Ako hovoria pragmatickí ekonómovia, nič nie je zadarmo! Ani vlaky pre našich dôchodcov a študentov, ani obedy pre naše deti v školách. Náklady znáša ten, kto o takomto „bezplatnom“ poskytovaní služieb rozhodol – štát. Štát však nemá na to iné peniaze, iba tie, ktoré vyzbiera na daniach od svojich občanov. Podobne je to aj s bezplatnými Evanjelickými novinami. Ak ich vydáva ECAV, musí ECAV aj znášať náklady na ich tlač a distribúciu. A ECAV – to sme všetci my, jej členovia, ktorí tak vlastne platíme aj za to, čo možno ani nechceme a čo vlastne ani nepotrebujeme.

Nezávislosť Tranoscia a Evanjelického posla od vedenia cirkvi treba strážiť
Keď naši predkovia ešte za Uhorska zakladali Tranoscius, nezaložili ho ako zariadenie evanjelickej cirkvi, pretože by potom celý Tranoscius kompetenčne spadal pod vtedajšie vedenie cirkvi v Budapešti, ale ako účastinnú spoločnosť jej slovenských seniorátov, cirkevných zborov a veriacich. Toto zabezpečenie nezávislosti Tranoscia od aktuálnej „vládnej“ moci v cirkvi bolo znakom vyspelosti a demokratických princípov, ukotvených v správe vnútrocirkevných záležitostí. Aj preto po obnove demokracie v našom štáte po roku 1989 Tranoscius nezostal účelovým zariadením cirkvi, ale prinavrátil sa do rúk akcionárov – či už fyzických osôb alebo cirkevnoorganizačných jednotiek našej cirkvi. Rovnako Evanjelický posol nie je tlačovinou, vydávanou generálnym biskupským úradom, ale týždenníkom evanjelikov a. v. na Slovensku, ako sa to s hrdosťou uvádza v záhlaví tohto periodika. A financovaný nie je zo zdrojov ECAV, ale z predplatného. Financujú ho teda tí, ktorí ho chcú odoberať a čítať. Jeho výroba sa nikdy nefinancovala prostredníctvom generálneho biskupského úradu. Ako predseda predstavenstva a. s. Tranoscius som navrhoval, aby týždenník Posol mal prílohu, v ktorej by bol v rámci mesiaca vydávaný Spravodajca GBÚ, mesačník venovaný evanjelickému školstvu, mesačník o našej diakonii (namiesto doteraz vydávaného časopisu Diakonia) a štvrtý mesačník prílohy Evanjelického posla podľa mojich predstáv mal byť venovaný našej mládeži – SEM. Tento návrh neprešiel, pretože okrem iného predstavenstvo Tranoscia chcelo zostať verné odkazu zakladateľov Posla a v takejto koncepcii Posla videli okrem iného ohrozenie jeho nezávislosti. Evanjelické noviny vydáva ECAV (GBÚ). V porovnaní s Poslom je to ohromný krok späť. Noviny bez plurality názorov patria do minulosti a využívajú ich iba totalitné systémy. Som presvedčený, že ich výrobu a distribúciu bude možné udržať iba za neustálych dotácií zo strany ECAV. A napokon zaniknú, pretože ich nikto čítať nebude a ich vplyv na misiu bude minimálny. Zaniknú tak, ako postupne pre nezáujem čitateľov zanikli všetky stranícke noviny, ktoré tiež na svojich stránkach prezentovali bez možnosti iného názoru iba svoju politickú a stranícku „pravdu“. Je mi smutno na duši, keď vidím, ako súčasné vedenie cirkvi ľahkovážne zaobchádza so značkou, na ktorú by sme mali byť hrdí. Veď Evanjelický posol patrí medzi najdlhšie nepretržite vydávané slovenské periodiká! Evanjelický posol spod Tatier je kultúrnym dedičstvom slovenského národa, ktorý svojím evanjelickým spôsobom mapoval významné spoločenské udalosti a postoj slovenských evanjelikov k nim.

Financie pre Evanjelické noviny
Redakcia EP v jeho čísle 17 pátrala po zdrojoch financovania Evanjelických novín. Keďže som pracoval 12 rokov vo funkcii riaditeľa GBÚ a 4 roky som bol aj predsedom predstavenstva a. s. Tranoscius, ktorý už 119 rokov vydáva Evanjelický posol spod Tatier, mám vážnu pochybnosť o udržateľnosti projektu Evanjelických novín. Neviem, kto za ECAV sa mal vyjadriť, že vraj sú financované z Tlačového fondu. Redaktorka má pravdu, keď poznamenáva, že takýto fond neexistuje. Fond by totiž musel byť zriadený (synodou) a musel by mať schválený štatút, z ktorého by bolo jasné predovšetkým to, čo sa z fondu môže financovať, kto fond spravuje, kto kontroluje hospodárenie fondu a aké sú právomoci správnej rady pri nakladaní s prostriedkami fondu. Takto v ECAV fungujú fondy – ako napríklad Fond misie, Fond vzdelávania, Fond ECAV na podporu EBF, Podporný cirkevný fond, ale aj obidva fondy Generálnej podporovne.
Financie fondov sú v účtovníctve ECAV vedené na účte dlhodobých záväzkov, alebo – ak ide o výnosy z ofier, tak na účte časového rozlíšenia. ECAV však spravuje aj ďalšie obdobné zdroje, ktoré sú tiež účelovo viazané na konkrétny cieľ, na ktorý boli darcom poskytnuté. Tieto účelové prostriedky sú evidované na účte krátkodobých pohľadávok a o ich použití v zmysle účelu, na ktorý boli cirkvi poskytnuté, rozhoduje v zmysle všeobecných cirkevných predpisov predsedníctvo, generálne presbyterstvo alebo synoda. Medzi týmito účelovými prostriedkami nájdeme aj tzv. Tlačové prostriedky, ktoré sa občas nesprávne volali aj ako tzv. Tlačový fond. Pri ostatnej závierke za rok 2017, ktorú som v roku 2018 predkladal synode na schválenie, bola na účte Tlačové prostriedky evidovaná suma 109 821,37 €. Ak sa na financovanie Evanjelických novín použili tieto zdroje, je to vážny precedens, ktorý povedie k rozvratu financií ECAV.

Zdroje fondov ECAV nie sú bezodné
Z Písma svätého vieme, že päť jačmenných chlebov a dve rybičky nasýtilo päťtisíc mužov. Fondy ECAV však, žiaľ, nie sú takéto bezodné koše. Minúť možno iba toľko, koľko sa pred- tým na tento účel podarí nazbierať. Najčastejšie sa zdroje fondov dopĺňajú z výnosov ofier, ktoré každoročne vyhlasuje generálne presbyterstvo. Pravidelne sa na tento účel vyhlasuje napríklad ofera pre Fond na podporu EBF, Fond vzdelávania, Fond misie… Fungovanie niektorých fondov pomohli v deväťdesiatych rokoch rozbehnúť aj dary zahraničných partnerov ECAV. Takýmto dodnes dobre fungujúcim fondom je Pôžičkový fond Gustava Adolfa, ktorý spravuje Generálna podporoveň. Pôžičky z tohto fondu pomohli dobudovať či rekonštruovať mnohé chrámy Božie na Slovensku.
V tejto súvislosti je zaujímavá história spomínaného tzv. Tlačového fondu. Po nežnej revolúcii, keď sa v spoločnosti začali odstraňovať všetky prekážky štátu pri náboženskej výchove našich detí, sa zistilo, že hlavné, čo učiteľom náboženstva chýba, sú učebnice. Kým mnohí iba nariekali, mladý petržalský farár iniciatívne, bez „nariadenia zhora“, vytvoril z prostredia petržalského cirkevného zboru neveľký tím, a zostavil dve učebnice náboženstva pre tých najmenších – Pramienok pre deti 1. a 2. ročníka a Prameň pre deti 3. a 4. ročníka základných škôl. Zostavenie učebníc však bola jedna vec – ich vytlačenie druhá. Na vytlačenie učebníc boli potrebné financie. V štáte sa vtedy ešte iba začínalo diskutovať o tom, ako sa ústavné právo občana na slobodu vierovyznania premietne do konkrétnych zákonov o vzdelávaní a výchove, a ako to bude s financovaním výučby náboženstva. Evanjelickej cirkvi vtedy operatívne pomohli zahraniční partneri a poskytli financie. Napokon sa v rozhovoroch so štátom ustálilo, že učebnice náboženstva, tak ako aj všetky ostatné učebnice, bude financovať štát. Zdroje poskytnuté zahraničím na tlač Pramienka a Prameňa boli so súhlasom darcu vložené do tzv. Tlačového fondu. Je škoda, že nebol súčasne spracovaný štatút tohto fondu a nebola ustanovená ani správna rada, ktorá by nakladala s prostriedkami fondu. Terajšie použitie týchto zdrojov na tlač Evanjelických novín, obsahom ktorých je informovanie evanjelickej verejnosti o názoroch vedenia cirkvi a publikovanie oficiálnych stanovísk orgánov ECAV, však nepovažujem za efektívne. Veď máme na tento účel dobre fungujúce webové stránky ECAV! Sú rýchlejšie a lacnejšie.
Keď sa spomínaný petržalský farár stal v roku 2006 generálnym biskupom, jedným z mnohých jeho (dodnes nedoceneným) misijných počinov bolo vytvorenie organizačných i materiálnych podmienok pre zriadenie a nerušenú prácu autorských kolektívov (teraz už v rámci celého Slovenska), ktoré začali pripravovať nové učebnice náboženstva. Ich práca bola úspešná a možno prvýkrát vo viac ako 400-ročnej histórii našej cirkvi máme dnes k dispozícii kompletnú sadu učebníc evanjelického a. v. náboženstva pre všetky ročníky základných škôl – Chlebíček pre 1. ročník, Chlebík pre 2. ročník, Chlieb z neba pre 3. ročník, Chlieb náš každodenný pre 4. ročník, Život a viera pre 5. ročník, Svedectvo viery pre 6. ročník, Viera v živote kresťana pre 7. ročník, Život v cirkvi pre 8. ročník a Žiť a veriť vo svete pre 9. ročník. Súčasne boli pre každý ročník vydané aj pracovné listy. Pracovný zošitok Cestička za Pánom Ježišom máme aj pre deti materských škôl. K dispozícii máme tiež učebnicu náboženstva V bludisku sveta pre 1. a 2. ročník stredných škôl a učebnicu Otázniky viery pre 1. ročník stredných cirkevných škôl. Pripravené boli nielen učebnice a pracovné listy pre žiakov, ale aj metodické príručky pre učiteľov náboženstva. Keď tento generálny biskup odišiel po 12 rokoch činnej služby do výslužby, nové (samo seba charakterizujúce ako „promisijné“) vedenie cirkvi sa rozhodlo odňať mu čestný titul emeritný biskup a zakázať mu nosiť kríž emeritných biskupov. Vraj pre údajné prehrešenie sa proti záujmom ECAV.

Ako teda s financovaním Evanjelických novín
Ak teda ECAV chce vydávať Evanjelické noviny, najčistejším riešením by bolo zabezpečenie ich financovania z cirkevných prostriedkov – z odvodu časti cirkevného príspevku, ktorý členovia ECAV platia podľa rozhodnutia svojho zborového konventu (z tzv. cirkevnej dane). Odvod na ústredie však predstavuje čiastku iba okolo 22-tisíc eur ročne. A táto čiastka sotva postačí na výplatu vokátora generálneho biskupa, zaplatenie odvodov z vokátora generálneho biskupa a na úhradu nákladov na jeho bývanie vo vile na Vlčkovej ulici. Účelové prostriedky a fondy by bolo možno na tento účel takisto použiť, ale ako už vyplýva z názvu – najprv by sa na takýto účel museli zdroje vyzbierať. To znamená: prijať na synode rozhodnutie o zriadení Tlačového fondu pre tlač Evanjelických novín, pripraviť a príslušnými orgánmi schváliť štatút takého fondu, vyhlásiť na generálnom presbyterstve celocirkevnú oferu alebo zbierku na tento účel, a ak by sa vyzbieral dostatok prostriedkov, výška ktorých by zaručila životaschopnosť projektu vydávania vlastných Evanjelických novín, potom spustiť vydávanie.
Vďaka úsiliu bývalého vedenia máme dnes na účte GBÚ aj ďalšie financie – zdroje z podnikateľských aktivít. Výnos z prenájmu sa však nepresunul z Reformaty na ECAV preto, aby sa tu mohol rozflákať, ale preto, že tento výnos má byť pod kontrolou orgánov ECAV a prioritne použitý na opravu nehnuteľnosti, ktoré sú v katastrofálnom stave. Financovanie ECAV je v súčasnosti z viac ako z 90 % kryté dotáciou zo štátneho rozpočtu. Zo štátu dostáva ECAV slušný balík financií – v roku 2018 to bolo už 3 971 000 €. Tieto financie sú však prioritne určené na platy duchovných, sociálne, zdravotné a iné poistenie duchovných a na prevádzku ústredia. Podľa svojich skúsenosti vyslovujem vážnu pochybnosť o tom, či by náklady na vydávanie a distribúciu Evanjelických novín boli Ministerstvom kultúry SR uznané za oprávnený náklad. Ak tak chce vedenie urobiť, odporúčam dopredu zaslať na spomínané ministerstvo otázku o financovaní.
Otázne však je, či je to vôbec rozumné. Valorizácia objemu štátnej dotácie už dnes nestíha rastu minimálnej mzdy, cirkev musí nanovo financovať tzv. rekreačné poukazy, ohlásený je už aj ďalší rast príspevku na stravné lístky a výška diét pri pracovných cestách. Aby napokon sa kvôli bezplatným Evanjelickým novinám nemuselo siahnuť na kvalitatívny príplatok farárov.

Dušan Vagaský
Autor bol v rokoch 2006 – 2018 riaditeľom generálneho biskupského úradu.

ilustračné foto: pexels.com