklad o vystúpení z katolíckej cirkvi. Ako správny veriaci katolík by totiž svojmu pánovi farárovi pri svätej spovedi musel povedať, že v niečom fičí. A ako evanjelikovi to stačí iba oľutovať a je odpustené… Lebo sa nestačí iba oháňať citátmi z Biblie, ale dôležité sú predovšetkým skutky. Podobne sa konalo aj v prípade kandidáta na dozorcu Východného dištriktu, kde do súkolia niekto nasypal piesok, inými slovami: niekto spreneveril cirkevné peniaze, tak to treba ošetriť (rozumej chrániť ho) správnym človekom. Že by Kocúrkovo? Nie, je to arogancia moci, tentoraz zo strany kolektívnych cirkevných orgánov, ktoré v snahe o privatizáciu cirkvi ako takej, vidia predovšetkým jej majetok a výnosy z neho. A jeho spravovanie či zveľaďovanie a nebodaj aj ochrana? Zabudnite, veriaci. Výnosy patria vyvoleným… Takže nejde o to, či je pravda to, o čom generálny dozorca viacnásobne informuje cirkevnú verejnosť, ale o to, že to vôbec povedal. A to nemal…
Nie som právnik, ale viem, že pre každého platí oznamovacia povinnosť. A tá podľa mňa bola zo strany generálneho dozorcu splnená, aj keď iba uverejnením v Evanjelickom posle. A možno aj inde. Jednoznačne ide vo viacerých prípadoch o podozrenie z neoprávneného majetkového prospechu, alebo o chyby poškodzujúce hospodársku situáciu cirkvi. A to už by si mal možno všimnúť niekto zo slovenských prokurátorov a vyzvať aspoň na zjednanie nápravy.
Ešte prednedávnom sme boli svedkami osláv 500. výročia reformácie, ktoré sa venovali aj jej odkazu pre súčasnosť. V nadväznosti na spomínané kauzy, ktoré vtedy už boli zverejnené, som bol sám zvedavý, či to niekomu vo vedúcich orgánoch cirkvi pohne svedomím. Niekomu možno pohlo, ale žiaľbohu, je v menšine. Občas si zalistujem v Evanjelickej Postile, kde kňazi vo svojich kázňach okrem výkladu slova Božieho riešia aj praktické otázky života veriacich, vystríhanie pred bežnými ľudskými neresťami. Ale toto, čo je dnes, mi pripomína skôr ako inštruktáž, ako byť úspešný.
A čo týka nastávajúcich volieb? Samozrejme, zúčastniť sa, ale voliť menšie zlo, teda nevoliť. Veď sme predsa na Slovensku…
Štefan Bendík, presbyter CZ vo Vlachove
