Na návrh predsedníctva cirkevného zboru v Starej Turej bolo na konvente v januári 2017 odsúhlasené, že sa nebude objednávať Evanjelický posol pre veriacich, aby si ho mohli kúpiť v chráme, ale iba do archívu. Keď som ako súkromná osoba a členka cirkevného zboru objednala niekoľko kusov EP a rozdávala ho po skončení služieb Božích, brat farár mi to zakázal, že tam, kde sa konajú služby Božie a iné cirkevné aktivity, EP rozdávať nemôžem.

Pritom Reformačné listy, ktoré nie sú cirkevným periodikom, môžu byť rozdávané po nedeľných službách Božích, a dokonca aj v oznamoch brat farár upozorňuje, že si ich účastníci môžu zobrať. Toto však nebolo predmetom žiadneho konventu (aspoň o tom neviem).

Moja otázka znie: Prečo nemôže byť rozdávaný Evanjelický posol (oficiálny časopis ECAV) súkromnou osobou aj na pôde cirkvi a po službách Božích, keď Reformačné listy, ktoré vydáva občianske združenie (samizdat) sa rozdávať môžu s požehnaním brata farára?

Vždy som zastávala názor, že si treba čítať názory jednej aj druhej strany a až potom si spraviť svoj vlastný názor. V dnešnej dobe nie sme v stredoveku, aby nám niekto rozkazoval a zabraňoval, čo smieme čítať, a čo nie. Iba informovanosť z oboch strán môže viesť k objektívnemu pohľadu.

Zdena Pilátová, členka CZ Stará Turá