3. adventná nedeľa 15. 12. 2019 v CZ Budimír mala slávnostný charakter. Okrem sviatosti Krstu svätého v rámci bohoslužieb, si prítomní pripomenuli aj významné výročie – 150 rokov samostatnosti cirkevného zboru. Pozvanie na slávnosť prijali rodáci z Budimíra – evanjelickí farári – Radoslav Grega, farár v Opinej a Peter Andrejčák, farár v Hodoši v Slovinsku. Poslúžili kázňou Božieho slova i pri liturgii. Prítomný bol aj ďalší rodák, evanjelický farár na dôchodku, Vladimír Mako a emeritný generálny dozorca ECAV Imrich Lukáč.
Vo zvesti slova Božieho z Lukášovho evanjelia 3. kapitoly brat farár Radoslav Grega povedal okrem iného o potrebe pokračovať v tom, čo nám bolo odovzdané našimi predchodcami, našimi dedami i rodičmi a odovzdávať to našim deťom a vnukom – ďalej činiť pokánie a pripravovať sa na Mesiášov príchod. Následne zborový dozorca Vladimír Peter podal skrátenú správu o histórii a vzniku cirkevného zboru. Brat farár Peter Andrejčák vo svojom pozdrave pripomenul, že vytvorenie samostatného cirkevného zboru pred 150. rokmi si zaiste vyžadovalo veľkú súdržnosť veriacich, neraz aj v ťažkých časoch. Poprial CZ, aby sa aj dnes všetci jeho členovia v jednote viery hlásili k odkazu našich predkov. Bohoslužby oživili aj najmenší – deti z detskej besiedky – svojim vystúpením. Veselou piesňou nás všetkých pozvali k radostnému nasledovaniu Ježiša Krista. Slávnostné služby Božie sme ukončili evanjelickou hymnou Hrad Prepevný.
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Budimír sa rozprestiera v obciach, ležiacich v povodí riek Torysa a Hornád na území pôvodnej Abovskej a Šarišskej župy. V súčasnosti do neho patria filiálky: Beniakovce, Bretejovce, Budimír, Družstevná pri Hornáde, Chrastné, Janovík, Košické Olšany, Kráľovce, Nová Polhora, Ortáše, Ploské, Rozhanovce, Seniakovce, Vajkovce. Aká história sprevádzala tento zbor a veriacich v ňom?
V Budimíre a okolitých obciach sa reformácia šírila od jej raných začiatkov. Dokazuje to aj vznik evanjelického cirkevného zboru v Košiciach už v roku 1521. V roku 1666 sa spomína pravdepodobne Budimír ako fília, ktorá má kamenný kostol a dochádzal tam farár Ján Mercz z Bohdanoviec. Drevený kostol v Beniakovciach, ako súčasť evanjelickej cirkvi v Košiciach, sa spomína v roku 1696. Medzi zbory pôvodného Šarišského seniorátu patrili aj Seniakovce, ktoré sú dnes filiálkou cirkevného zboru Budimír.
Chrám dvoch konfesií
Kostol v Budimíre v rokoch 1721 a 1722 používali rovnako evanjelici aj reformovaní. Aj napriek rekatolizačným snahám sa nepodarilo vymazať evanjelické vyznanie z Budimíra a zo susediacich obcí. Jedna z prvých zmienok o Budimíre, ako o filiálke cirkevného zboru Obišovce, je z roku 1806. Základy kostola, ktorý je postavený na pozemku záhrady Ujházyho s bránou ku krajinskej ceste, boli položené v máji roku 1797. Dala ho postaviť Anna Rosina (Ružena) Pulszky, vdova po Danielovi Ujházym. Posvätený bol 26. augusta 1798. Nachádza sa v ňom krypta rodiny Ujházyovcov. Kalich, ktorý je pozlátený, daroval v roku 1800 Samuel Ujházy, zvon darovala vdova Rosina Ujházyová. Terézia Máriassy Ujházyová darovala zlatom vyšívané prestieradlo k Večeri Pánovej, Polixena Ujházy venovala zlatom vyšívanú albu. V kostole je náhrobný nápis hrdinu Pavla Alexandra Ujházyho, podplukovníka jazdy, ktorý padol 5. apríla 1799 ako 31-ročný, v Taliansku (pri Verone), keď bojoval v armáde cisára Františka proti Francúzom. V Ujházyovcoch našla evanjelická cirkev horlivých zástancov. Z nich si volili aj svojich dozorcov Samuela Ujházyho a Ladislava Ujházyho. Pre históriu tohto cirkevného zboru treba poznamenať, že kostol, posvätený v roku 1798, bol v roku 1849 zničený nepriateľským zásahom, v roku 1866 bol nejakým zločincom vyrabovaný. V roku 1879 bol opravený.
Deväťsto zlatých za odstúpenie fílie
Budimír sa stal matkocirkvou v roku 1869, čím sa osamostatnil od cirkevného zboru Obišovce. K založeniu nového cirkevného zboru došlo následkom veľkodušnosti Jozefa Ujházyho a jeho manželky Žofie Ujházy, rod. Priessnitz, ktorí 20. októbra 1897 na pamiatku jediného syna Árpada, ktorý zomrel 27. septembra 1867, založili „Základinu Árpáda Ujázyho“. Táto významná základina bola potvrdená biskupom. Jeden hodnoverný exemplár bol daný zboru a druhý exemplár bol uložený na Seniorskom úrade Šarišsko-zemplínskeho seniorátu. Túto zakladajúcu listinu podpísal 6. decembra 1867 v Dobšinej potiský superintendent Karol Máday. Na základe „základiny“ sa Budimír stal matkocirkvou novovytvoreného cirkevného zboru 17. decembra 1869. Dňa 28. novembra bola uzavretá priateľská zmluva, na základe ktorej, ako odmenu za odstúpenie budimírskej fílie, obišovská cirkev dostala 900 zlatých. Hneď po osamostatnení bol postavený byt pre farára a veža, ktorá bola dokončená v roku 1879. Prvým dozorcom cirkevného zboru bol Jozef Ujházy (1869 – 1881), ktorý vyššie spomenutou základinou osamostatnil cirkev budimírsku a na prešovské Evanjelické kolégium daroval 10 000 forintov. Od roku 1882 bol dozorcom František Erdélyi – prešovský advokát a zástupca rodiny Ujházyovcov, ktorý bol pri zriaďovaní zboru a mal veľké zásluhy na jeho zveľaďovaní. 13. októbra 1935 bol posvätená nová evanjelická fara v Budimíre. Bohoslužby sa konali na dvore pred farskou budovou. Slovo Božie kázal senior Július Hajdu z Prešova a posväcujúcu reč mal biskup Vladimír Pavol Čobrda. Kľúče miestnemu kňazovi odovzdal zborový dozorca Juraj Králik. Približne v rokoch 1935 – 1937 sa zrekonštruovala modlitebňa v Beniakovciach, kde pôsobili aj sestry Royové. Modlitebňa v Beniakovciach bola zrekonštruovaná v roku 1976, keď nadobudla charakter kostola.
Stavba nového chrámu
Cirkevný zbor uvažoval o potrebe nového kostola v Budimíre. Pozemok na výstavbu nového kostola darovali rodičia Vladimíra Maka. V roku 1938 položili základný kameň pod nový kostol, bola podaná žiadosť o podporu Hodžovej vlády. Bol to rok Mníchovskej dohody, keď 29. septembra 1938 zástupcovia veľmocí rozhodli o nepriaznivom vývoji ČSR. Prvé povolenie na stavbu nového kostola v Budimíre bolo vydané 3. novembra 1969 a ešte v tom roku boli urobené základy. Stavba kostola bola však, najprv ústne v roku 1971, pozastavená vtedajším ONV, potom aj písomne v roku 1972 po podaní odvolania cirkevným zborom a generálnym biskupským úradom. Ďalší pokus sa začal v roku 1989 znovu v novembri, keď zborové presbytérium ešte pred zmenou v našej spoločnosti rozhodlo o tom, že podá žiadosť na dokončenie začatej stavby. Po zmene spoločenských pomerov sa skutočne začiatkom roku 1990 podala žiadosť o dokončenie stavby, tá bola kladne prijatá a cirkevnému zboru bolo vystavené stavebné povolenie. Po zadovážení novej projektovej dokumentácie sa stavba začala realizovať na jeseň roku 1990, ale len sondážou starých základov, či sú použiteľné pre nový kostol. Bolo potvrdené, že je to možné, a tak už na jeseň roku 1990 sa začal zhromažďovať materiál na stavbu. Samotné práce na stavbe kostola sa začali 1. marca 1991. Stavba bola potom dokončená na jeseň roku 1992 a posvätená 31. októbra 1992 vtedajším generálnym biskupom Pavlom Uhorskaiom. Zvesťou Božieho slova slúžil biskup Július Filo, biskup Východného dištriktu. Prítomní boli aj rodáci z Budimíra – Juraj Kevický a Vladimír Mako, ako aj ďalší hostia na čele so seniorom Košického seniorátu Ladislavom Fričovským. Slávnosti sa zúčastnili aj reformovaný brat farár Michal Hudák, ako aj gréckokatolícky farár Ján Smolnický. Pri posviacke sa podľa odhadu zúčastnilo asi 1 500 ľudí v obidvoch chrámoch ako aj v ich okolí. Dôležité je spomenúť i rodákov z Budimíra, ktorí pôsobili/ pôsobia ako evanjelickí farári: Juraj Kevický pôsobil vo Zvolenskej Slatine, Vladimír Mako pôsobil v Brezne, Radoslav Grega pôsobí v Opinej a Peter Andrejčák v Hodoši (Slovinsko). Okrem kostolov v Budimíre má dnes cirkevný zbor niekoľko bohoslužobných miest. Kostol v Chrastnom, kostol v Rozhanovciach a modlitebňu v Beniakovciach. Farári pôsobiaci v CZ Budimír: Chotvás Helónyi Endre 1869 – 1901; Baloghy Farkaš 1902 – 1933; Adolf Kevický 1934 – 1979; Bohdan Konček 1979 – 1983; Daniel Dudáš 1984 – 2018; Anna Debnárová od 2019
Božena Fazekášová
