Jediný kandidát
Iba nedávno sme sa zo stránok ECAV dozvedeli, že na generálneho biskupa nekandiduje nik iný okrem súčasného generálneho biskupa Ivana Eľka. Toho istého Ivana Eľka, ktorý sa do tejto funkcie dostal v zmanipulovaných voľbách v roku 2018, keď bol neférovo a nedemokraticky vyradený jeho protikandidát Milan Krivda. Uzurpácia moci spojená s vyraďovaním reálnej opozície pokračovala aj v nasledujúcich rokoch, keď sa do volieb nedostalo dvanásť (!) pre súčasné vedenie nepohodlných kandidátov!
Takéto praktiky sú pritom hrubým obmedzením základného ústavného práva Slovenskej republiky voliť a byť volený. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že všetci títo kandidáti spĺňali základné, vopred stanovené kritériá, ale aj tak boli z procesu volieb vyradení na základe subjektívnych pripomienok, resp. bez akéhokoľvek udania dôvodu! A pritom členovia kandidačnej porady, ktorí tieto pripomienky vznášali, to zjavne robili čisto účelovo, pretože to, čo týmto kandidátom vytýkali, nie sú schopní plniť ani oni sami, resp. „ich” kandidáti, ktorých do volieb „pustili“. Je viac ako smutné, že práve títo ľudia dnes reprezentujú a zastupujú Evanjelickú cirkev, ktorá má prinášať evanjelium a morálku do spoločnosti. Keď oni sami nevedia priniesť jednoznačné, všeobecne platné pravidlá a morálku ani do ECAV!
Jediný kandidát ako symbol pokračujúceho úpadku ECAV
V stanovisku ECAV k voľbám generálneho biskupa v roku 2024 sa uvádza, že „jediným kandidátom bol brat Ivan Eľko, súčasný generálny biskup ECAV“. A tu v praxi viac ako dobre vidíme smutný výsledok „šafárenia“ vedenia ECAV od roku 2019. Nik iný o funkciu generálneho biskupa ECAV už nemá záujem! Presnejšie povedané, nik iný už zo seba nechce robiť fackovacieho panáka, ktorý sa do volieb aj tak nedostane, pretože od roku 2018 je zrejmé, že koho vedenie ECAV do funkcie chce, toho si tam aj dosadí, a ostatných svojvoľne vyradí! Do „volieb“ sa môže dostať iba človek bez kritického názoru k súčasnému vedeniu, resp. k tomu, čo sa v ECAV v súčasnosti deje! Ak vám takáto kontrola a uzurpácia moci pripomína totalitný režim, tak sa ani veľmi nemýlite. Na názore evanjelikov nezáleží – a možno aj preto jeden zo synodálov na poslednej synode v Žiline (znova) navrhoval priamu voľbu najvyšších funkcionárov ECAV zrušiť! Už tento svoj zámer ani neskrývajú!!!
Áno, takto hlboko za uplynulé roky klesla Evanjelická cirkev! Bezprecedentná kríza dôvery, otrávenie atmosféry volebnými manipuláciami, neschopnosť vyšetriť majetkové kauzy, pri ktorých ECAV prišla o státisíce eur, ako aj kabinetná politika vedenia ECAV spojená so snahou o legislatívnu a finančnú uzurpáciu moci nevedie k ničomu inému ako k úpadku Evanjelickej cirkvi! Výsledkom tohto nekresťanského šafárenia je strata záujmu o cirkev, pretože táto v zastúpení súčasným vedením v praktickej rovine dokazuje že jedno sa káže a druhé žije! A to, čo sa žije, v žiadnom prípade nemôže byť pre tento svet vzorom, skôr naopak…
Agresivita vedúca k pasivite a nezáujmu
A tak úpadok pokračuje a ľudia strácajú o takúto cirkev záujem! Už im je aj jedno, kto na generálneho biskupa kandiduje, čo sa robí so štátnym príspevkom – či stačí na platy farárov, a kto nakoniec získa cirkevné budovy v Starom Meste. Takéto znechutenie a nezáujem sa už neprejavuje len v širokej evanjelickej verejnosti, ale je ho možné pozorovať aj na samotnej synode, kde je viac ako 80 % účastníkov úplne pasívnych. A podľa zámeru zrušiť priamu voľbu najvyšších funkcionárov ECAV sa zdá, že súčasnému vedeniu tento stav v konečnom dôsledku aj vyhovuje. Majú paušálne zdroje od štátu a cirkevných zborov, rezervu v budovách a nájmoch, majú pod kontrolou voľby: vo všeobecnosti majú totálnu (alebo, ak chcete, totalitnú) istotu, že tento ich dobre financovaný mikrosvet nik a nič neohrozí.
Tak dopadla cirkev, ktorá sa po vzniku demokratickej Slovenskej republiky nedokázala vysporiadať s dedičstvom ŠtB. A tak namiesto kresťanských spôsobov, normálnej komunikácie a kresťanskej lásky vidíme odmietanie komunikácie, zastávanie sa tých, ktorí Evanjelickú cirkev morálne a finančne poškodili, klamanie, zastrašovanie evanjelikov a cirkevných zborov, zneužívanie moci a ohováranie tých, ktorí sa zasadzujú o nápravu pomerov v ECAV.
Je tu ešte niekto, komu na tejto cirkvi záleží?
Z demokratickej a slobodnej cirkvi sa stala totalitná, hierarchická štruktúra, kde sa vládne vyhrážkami a strachom. Počet aktívnych členov, ktorí sa ešte zúčastňujú na zmanipulovaných voľbách (často veľmi zdiskreditovaných kandidátov), je oproti papierovému počtu členov ECAV zúfalo nízky (1 – 2 %) a čo je ešte horšie, stále klesá. Klesá aj počet farárov, a to nielen tých, ktorí sa pripravujú na bohosloveckej fakulte, ale kvôli situácii v ECAV ešte väčší počet farárov odchádza zo služby do iného zamestnania. A súčasné vedenie ECAV sa s nimi pred ich odchodom nemá záujem ani stretnúť!!!
Ani to už nikomu nevadí, nik neprotestuje. Vyzerá to tak, že s tým nemajú problém ani členovia generálneho presbyterstva, ani členovia kandidačných porád – seniori a dozorcovia. V tlačovej správe je totiž uvedené: „V tajnom hlasovaní vyjadrili jednomyseľne všetci prítomní členovia kandidačnej porady súhlas s jeho kandidovaním, získal tak plnú dôveru predsedníctiev dištriktov a seniorátov.“ Pripomenul niekto generálnemu biskupovi na kandidačnej porade jeho zlyhania pri správe majetku, ignorovanie cirkevných orgánov, klamanie na okresnom súde, klamanie synodálov, na ktoré bol na synode aj upozornený, obhajovanie ľudí zodpovedných za veľké finančné straty v Reformate aj Evanjelickej diakonii? Pripomenul mu niekto, že nebola vyšetrená žiadna z majetkových káuz, že obhajoval znovaprijatie Vladimíra Daniša do Reformaty za konateľa Branislava Rybnikára, že nedošlo k revízii či vypovedaniu žiadnych pre ECAV mimoriadne nevýhodných nájomných zmlúv a že za posledných päť rokov nebola opravená (či aspoň stabilizovaná) žiadna z cirkevných budov v Starom Meste?!
Toľko argumentov v morálnej, vieroučnej či ekonomickej rovine – a členovia kandidačnej porady sú ticho? Keď počas uplynulých piatich rokov na vyradenie kandidátov nepotrebovali nič, resp. stačil „tieň podozrenia“, prečo teraz, keď majú horu argumentov, mlčia? Viete to niekto vysvetliť?!
Boja sa už tradične niektorí títo „reprezentanti“ postaviť proti svojmu zamestnávateľovi? Alebo sú so svojou funkciou a/alebo platom spokojní? Nehryz ruku, ktorá ťa kŕmi?
Možno si jednoducho pragmaticky povedali: Veď ide do volieb sám, tak ho predsa nemôžeme spochybniť. Alebo bol tento „demokratický“ proces už vopred „tak dobre“ pripravený a riadený, že nič nebolo ponechané na náhodu?!
Nezabudli tak náhodou títo „reprezentanti“, komu uverili? Pretože to vyzerá tak, že im je bližší oportunizmus a pragmatizmus (inými slovami vypočítavosť) ako slovo Božie!
Každý nech si poradí, ako vie
A čo ostáva evanjelikom? Máme teraz na mysli tú drvivú väčšinu, ktorá nie je podchytená funkciami, platmi alebo rôznymi inými odmenami, resp. pre ktorých je viera a slovo Božie viac ako všetky časné skupinky a radovánky. Títo ľudia majú dve možnosti:
Prvou je snaha obhájiť suverénne postavenie cirkevných zborov, ich právnej subjektivity a svojprávnosti. To, že vedenie pracuje neefektívne, chaoticky, draho a veci iba komplikuje, by sa ešte dalo tolerovať, keby agresívne nezasahovali do agendy cirkevných zborov a nesnažili sa zavádzať zmeny, ktoré obmedzujú suverenitu cirkevných zborov, ich kompetencie a demokratickú podstatu. Preto je potrebné sa sústrediť na aktívnu prácu v cirkevnom zbore a odmietnuť akékoľvek legislatívne, finančné či organizačné zmeny, ktoré sú v rozpore s kresťanskou vieroukou, Augsburským vyznaním a samosprávnou organizáciou Evanjelickej cirkvi.
Ak už však je cirkevný zbor napadnutý touto nekresťanskou a totalitnou agendou – napr. cez nesvojprávneho, servilného a vydierateľného farára –, tak je potrebné si vytvoriť si spoločenstvo tých, ktorým na kresťanskej viere a Augsburskom vyznaní záleží. Hovoríme o ľuďoch, ktorí sú závislí od živej vody – od správneho podania vierouky – a ktorí chcú podľa slova Božieho aj žiť. Títo ľudia sa budú snažiť nájsť si kazateľa, ktorý ešte vykladá Písmo Písmom, a to aj napriek tomu, že ich počet nebezpečne klesá. A už dnes je často potrebné cestovať za takýmto zborom dosť ďaleko.
Títo ľudia vlastne už ani nemajú záujem dostať sa do prapodivných kruhov vedenia ECAV, kde sa klame, netransparentne a špekulatívne hospodári, intriguje a kde sa vymýšľajú také „pravidlá“ a odvody, ako sa komu hodí. A kde im verní kazatelia razia ideu „zaplať, aby si mal farára, zaplať, aby si sa mohol nazývať evanjelikom“…
Druhá možnosť znamená postupnú stratu záujmu o cirkev a postupný odchod do sveta. Ľudia v spoločnosti majú ešte stále slobodnú vôľu a sebastredné finančné a volebné intrigy súčasného vedenia neriešia a ani ich nezaujímajú. Od cirkvi očakávali niečo iné, a tak idú preč. Je to teda pravý opak evanjelizácie a misie, pričom prípadná opakovaná misia bude oveľa ťažšia, čo je dané predchádzajúcim veľkým sklamaním z cirkvi, resp. presnejšie: z jej funkcionárov. A divadelné hry a marketing na to určite nebudú stačiť.
Do tejto kategórie je možné zaradiť aj tých, ktorí viac ako veriacich pripomínajú fanúšikov viery. Ktorí už ani veľmi nerozumejú, čo sa to v evanjelickej cirkvi deje, pretože vlastne ani nevedia, čím sa evanjelická cirkev odlišuje od iných cirkví, resp. na akých základoch je postavená. Preto nevedia ani rozporovať kroky súčasného vedenia, ktoré idú proti podstate ECAV. Vo všeobecnosti však evanjelickú cirkev z historického pohľadu, resp. z pohľadu tradície ešte stále podporujú.
Teraz by niektorí mohli namietať, že je tu ešte tretia skupina – skupina, ktorej členovia ako verní aktivisti nasledujú kroky súčasného vedenia ECAV…
Čo k tomu dodať? Ak cirkev upadá, ľudia budú upadať s ňou. Čo robiť so soľou, ktorá stratila svoju chuť?! Kto má o ňu záujem? Kto ju potrebuje?!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
