V Luteruse zo dňa 22.4.2020 som sa dočítal, že dňa 08.4.2020 Generálne presbyterstvo cirkvi prerokovalo niekoľko vážnych problematík, ktorým dominovali návrhy na zásadnú reformu nášho cirkevného súdnictva. Podľa opatrení prijatých GP sa tieto významné zmeny v súdnom systéme cirkvi týkajú najmä:

1. Zrušenia Osobitného senátu generálneho súdu a prenesenie jeho kompetencie na Synodu.
2. Zrušenie dištriktuálnych súdov a vytvorenie jedného celocirkevného súdu s odvolacím Generálnym súdom.
3. Prenesenie disciplinárnych konaní výlučne iba na cirkevné súdy.
4. Vytvorením pracovnej skupiny, ktorá má riadiť tento náročný legislatívny proces bol poverený kňaz Ján Bunčák, predseda súdu ZD a predseda ZED.

Všetky tieto zmeny sú mimoriadne zásadné a znamenajú novelizáciu nielen viacerých cirkevných zákonov ale aj Ústavy ECAV. Je však veľmi dôležité si ozrejmiť, z akého dôvodu sa chce meniť súdny systém a čo sa chce novou legislatívou dosiahnuť. Viackrát som v minulosti aj ja upozorňoval, že naše cirkevnoprávne predpisy sú v mnohom zastarané, neodrážajú potrebu súčasnej doby, vo viacerých prípadoch nie sú jednotlivé právne inštitúty navzájom previazané a nemálo je aj takých inštitútov, ktoré sú už právne obsolentné. Avšak prezentovaný návrh GP má úplne iné ambície ako je snaha o zlepšovanie cirkevnoprávneho prostredia v našej cirkvi a je priam do oči bijúca snaha touto súdnom reformou ešte viac koncentrovať a centralizovať cirkevnú moc v rukách súčasného vedenia cirkvi.

Keďže predmetné uznesenie GP zo dňa 08.4.2020 je pomerne obsahovo široké, budem sa v tomto príspevku venovať tomu najvážnejšiemu problému, a to snahe GP zrušiť Osobitný senát GS a preniesť jeho kompetenciu na Synodu. K ostatným častiam pripravovanej novelizácie sa vyjadrím v budúcich číslach časopisu.

Dovoľte, sestry a bratia, aby som vám pre lepšiu orientáciu v problematike aspoň v krátkosti odprezentoval kompetenciu Ústavného súdu Slovenskej republiky a význam a kompetencie Osobitného senátu GS, ktorý plní v našej cirkvi úlohu práve Ústavného súdu, takže tieto dva súdne orgány sú v mnohom porovnateľné a ich hlavnou úlohou je zabezpečiť dodržiavanie ústavnosti či už v štáte alebo v našej cirkvi. Zároveň mi dovoľte následne vysvetliť aj význam a kompetencie našej súčasnej Synody, ktorá by mala prevziať kompetencie Osobitného senátu GS a čo by to mohlo v praxi znamenať.

Kompetencie ústavného súdu Slovenskej republiky sú upravené v čl. 124 – 140 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. Ústava SR okrem definovania základných pilierov našej štátnosti a politického systému Slovenska upravuje aj tri druhy štátnej moci v SR, a to moc zákonodarnú (Národná rada SR), moc výkonnú (prezident, vláda, ústredné a mieste orgány štátnej správy) a moc súdnu (sústava súdov – okresné súdy, krajské súdy, Najvyšší súd a Ústavný súd). Z uvedeného je zrejmé, že pre fungovanie ústavnosti a štátnosti v našej spoločnosti je mimoriadne významný Ústavný súd SR, ktorý garantuje demokratický charakter nášho štátu v prijímaní všeobecne závažných právnych predpisov a garantuje dodržiavanie princípov právneho štátu SR, lebo od Ústavy SR sa odvíjajú všetky ďalšie právne predpisy, ktoré nesmú Ústave odporovať. Aké má teda konkrétne kompetencie Ústavný súd SR:

1.Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd okrem iného rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami; rozhoduje o súlade nariadení vlády všeobecne záväzných predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s Ústavou, ako aj o súlade všeobecne záväzných predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne závažných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou SR.

2. Ak Ústavný súd prijme návrh na konanie, môže pozastaviť účinnosť nadobudnutých právnych predpisov, alebo ich častí, ak ich ďalšie uplatnenie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný nenapraviteľný následok.

3. Ak Ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v ods. 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti alebo ich ustanovenia právnu účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do 6 mesiacov od vyhlásenia ústavného súdu ich uviesť do súladu s Ústavou. Ak tak neurobia, také predpisy alebo ich časti strácajú platnosť od vyhlásenia rozhodnutia, t.j. prestávajú byť súčasťou slovenského právneho poriadku a nie je možné ich právne aplikovať.

4. Ústavný súd podáva výklad Ústavy alebo ústavného zákona ak je vec sporná. Rozhodnutia Ústavného súdu o výklade Ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.

5.Rozhodnutia ústavného súdu sú záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú.

6.Proti rozhodnutiam ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

7. Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov, ktorý mi musia byť iba vysokokvalifikovaní právnici a ktorých na návrh Národnej rady SR vymenúva na 12 rokov prezident SR. Dĺžka ich funkčnej pôsobnosti je stanovená na takú dlhú dobu z dôvodu, aby ústavní sudcovia neboli závislí na činnosti žiadneho ústavného a štátneho orgánu v príslušnom funkčnom období.

8. Ak je ústavný sudca člen politickej strany, musí sa tohto členstva vzdať.

9. Výkon funkcie sudcu ústavného sudcu je nezlučiteľný (inkompabiliteľný) v inom orgáne verejnej moci a v dňom ujatia sa funkcie zaniká jeho poslanecký mandát v zákonodarnom orgáne a členstvo vo vláde SR.

Uvedené je len veľmi stručným prierezom kompetencie Ústavného súdu SR ale úmyselne uvádzam len také jeho kompetencie, ktoré sú viacmennej porovnateľné s činnosťou a kompetenciami Osobitného senátu Generálneho súdu našej cirkvi.
Ešte predtým ako poukážem na súčasné kompetencie Osobitného senátu Generálneho súdu našej cirkvi je potrebné uviesť, aké sú v našej cirkvi vlastne jednotlivé druhy cirkevnoprávnych predpisov, ktorými sa naša cirkev riadi.
Podľa cirkevného zákona č. 2/1993 o vydávaní cirkevnoprávnych predpisov sa v čl. 2 uvádza, že sústavu CPP (cirkevnoprávnych predpisov) tvoria:

1. Cirkevná ústava.
2. Cirkevné ústavné zákona.
3. Cirkevné zákony.
4. Cirkevné nariadenia.
5. Cirkevné štatúty.

Základné cirkevné predpisy a to – Ústavu, ústavné zákony a zákony prijíma Synoda, ako náš zákonodarný orgán. Cirkevné nariadenia na základe zmocnenia zákona prijíma Generálne presbyterstvo cirkvi a štatúty prijímajú cirkevné organizačné jednotky na úpravu právnych pomerov ich činnosti.

Cirkevná ústava a ústavné zákony sú prijímané Synodou a to 3/5 väčšinou prítomných členov a zákony sa prijímajú nadpolovičnou väčšinou prítomných členov. Z uvedeného vyplýva, a to chcem zdôrazniť ešte raz, že základným právnym predpisom našej cirkvi je Ústava a ústavné zákony, o čom svedčí aj spôsob ich prijímania na Synode kvalifikovanou väčšinou, aj keď sa domnievam, že Ústava a ústavné zákony by nemali byť prijímané 3/5 väčšinou prítomných členov ale 3/5 väčšinou všetkých členov Synody, tak ako je to pri prijímaní Ústavy SR alebo pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení obcí a miest a VÚC. Avšak jednoznačne platí, že našej Ústave nesmú odporovať právne predpisy nižšej právnej sily, t.j. zákony a nariadenia.

Na zabezpečenie tejto požiadavky je v samotnej Ústave našej cirkvi v čl. 37 ods. 1b) prijatá právna úprava, ktorá uvádza, že Generálny súd zaujíma stanovisko na zabezpečenie jednotného výkladu uplatňovania cirkevných zákonov. Bližšie je činnosť Osobitného senátu Generálneho súdu cirkvi upravená cirkevným zákonom č. 6/2000 o výklade cirkevnoprávnych predpisov.

V § 1 citovaného zákona sa uvádza, že v záujme zachovania jednotného výkladu právneho poriadku sa zriaďuje Osobitný senát Generálneho súdu cirkvi. V § 2 citovaného zákona sa bližšie uvádza, že Osobitný senát:

a) zaujíma stanovisko na zabezpečenie jednotného výkladu cirkevnoprávnych predpisov,
b) rozhoduje o rozpore nižšieho všeobecne záväzného predpisu s nižším.

V uvedenom ústavnom zákone sa ďalej uvádza, aké je zloženie Osobitného senátu na čele ktorého stojí predseda Generálneho súdu cirkvi, kto môže podať žiadosť o rozhodnutie Osobitného senátu a niektoré ďalšie ustanovenia procesného charakteru.

Významné je ustanovenie § 6 citovaného zákona, ktoré uvádza, že do 30 dní sa musí Osobitný senát GS žiadosťou zaoberať a do ďalších 30 dní je povinný vydať rozhodnutie vo veci, ktoré sa publikuje v zbierke CPP.

V § 10 citovaného ústavného zákona je jednoznačne uvedené, že rozhodnutie Osobitného GS je konečné a nemožno sa proti nemu odvolať. Osobitný senát GS môže svoje rozhodnutie na základe nových rozhodujúcich skutočností, ktoré v čase rozhodovania osobitného senátu GS mu neboli známe, z vlastného podnetu zrušiť a vydať nové rozhodnutie. V praxi to znamená, že žiadny iný cirkevný orgán – a to ani Synoda ani Generálne presbyterstvo cirkvi nemôžu žiadať Osobitný senát GS aby svoje rozhodnutie zrušil, lebo sa domnievajú, že výklad Osobitného senátu GS je nesprávny. Takýto krok, a to ešte raz zdôrazňujem, môže urobiť Osobitný senát GS iba z vlastného podnetu za splnenia zákonných podmienok. Uvádzam a zvýrazňujem to preto, že v minulosti boli konkrétne prípady, kedy zo strany Synody aj zo strany GP dochádzalo k zasahovaniu do vydaných stanovísk Osobitného senátu GS, čo je krok jasne protiústavný. Je to presne tak, ako vnímame rozhodnutia Ústavného súdu SR, keď môžeme s rozhodnutím Ústavného súdu nesúhlasiť, ale musíme ich právne rešpektovať. Nech si teda ani členovia Synody ani Generálneho presbyterstva cirkvi nemyslia, že aj keď príjmu kolektívne uznesenie, že s rozhodnutím Osobitného senátu GS nesúhlasia, že nemusia dodržiavať. Opätovne zdôrazňujem, že musia. Viete si, bratia a sestry predstaviť, že by Národná rada SR po prijatí zákona, ktorý Ústavný súd vyhodnotil, že je v rozpore s Ústavou, prijala uznesenie, v ktorom by žiadala, aby Ústavný súd SR svoje stanovisko prehodnotil alebo zmenil? Tak to je absurdné a nikdy sa to v histórii Slovenskej republiky nestalo a ani to nikoho nenapadlo, pretože takú kompetenciu Národná rada SR nemá. Ale naše najvyššie cirkevné orgány, či už Synoda alebo Generálne presbyterstvo, napriek tomu, že takúto kompetenciu taktiež nemajú, už žiadalo Osobitný senát GS o prehodnotenie a zmenu svojho stanoviska. V budúcom príspevku k tejto problematike uvediem aj konkrétnejšie prípady a postoje našich najvyšších cirkevných orgánov, ktorých ambíciou bolo zasahovať do činnosti Osobitného senátu GS.

Podľa § 11 citovaného ústavného zákona rozhodnutie Osobitného senátu GS je záväzné pre všetky COJ, všetky jeho zložky a aj pre všetkých členov cirkvi. Ak Osobitný senát GS rozhodol, že niektorý všeobecne záväzný právny predpis je v rozpore s vyššou právnou normou, je orgán, ktorý predpis vydal do 60 dní od jeho doručenia povinný ho upraviť v súlade s rozhodnutím Osobitného senátu GS. Je však veľkou legislatívnou chybou súčasného ústavného zákona, ktorú treba v budúcnosti napraviť, nakoľko nám chýba dokončenie tohto legislatívneho procesu tak, ako je to v ústave SR s tým, že pokiaľ nedôjde do 6 mesiacov k úprave napadnutého cirkevného predpisu, tento po uplynutí uvedenej lehoty stráca svoju platnosť a účinnosť.

Teraz sa bratia a sestry, spoločne sa pozrieme na to, prečo chce Generálne presbyterstvo cirkvi, aby bol Osobitný senát GS zrušený a aby jeho kompetencie prešli na Synodu. Najprv si ale musíme vysvetliť, aké má vlastne Synoda podľa súčasnej právnej úpravy kompetencie z pohľadu ústavy cirkvi. Postavenie Synody cirkvi je v našej cirkevnej Ústave pod názvom Ústredné orgány cirkvi a v článku 29 vymedzuje jej zloženie a kompetencie.

Synoda je najvyšším orgánom cirkvi. Ak rozanalyzujeme jej pôsobnosť, môžeme konštatovať, že má nasledovné kompetencie:

  1. Ústavodarná a zákonodarná pôsobnosť, je upravená v čl. 30 ods. 2.
  2. Kreačná pôsobnosť, t.j. vytváranie vlastných orgánov a funkcií, je upravená v čl. 30 ods.1, písm.) e),f) g).
  3. Kontrolná pôsobnosť je upravená v čl. 30 ods. 1 písm. d) a čiastočne aj v písm. c).
  4. Pôsobnosť v oblasti základných otázok rozvoja cirkvi je upravená v čl. 30 ods. 1, písm. a),b),c), h).

Z uvedeného vyplýva, že Synoda v žiadnom prípade nie je orgánom, ktorý môže absolútne rozhodovať o čomkoľvek v cirkvi. Je pravda, že okrem zákonodarnej činnosti prijíma aj zásadné opatrenia duchovného a mravného náboženského života cirkvi, rozhoduje o základných organizačných a hospodárskych záležitostiach cirkvi, schvaľuje jej rozpočet, účtovnú uzávierku, schvaľuje správy o činnosti GP, predsedníctva cirkvi, zboru biskupov a taktiež volí členov Generálneho presbyterstva, členov Generálneho súdu a predsedov svojich poradných a iniciatívnych orgánov a zaujíma postoje k otázkam verejného života. Synoda môže explicitne urobiť iba to, na čo je z Ústavy zmocnená. Viem, že viacerí cirkevní predstavitelia sa odvolávajú na to, že výpočet kompetencií Synody v čl. 30 je formulovaný tak, že Synoda si plní „najmä“ hore uvedené taxatívne dôvody a pod výrazom „najmä“ si niektorí myslia, že to čo nie je uvedené taxatívne v  písmenách a) – h) čl. 30 možno subsumovať (podriadiť) všetko ostatné. Zdôrazňujem, že pod slovom „najmä“, nemožno ísť nad rámec ústavných kompetencií, ktoré patria iným cirkevným orgánom a preniesť ich kompetencie na seba. Kto si prečíta ústavu cirkvi, že takáto legislatívna formulácia pri uvádzaní kompetencií ostatných cirkevných orgánov sa vždy používa aj so slovom „najmä“. Je tomu tak pri úprave kompetencií zborového, seniorálneho, dištriktuálneho konventu, predsedníctva a presbyterstva. Tak je tomu aj pri definovaní kompetencií Generálneho presbyterstva či Predsedníctva cirkvi. Vzhľadom na svoje zadefinované kompetencie, Synoda nemôže riešiť napr. disciplinárne previnenia, nemá žiadnu súdnu kompetenciu, nemôže rušiť rozhodnutia súdov, musí rešpektovať rozhodnutia Osobitného senátu GS a nemôže ani nútiť Osobitný senát GS o zmenu svojho rozhodnutia v konkrétnej veci. Mali by sme už konečne rešpektovať právnu skutočnosť, že Synoda nemôže rozhodovať o všetkom na čom sa uznesie, ale len o tom na čo má právo sa uznášať. Ak by totiž, Synoda mala to právo zasahovať do akejkoľvek veci v cirkvi a mohla by atrahovať (prebrať) akúkoľvek kompetenciu v cirkvi, tak by to muselo byť uvedené v Ústave, ale čo by to potom znamenalo? Znamenalo by to úplný rozklad právneho systému v cirkvi a evanjelická cirkev by sa pre právnu neistotu mohla doslova zrútiť. Dôrazne upozorňujem tých, ktorí si to stále nechcú uvedomiť a akceptovať skutočnosť, že Synoda cirkvi v 21 stor. nie je stredoveký cirkevný koncil, ktorý dal upáliť Jána Husa.

Preto s plnou zodpovednosťou konštatujem, že predstava Generálneho presbyterstva cirkvi zrušiť Osobitný senát GS a nahradiť ho rozhodovaním Synody je nielen protiústavný krok, ale je aj výsmechom a devalváciou cirkevného práva našej cirkvi. To majú členovia Generálneho presbyterstva cirkvi dojem, že si môžu dovoliť všetko iba preto, že majú v súčasnosti väčšinu v Synode? Natíska sa otázka, prečo to členovia Generálneho presbyterstva na čele s generálnym biskupom a generálnym dozorcom vôbec navrhli a komu to prospieva?

Je do očí bijúce, že ich snahou je zrušiť Osobitný senát GS, ktorý ako jediný súdny orgán má z Ústavy kompetenciu konštatovať, že Synoda pri tvorbe zákonov alebo Generálne presbyterstvo pri tvorbe cirkevných nariadení porušili ústavu a môže od nich žiadať do 60 dní od stanoviska Osobitného senátu GS odstrániť zistený nezákonný stav. Táto kompetencia Osobitného senátu sa im zrejme tak nepáči, že v ich hlavách sa zrodilo jediné úžasné riešenie, a to – zrušiť Osobitný senát GS ako základný prvok ústavnosti, demokracie a právneho postavenia cirkvi. Ďaleko viac, by im vyhovoval stav, aby Synoda sama seba kontrolovala a vyhodnocovala, či zákony a nariadenia, ktoré bude schvaľovať sú alebo nie sú v súlade s Ústavou cirkvi. Znamenalo by to, že tí členovia Synody, ktorí prijmú nejaký zákon (napr. o voľbách) si budú na Synode aj sami rozhodovať, či je takýto zákon ústavný alebo neústavný.

Prepáčte za výraz, nemám to vo zvyku, ale väčšiu právnu stupídnosť si v našom cirkevnom poriadku už ani neviem predstaviť. To už rovno môže Synoda prijať tézu o cirkevnej neomylnosti Synody a o cirkevnej neomylnosti Predsedníctva cirkvi. Gratulujem!

To je predsa to isté, ako keby súčasná Národná rada SR si uznesením odsúhlasila, že zmení Ústavu SR, v tejto zruší Ústavný súd a sama na seba preberie kompetencie Ústavného súdu ako zákonodarný orgán. Veď čo i len návrh, na takúto nezmyselnú právnu úpravu, ktorú nemajú ani tie posledné diktátorské režimy v Afrike, by vzbudil obrovskú nevôľu celej spoločnosti a navrhovatelia by museli byť celoživotne diskvalifikovaný z akejkoľvek verejnej funkcie. Ale naši členovia Generáleneho presbyterstva cirkvi s takýmto návrhom zrejme problém nemajú, lebo majú väčšinu v Synode a v Generálnom presbyterstve cirkvi, takže aký problém? Týmto návrhom zašlo Generálne presbyterstvo cirkvi tak ďaleko, že jeho realizáciou by došlo k úplnému rozkladu právneho systému cirkvi. Dlhodobo poukazujem na mnohokrát veľmi nízke právne vedomie predovšetkým našich duchovných predstaviteľov, členov Generálneho presbyterstva cirkvi a členov Synody, ktorí akoby žili v nejakej nereálnej bubline cirkevnej moci. Veľmi sa spolieham, že takýto nezmyselný návrh na rokovaní Synody nemôže byť schválený, lebo chcem veriť, že naša evanjelická cirkev stále disponuje ohromným množstvom múdrych a vzdelaných duchovných a múdrych a vzdelaných a oddaných rádových členov našej cirkvi, ktorí takýto stav nepripustia.

JUDr. Juraj Čech, PhD.

 

článok uverejnený so súhlasom autora
ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: