„Povstane mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých.“ Táto smutná predpoveď Pána Ježiša sa naplnila. Povstali a žiaľ aj budú povstávať medzi kresťanmi, farármi, biskupmi aj dozorcami a inými funkcionármi falošní proroci, ktorí nielenže sami blúdia, ale zvádzajú na bludné cesty aj iných. Takýchto sa máme, podľa rady Pána Ježiša, vystríhať. Aby sme ich vedeli rozpoznať, uviedol aj dva hlavné znaky: ich slová a ich skutky. Praví Boží proroci totiž každému hovorili pravdu. Rozprávali ľuďom, čo im Boh kládol na srdce, či sa im to páčilo alebo nie. Ich slová boli ako ostrý meč, prenikavé ako ohnivý blesk a padali do duše ako rany hromu. Verní proroci bez ohľadu na osoby hlásali pravdu. Nepochlebovali mocným a bohatým tohto sveta, ale pravdu povedali aj kráľom, nielen chudobným a obyčajným ľuďom. Falošní proroci sa, naopak, pretvarujú. Ich reči sú sladké, lebo ich dokážu prispôsobovať osobám, času aj okolnostiam. Hovoria tak milo, ako by boli naši najlepší priatelia, ktorým skutočne leží na srdci naše spasenie a dobro. Keby sme im ale mohli nahliadnuť do srdca, videli by sme, že hľadia len na svoje výhody, a že nám pochlebujú iba preto, aby nás oklamali a dosiahli svoje ciele. Takíto falošní proroci napríklad hovoria, že je jedno, ktorého farára počúvajú, ku ktorej viere a učeniu sa priznávajú, alebo do ktorého kostola chodia alebo nechodia, či hrešia alebo nehrešia, alebo si užívajú nečestne získané peniaze, ktoré oni s pokorou príjmu, len aby sa mali dobre. Sú to falošní proroci, o ktorých hovorí aj prorok Jeremiáš, že ich slová netreba počúvať, pretože ľudské srdcia zanechávajú prázdne. Falošných a pravých prorokov charakterizujú aj ich skutky. Pravý prorok nielenže miluje pravdu, ale ju potvrdzuje aj skutkami. Koná spravodlivosť a nenávidí neprávosť. Skrátka, slová, ktoré hovorí a vyznáva, aj žije. Falošní proroci sú naopak tí, ktorí vodu kážu a víno pijú. Vieru vychvaľujú, ale nežijú podľa nej, ústami velebia cnosť, ale sami hrešia a konajú neprávosť, vychvaľujú pokoj a tichosť, ale v srdci majú hnev a nenávisť a myslia na pomstu, vychvaľujú pokoru, ale v skutočnosti sú pyšní a nadutí. Nech by boli ich reči akokoľvek krásne, sladučké a milé, ale ich skutky odlišné, treba sa ich varovať a dávať si pozor, aby nás takýmito rečami nezaviedli. Dnes máme falošných prorokov vo vedení cirkvi, Tranoscia aj v Evanjelickom posle spod Tatier. Na tieto posty sa dostali nelegitímne alebo nelegálne. Títo majú navonok, pred svetom, snahu vystupovať pokorne, skromne, veriaco, z kancľa hovoriť krásne reči o pravde a láske, ale vážne to nemyslia. Na pravdu hovoria lož a na lož, že je to pravda. Prenasledujú slušných a spravodlivých a vyzdvihujú tých, čo klamú, kradnú a páchajú neprávosti. Starším ľuďom, ktorí sa stali členmi Asociácie slobodných zborov ECAV, sa tiež vyhrážajú, že ich nepochovajú. Na Evanjelický posol Spolku Tranovský nútia farárov hovoriť, že je falošný, pretože chce písať pravdu o stave našej cirkvi, o viere aj Lutherovom učení o tom, čo Božie slovo skutočne káže konať, aby bol človek zachránený. Naopak, Evanjelický posol spod Tatier, ktorý celé roky zakazovali, odhlasovali, hanobili a poškodzovali mu dobré meno, dnes, keď sa ho zmocnili, prikazujú, prihlasujú, nanucujú a hovoria, že je pravý, pretože v ňom vraj už budú len sladké a milé reči – reči falošných prorokov, trollov. V skutočnosti je zrejmé, že ho potrebujú kvôli voľbám, umlčaniu pravdy a sebaprezentácii. Túto idylku im však narušil vznik nového Evanjelického posla Spolku Tranovský, ktorý sa preto snažia opäť pošpiniť, zdehonestovať a jeho čitateľov zneistiť. Slnko svieti, vlaky jazdia, polícia dohliada na bezpečnosť. Takéto správy konštatujú niečo samozrejmé, a preto sa nepovažujú za správy. Samozrejmosťou by tiež malo byť, že platí Ústava SR pre všetkých, aj tých, ktorých dnes nové vedenie prenasleduje, preto sa pripomienka tohto faktu v ECAV na Slovensku musí stať správou. Ako aj to, že správa komisie, ktorá prešetrovala pochybenia v Reformate a potvrdila ich, bola prijatá synodou, ale potrestaní budú nevinní. Aj toto je ovocie falošných, naoko milých prorokov. Varujme sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k nám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. Po ovocí poznáme ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie, povedal Pán Ježiš a dodal, že nie každý, kto Mu hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu Jeho Otca. Keď príde čas bilancovať, v onen deň vyhlási: „Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!“ (Mt 7, 15 – 23)
Martina Kováčiková, šéfredaktorka Evanjelického posla Spolku Tranovský
ilustračné foto: pixabay.com
