Tak ako uplynulými rokmi hýbala kauza Reformata, tak témou posledných dní je nepochybne téma kandidačných porád do volieb predstaviteľov ECAV. Asi nikoho neprekvapí, že tento nedávny „spúšťač polarizácie a extrémov“ je priamo spojený s dlhodobo neriešenými kauzami okolo Reformaty.
K téme Reformaty už bolo povedané viac než dosť, a preto sa chceme pokúsiť len o krátky sumár. Počas 16 rokov pôsobenia konateľov – bratov Vladimíra Daniša a Jaroslava Mlynára v obchodnej spoločnosti Reformata, spol. s r.o. sa výrazne zhoršila komunikácia s cirkvou, a napriek tomu, že Reformata bola založená výhradne za účelom správy cirkevného majetku, konatelia sa správali, ako by to skôr bola ich vlastná firma. Neinformovali dostatočne a pravdivo o výsledkoch hospodárenia, porušovali dohodnuté zásady spolupráce, veci, ktoré mali konzultovať s vedením ECAV, nekonzultovali. V riadení firmy absentovali výberové konania, hospodárne nakladanie so zdrojmi, viacero finančných či právnych záležitostí bolo riešených netransparentne a nie v záujme spoločnosti. Niektoré transakcie neboli našej cirkvi konateľmi vôbec vysvetlené, rovnako ako neboli doložené niektoré doklady či zmluvy, ktoré skutočnosti dôvodne vyvolávajú obavu, či bola spoločnosť vedená riadne a s odbornou starostlivosťou a tiež obavu, či nedochádzalo ku škodám na majetku.
To môže byť aj jeden z dôvodov, prečo nebola vydaná elektronická forma účtovníctva, čo je jav ojedinelý aj vo svete (1) a objavuje sa iba zriedkavo, zvyčajne pri veľkých majetkových kauzách. Papierová forma účtovníctva bola neúplná a nekonzistentná, a preto neposkytuje verný a pravdivý obraz o rozhodujúcich skutočnostiach v živote spoločnosti. Toto tvrdenie konštatoval aj nezávislý audítor, a následne aj znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave. To, čo by stačilo mnohým majiteľom firiem vo svete, v cirkvi stále nestačilo (2). Vytriezvenie – aspoň pre niektorých – priniesol výsledok kontroly daňového úradu za roky 2012 – 2014, ktorý odhalil porušenie viacerých daňových predpisov, dôsledkom čoho bola ECAV vyrubená pokuta a doplatok dane za 58 tis. eur. Hra sa skončila, treba platiť.
Výsledok daňovej kontroly však naznačuje oveľa viac
Ak zoberieme do úvahy, že 10 000 eur bola pokuta a 48 000 eur dodatočné zdanenie, tak je namieste sa viac zaoberať práve týmito skutočnosťami. Po jednotlivých rokoch to bolo za rok 2012 – 15 500 eur, za rok 2013 – 19 200 eur a za rok 2014 – 13 100 eur. To znamená, že nedostatky boli konštatované vo všetkých troch kontrolovaných rokoch! A bývalí konatelia tam boli celkom 15 rokov! Je preto namieste otázka: Ako by dopadlo vykonanie kontroly, keby sa rozšírilo na celé spomínané obdobie? Odpovedzte si radšej sami.
Druhá vec je ako (medzi riadkami)čítať vyrubenie rozdielu dane. V zásade sa dá povedať, že z tzv. 2 % sa dá (orientačne) zistiť celá daň, ktorú človek či firma odviedol, a keď viete celú daň, zhruba viete aj to, aký má daný subjekt príjem (preto tieto údaje podliehajú daňovému tajomstvu). To isté platí aj v tomto prípade, kde – ak predpokladáme približne 20 % daň, tak voči tomu, čo bývalí konatelia reálne v rozhodnom čase priznali, môže ísť pravdepodobne o rozdiely 5x väčšie! To môže znamenať, že podľa zistení daňového úradu by v roku 2012 firma daňovej správe a cirkvi zrejme uvádzala nesprávne údaje o položky vo výške 77 500 Eur, v druhom roku o 96 500 eur a v treťom roku o 65 000 eur, čo spolu predstavuje okolo 240 000 eur za 3 roky!
Daňový úrad si poriadok urobil a adekvátny rozdiel dorubil na dani. A čo cirkev, ktorej celý ten majetok patrí, ktorá bola pravdepodobne zavádzaná, a ktorej straty sú zrejme násobne vyššie?S troškou sarkazmu môžeme povedať: Choďte si po odpoveď do diskusnej skupiny „Ako ďalej v ECAV“, kde nájdete nekritických podporovateľov spomínaných osôb. Nezáujem o ekonomické záležitosti cirkvi a nezodpovednosť sú pre nich príznačné. Kladenie podobných otázok je však podľa niektorých vraj iba diskreditačná kampaň – to by však bola pravda len vtedy, keby neboli podložené faktami!A znova, keď sme sa dopracovali k sume približne 240 tis. eur za 3 roky, koľko by to bolo za celé 15-ročné obdobie?!
Exkonateľ chcel 40-tisíc, súd žalobu zamietol
Daňový úrad si svoju prácu odviedol a vyrubil pokutu a zistený rozdiel/nedoplatok. Štátne orgány si niekedy vedia urobiť poriadok rýchlo a riadne (3), ale ako sme na tom my? S uvedeným zrejme úzko súvisí aj neodovzdanie kompletného účtovníctva, o čo sa vedie aj súdny spor na miestne príslušnom súde. Po rozhodnutí Okresného súdu Senica, ktorý zrejme na základe vtedy ešte neúplných informácií rozhodol, že žalobca nemá právo požadovať vydanie účtovníctva, Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie okresného súdu, a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Logicky.
Tento mesiac sa uskutočnilo aj ďalšie súdne konanie, ktorého predmetom je žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru spolu s nárokom na náhradu škody vo výške 40 000 eur, ktorú podal bývalý konateľ V. Daniš voči spoločnosti Reformata, spol. s r. o. (iróniou je, že v prípade úspechu žalobcu musí žalovaný platiť znova z cirkevných, a de facto štátnych peňazí). Po nedávnych udalostiach asi nikoho – teda aspoň vo svete (4) neprekvapí, že žaloba bola zamietnutá v plnom rozsahu.
Podozrenie zo zanedbania starostlivosti o budovy, riadne a včas neodovzdané účtovníctvo, skresľovanie účtovných výkazov, chýbajúce doklady a zmluvy, predražené zákazky. Viac než dosť na to, aby sa konečne našla v cirkvi zhoda, že tento stav je neakceptovateľný, odsúdeniahodný a je potrebné v záujme celej cirkvi zjednať nápravu. Nevieme si predstaviť, že by niektorý z cirkevných predstaviteľov, ktorí kryli „svojich známych“, takto postupoval aj v prípade,že by išlo o jeho vlastnú firmu!A pre veriaceho človeka má byť cirkev ešte viac.
Od Reformaty ku kandidačným poradám
Uvedené nedostatky a zametanie problémov okolo Reformaty spôsobilo ešte väčšie škody, než sú tie finančné. Morálny úpadok, narušenie vzťahov a pokus o rozbitie cirkvi sú realitou dnešných dní a predstavujú vážny problém pre ďalšie smerovanie cirkvi.Naplno sa to prejavilo na kandidačných poradách, ktoré – podobne ako pri Reformate – trpeli už chronickým prehliadaním spomínaných závažných problémov a nedostatkov, ale za to sa dokázali naplno „oddať“ boju proti tým, ktorí na tieto problémy poukazujú, a usilujú sa o ich riešenie. Áno, keď sa o probléme prestane písať, zavládne „niečo ako pokoj“, len to bude falošný pokoj, ktorý nemotivuje veci zlepšovať, pokoj, ktorý neskôr vyústi ešte do väčších problémov, pričom už tie súčasné sa dajú považovať za kritické.
A tak prišlo k najhoršiemu a pod rúškom „zákona“ sa na kandidačných poradách uskutočnila „likvidácia“ nepohodlných protikandidátov. Absencia dopredu jasných pravidiel spôsobila, že si to každý vyložil po svojom, subjektívne a účelovo. Pre určitú skupinu ľudí majú kandidačné porady „skontrolovať“ formálne požiadavky z pohľadu svetského či cirkevného práva, a pripraviť kandidačné listiny. Pre druhú „liberálnu“ skupinu sú univerzálnym nástrojom, kde si robím, čo chcem, a používam na to také nástroje, aby som to dosiahol. Nechceme tu teraz hodnotiť kvalitu zákona, ale je tu – a zvlášť v cirkvi – aj etické a morálne hľadisko a snáď aj určitý stupeň kolegiality. Predstava, ako biskup Sabol hlasuje proti kandidatúre biskupa Krivdu, resp. ako dozorca VD Brozman hlasuje proti kandidatúre svojho potenciálneho oponenta vo voľbách, proti generálnemu dozorcovi Imrichovi Lukáčovi, v nás vzbudzuje nemálo otáznikov, rozčarovanie a znechutenie. Pripúšťam, že nevieme, akým spôsobom menovaní v skutočnosti hlasovali, ale nepriamo sa to zistiť dá. V takom prípade to je zneužitie kandidačnej porady na vybavovanie si osobných účtov iba kvôli tomu, že ostatní majú iný názor, a pokus o nekorektné odstraňovanie oponentov. A keďže názory menovaných bratov z VD poznáme, tak sa oprávnene obávame, že dané tvrdenie nie je ďaleko od pravdy.
Viete si to predstaviť vo svete? Matovič nemusí Fica, Danko nemusí Matoviča, Fico zas Sulíka, Sulík má problém s Bugárom atď. Možno ani vy nemáte vysokú mienku o slovenskej politike, či už z pohľadu toho, ako sa „stará“ o Slovensko, či pre neustále slovné útoky a kauzy, ktoré sa tu otvárajú. Ale nik z týchto politikov si nedovolil to, čo si dovolili (5) niektorí účastníci kandidačnej porady ECAV: odstrániť svojich konkurentov pred voľbami, neumožniť im zúčastniť sa volieb až do tej miery, že v konečnom dôsledku žiadajú od ľudí len podporu pre vybraného – jediného – kandidáta. To nemá nič spoločné s demokraciou ani s morálkou, ani s korektnými vzťahmi či elementárnou etikou! A oháňať sa všeobjímajúcim zákonom či následne útočiť na médiá, je už len labuťou piesňou tých, ktorí zdegradovali cirkev hlboko pod úroveň svetskej politiky.
Média nielen v cirkvi
Keď už sme pri médiách, nie je možné si nevšimnúť paradoxy, ktoré okolo nás vidíme. Doc. Imrich Lukáč je na generálnom presbyterstve napomenutý za to, že poukázal – iba všeobecne, bez uvedenia mien – na problémy v cirkvi. Napomína ho okrem iných brat farár Eľko, ktorý ako kandidát na generálneho biskupa nemá na inom mieste problém hovoriť o tom, že nejaký list týkajúci sa interných záležitostí cirkvi bude „riešený“ cez médiá. Zároveň vyjadruje dopredu skepsu nad EPST, že „ten to asi neuverejní“. Brat farár Eľko, chceme vás upozorniť, že počas nášho pôsobenia v predstavenstve Tranoscia sme dostali celkovo iba dve žiadosti, aby sme dohliadli na uverejnenie názoru druhej strany, čo však nebolo ani potrebné, pretože to bolo aj tak uverejnené v plnom rozsahu. Každý, kto dokáže svoje tvrdenia podporiť a preukázať úplnými a pravdivými argumentmi k danej téme, určite dostane v Posle priestor.
Ukážkovým príkladom dvojitých štandardov sú na internete voľne prístupné „Reformačné listy“, ktoré sa vcelku „vyznamenali“ nevyberanými útokmi na Predsedníctvo cirkvi, ktoré zaváňajú bohapustou anarchiou, iba zriedka podloženou faktami. Zaujímavé je najmä to, že meter, aký aplikujú na Evanjelický posol, nie je ani prinajmenšom aplikovateľný na nich samotných. Ako príklad uvedieme kritiku rozhodnutia Predsedníctva cirkvi v súvislosti s neudelením súhlasu na kandidatúru brata Porubäna na seniora Tatranského seniorátu. To, že Predsedníctvo ECAV bolo osobne v Kežmarku tieto dôvody vysvetliť seniorátnemu presbyterstvu a aj členom zboru, pričom vysvetlenie bolo týmito orgánmi následne aj prijaté, im už akosi uniklo. Takže aké zneužívanie moci? Takisto články tohto občasníka o Reformate majú od pravdy asi tak ďaleko, ako je vzdialené nebo od zeme – stačí sledovať fakty a urobiť si vlastný názor.
Tým sa však mediálne prepieranie cirkevných vecí vo svete nekončí. Práve skupina Brozman-Daniš-Bachletová-Kováč a ďalší bola nielen zapojená do rôznych petícií proti vedeniu cirkvi, riadila vydávanie Reformačných listov, ale sa dostala aj pod Lampu pána Hríba. A nie je to len „Pod lampou“. Už dávnejšie – pri téme farára Pavlúsa sa do relácie Večera s Havranom dostali dvaja zo súčasných kandidátov na post generálneho biskupa – farári Eľko a Kaňuch. Už vtedy diskusia dosť výrazne zaváňala jednostrannosťou, pretože tam nebol nik z tých, ktorí o tejto kauze reálne v cirkvi rozhodovali a poznali fakty a súvislosti.
Druhého mája 2018 vyšiel nový „pod Lampou špeciál“ venovaný Boju o moc u slovenských evanjelikov, do ktorého, ako ináč, boli pozvaní znovu traja hostia, no len z „jednej strany”, ktorí sa v podstate znova pohoršovali nad „praktikami, ktoré vládnu v cirkvi”. Čistým výsmechom aspoň pokusu o objektivitu a spravodlivosť bola účasť a argumentácia V. Daniša, ktorý po tom, čo sa udialo v Reformate, nemá žiadne právo hodnotiť vedenie cirkvi, ktorú poškodil minimálne na morálnej úrovni! Zo spomínanej relácie jasne vyplynulo, že „reformačná skupinka“, ktorej členom je aj kandidát na generálneho dozorcu Ján Brozman, ešte nedávno ignorovala všetky uvedené dôkazy o doterajšom vedení Reformaty a V. Daniša prezentovala ako bezúhonného a príkladného človeka, s ktorým treba rátať pri ďalšom smerovaní cirkvi!
Druhá strana v „Lampe“ nedostala priestor
Treba dodať, že ani argumenty pani Bachletovej či Martina Kováča nepriniesli voči rétorike a kvalite Reformačných listov nič nové. Ako minimálne zvláštny možno hodnotiť prístup samotného moderátora Š. Hríba, ktorý síce v polovici relácie zneistel, že asi by bolo potrebné dať priestor aj druhej strane, ale potom bez problémov pokračoval v jednostrannej, neobjektívnej a ničím nepodloženej rétorike a pohoršovaní sa nad predsedníctvom cirkvi a Evanjelickým poslom. A tak moderátor namiesto toho, aby zabezpečil objektivitu a vyváženosť, sa pridal „v boji o moc u slovenských evanjelikov” na stranu pozvaných –bez toho, aby dal druhej strane možnosť vôbec sa vyjadriť. Keď dnes čítate „pastiersky list“ osamoteného brata biskupa Sabola, ktorý hovorí o diskreditácii, zasahovaní do volieb a (vraj) jednostrannom vplyve EP, tak sa pýtame, prečo mu nevadila jednostranná diskreditácia vedenia cirkvi a EP pred pár týždňami v relácii Pod lampou? Prečo mu to dlhodobo nevadilo v prípade „Reformačných listov“? To nebolo „masírovanie mozgov“, to nebola „nehoráznosť, akú naša cirkev ešte nezažila“ dokonca bez akýchkoľvek dôkazov?
Prečo moderátor tejto relácie tak rád a ochotne pomáha tejto skupine mediálne sa zviditeľniť, je možno dané aj tým, že je to práve Martin Kováč, ktorý poskytuje nájomné priestory pre aktivity Š. Hríba. Väčším problémom je však to, čo sa volá novinárska etika – zatiaľ, čo bol EP Pod lampou vykreslený ako jednostranný časopis priamo ovládaný generálnym biskupom či dozorcom, bola to práve relácia Pod lampou, ktorá, a nie prvýkrát (6), prezentovala len názor jednej strany, bez akéhokoľvek overovania prezentovaných faktov.
Veríme, že pravda vyjde najavo
Keď sa predseda Dozornej rady Tranoscia, a. s. Svetozár Gavora podujal, že Š. Hríba navštívi, vysvetlí mu, ako je riadený Transocius a požiada ho o vytvorenie priestoru aj pre druhú stranu, tak mu Š. Hríb odpovedal, že na to nevidí dôvod. Možno by však ešte videl dôvod vytvoriť priestor pre kandidátov na biskupa, ak to uzná za vhodné (teda zrejme asi pre tých, ktorí prejdú kandidačnou poradou). Tu sa ešte viac ako kedykoľvek predtým vynára otázka, prečo „Pod Lampu“ mohol ísť len tím zložený z pána Kováča, pani Bachletovej a pána Daniša. Nielen my, ale aj široká verejnosť však z minulosti dobre pozná, že to nie je prvý pokus p. Hríba a „jeho“ Lampy o tendenčné, neobjektívne a jednostranné manipulovanie verejnosti v prospech určitej skupiny ľudí. Boli sme toho svedkami v minulosti napríklad v prípade kauzy Cervanová. Spôsob, akým Lampa nepravdivo, neodborne a neobjektívne informuje o niektorých témach, sa nedá prehliadnuť, o čom svedčia minimálne pokuty udelené programu zo strany Rady pre vysielanie. Zrejme aj to je dôvod, prečo „Lampa“ tak často mení vysielateľov. My však nie sme zástancami štvavej a manipulatívnej žurnalistiky, naopak, konáme v dobrej viere a veríme, že pravda vždy nakoniec vyjde najavo.
Kríza v Reformate, zneužité kandidačné porady a mediálne stratégie na zviditeľnenie „tých vyvolených“ prezentujú, slovami použitými p. Bachletovou, podľa nášho názoru naozaj stredovek a temnú stránku dnešnej cirkvi. Tu treba konštatovať, ako o relácii pod Lampou, tak aj o Reformačných listoch, že tí, čo kritizujú jednostrannosť EP, naopak sami porušujú zásadu objektívnosti (priestor pre druhú stranu) a dôveryhodnosti v zmysle prezentovania neoverených až nepravdivých informácií.
Sme si veľmi dobre vedomí toho, že mediálna vojna bez novinárskej etiky, morálky a kvality novinárskej práce v zmysle overovania informáciínemá okrem deštrukcie žiadny zmysel. Preto chceme za celé Predstavenstvo, ale aj za Dozornú radu a. s. Tranoscius potvrdiť, že nikdy nebol na nikoho z nás zo strany akýchkoľvek cirkevných predstaviteľov vyvíjaný žiaden nátlak, a že všetci členovia orgánov majú slobodu a zároveň právo namietať voči tomu, čo nepovažujú za správne. Všetkými podnetmi (internými aj externými), ktoré boli zamerané na zlepšenie činnosti spoločnosti Tranoscius, a. s. sme sa vždy riadne zaoberali a snažili sa ich implementovať do praxe. Sme presvedčení, že len táto cesta otvorenej a odbornej komunikácie, a tiež priameho kontaktu s čitateľmi, predstavuje jedinú alternatívu pre demokratické smerovanie nielen Tranoscia ale celej Evanjelickej cirkvi a. v.
PS: V tomto článku ste mohli nájsť 6 odkazov na správanie cirkvi, kde nie cirkev, ale svet ukazuje cirkvi, ako rázne a akým spôsobom sa má v danej situácii postupovať. Je to stav, kde cirkev evidentne potrebuje jednorazovú dávku „soli a svetla“ zvonku, aby sa vyrovnala so svojou minulosťou. Chceme veriť tomu, že ide len o dočasnú krízu, a že aj v dnešnej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku sa nájdu ľudia, ktorí tento prepad dokážu zastaviť. Riešením nie sú štvavé útoky cez médiá proti médiám, najmä keď tieto informujú na základe faktov, s cieľom riešiť vzniknutý problém. Treba sa zasadiť o to, aby tieto problémy nevznikali, resp. aby sa riešili oveľa skôr, podľa kresťanskej vierouky a morálky. Treba znovu dostať ECAV na miesto svätej Kristovej cirkvi, ktorá bude príkladom, ktorá bude soľou a svetlom pre tento svet!
Jaroslav Mervart, predseda predstavenstva Tranoscius, a. s.
Ľubomír Turčan, riaditeľ Tranoscius, a. s.
Martin Cibuľa, člen predstavenstva Tranoscius, a. s.
Juraj Ružek, člen GHV