Dr. Martin Luther

Kázeň na 19. nedeľu po Svätej Trojici

„I vstúpil na loď, preplavil sa a prišiel do svojho mesta. A hľa, priniesli k Nemu ochrnutého, ktorý ležal na nosidlách. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy. – A hľa, niektorí zo zákonníkov hovorili sami pre seba: Tento sa rúha. Ježiš znal ich zmýšľanie a riekol: Prečo zmýšľate zle v srdciach? Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy? alebo povedať: Vstaň a choď! Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi – hovorí ochrnutému: – Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! I vstal a odišiel domov. Keď to zástupy videli, preľakli sa a zvelebovali Boha, že takúto moc dal ľuďom.“
(Mt 9, 1 – 8)

„Odpúšťajú sa ti hriechy“

V dnešnom evanjeliu máme sústrediť svoju pozornosť na zvláštnu Božiu milosť, ktorú dal Boh ľuďom, že už tu, na zemi, môžeme zvestovať jeden druhému: „Odpúšťajú sa ti hriechy“ vo vďačnosti a v údive voči Bohu, „že takúto moc dal ľuďom“. Lebo je to veľká moc, keď môže jeden kresťan druhému povedať: Brat môj, neboj sa, máš milostivého Boha, ver zasľúbeniu, ktoré ti v mene Kristovom činím a stane sa ti opravdivým tak, ako by ti sám Pán Boh povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“

Táto moc sa začala skrze Ježiša Krista a potom bola daná ľuďom, a zvlášť tým, ktorí majú povolanie i príkaz, aby evanjelium, t. j. trest i odpustenie hriechov, zvestovali v Kristovom mene. A nielen tí, ale aj každý kresťan má tento príkaz, že ti má a môže povedať, ak sa sužuješ pre svoje hriechy: „Čo sa sužuješ? Ja ako kresťan ti hovorím: Sebe samému krivdíš, Boh ti nie je nemilostivý, v Ježišovi Kristovi máš úplne dôverovať v Jeho milosť.“ Týmto slovom sa máš potešiť, akoby ti ho sám Kristus z neba dole povedal, nepochybujúc o tej osobe, od ktorej to počuješ.

Skrze vieru v Slovo dosahujeme odpustenie hriechov

Lebo na tom všetko záleží, aby si prijal srdcom toto zasľúbenie, že ti Boh pre Krista bude milostivý, a mal ho za pravdivé, ako to vidíme na ochrnutom. Toho Pán napomína najprv k viere. „Dúfaj,“ hovorí, nepochybuj, „odpúšťajú sa ti hriechy.“ Hneď, keď porazený uverí tomu slovu, v tej chvíli sú mu skutočne odpustené všetky hriechy.

Tak dosahujeme odpustenie hriechov dodnes, keď služobník Boží alebo iný kresťan ti povie: Boh sa nehnevá na teba, len sa ty nehnevaj s Ním, lebo pre Syna svojho Ježiša Krista ti odpustil všetky tvoje hriechy. Ver mocne tomuto zasľúbeniu a skôr sa daj rozštvrtiť, ako by si o ňom pochyboval. Lebo ak pochybuješ, tak ti nepomôže rozhrešenie, keby ho nad tebou vyslovil aj sám Boh so svojimi anjelmi.

Kto neverí, ten zneuctil Boha

Lebo keď neveríme, Pána Boha považujme za klamára, akoby Jeho slovo nebolo pravdivé, akoby nechcel vykonať a dodržať, čo zasľúbil. Nech nás Pán Boh zachová od takejto nevery a hriechu. Nikto iný, jedine diabol nás tým pokúša, že radi obviňujeme Pána Boha zo lži a neveríme Jeho sľubom.

Kto verí, ten ctí Boha

No keď zo srdca veríme, vtedy ctíme Pána Boha tou najvyššou cťou, ktorá Mu je najmilšia. Lebo Ho považujeme za pravdovravného Pána, ktorý nemôže klamať, hoci aj mnohé veci sa zdajú nemožné. Preto sa Pánovi Ježišovi veľmi páči tento človek. A prívetivo ho osloví: „Syn môj, ty si chorý, diabol ťa šľakom porazil a Boh to dopustil pre tvoje hriechy. Preto máš strach a zronené svedomie, mysliac si, ó, Boh sa hnevá na mňa. Kam sa podejem?“

Je to prirodzené, že kde sa ukáže trest Boží, hneď sa zjaví aj strach. „Ale, syn môj, nepripúšťaj si tieto myšlienky veľmi k srdcu, nezmýšľaj tak: Ó, Boh už nedbá o mňa. Ktovie, či mi bude milostivý, či nie, lebo čo som ja voči Bohu?“ Nezmýšľaj tak, nepozeraj na svoju chorobu, ale počuj slovo, čo ti hovorím: „Odpustené sú tvoje hriechy!“ – „Šľak sem, šľak tam, odpustené sú mi hriechy. V tejto viere mi nebude prekážať ani porážka, ani choroba.“

Slovo a viera musia byť spolu

Tak nech pekne pri sebe stoja Slovo a viera. Lebo jedno bez druhého nemôže byť. Kto verí a nemá Slovo, ten verí tak ako Turci a Židia. Tí síce majú vieru, že Boh je milostivý a milosrdný, ale im chýba zasľúbenie. Lebo Boh bez Krista nebude milostivý.

Viera bez Slova je nič

Lebo kto má Slovo a nemá vieru, tam Slovo tiež nič nepôsobí. Slovo sa má s vierou zosobášiť, a to nerozlučiteľne. Rojko verí, že za štyri týždne bude súdny deň. No táto viera je čistá lož, lebo nie je pri nej Slovo. Turek verí, že mu Mohamed dopomôže k spaseniu, ale to je číra lož, lebo nie je pri tom Slovo. Tak verí aj pápež, že si kresťan musí vydobyť nebo vlastnými skutkami, ale to je falošná viera, lebo má nedostatok v Slove a sľube. Tak síce môžeme mať vieru, ale pretože sa jej nedostáva Slova, nie je to pravá viera.

Kresťania majú Slovo, a predsa nemôžu dobre veriť, lebo dedičný hriech im v tom prekáža

My kresťania nemáme nedostatok v Slove. Lebo z Božej milosti máme Slovo, dobré a pravé. Ale nedostatok je v našej viere, že neveríme Slovu tak pevne, ako by sme mali, keďže tamtí môžu i bez Slova veriť pevne a silne. To pôsobí diabol a dedičný hriech. Ten nás zvádza od Slova a pravdy ku lži. Lebo všetci sme zrodení s prirodzenou krehkosťou, že radi veríme lži. Preto je ťažké ubrániť sa nevere, hoci máme Slovo.

Lebo diabol a naše telo odtiahnu nás vždy preč od Slova. Len pováž, keby som mohol správne a dokonale veriť tomu, čo Kristus hovorí šľakom porazenému a čo je mne aj tebe v krste sľúbené a v rozhrešení aj vo verejnom kázaní zvestované, že totiž nemám očakávať od Boha žiaden hnev ani nemilosť, čo myslíš, či by som sa od radosti nepostavil na hlavu? Všetko by mi bolo sladké, samé zlato, samý večný život.

Viera obveseľuje

Ale pretože sa to nestane, to je znak, že nás starý Adam a diabol vždy odvedú od viery.

Lži radi veríme, slovu Božiemu neradi veríme

Preto sa uč, že musíš mať oboje. Musíme mať Slovo, držať sa ho a, nakoľko je možné, nepochybovať o ňom. Až potom dostaneme všetko, čo Slovo sľubuje a čo k udržaniu tela i duše potrebujeme. Mnohí síce majú pevnú vieru aj bez Slova. Pretože je vrodená necnosť, že lži radi veríme a srdce vždy na nej visí.

Tak veľmi silne verí pápež a jeho húf omši, službe a orodovaniu svätých, kláštorným sľubom, pôstom atď. Ale to je falošná, lživá viera. Sú to všetci neviestky a lotri. Je to ako nepravé manželstvo, v ktorom je smilnica – srdce a zvodca – falošná viera. My, ktorí máme čistú nevestu – lebo slovo Božie je čisté a dobré –, nemôžeme tak silno a neochvejne veriť, ako by sme mali. A tamtí by nemali pevne veriť, lebo nemajú Slovo. Na vine tomu je náš starý Adam a diabol, že sme skrze dedičný hriech odpadli od Slova a pravdy do lži.

Tomu sa učme z dnešného evanjelia, že musíme mať najprv Slovo a potom pevnú vieru. Tak potom dostaneme odpustenie hriechov a spasenie. Kde nie je Slovo, tam povstane taká viera, akú majú rojkovia sviatostní – novokrstenci , Turci, Židia a pápeženci. Je to viera bez Slova, vrodená nám všetkým od pádu Adama, t. j. lživá viera, na ktorej od prírody pevnejšie visíme ako na slove Božom.

Všetky sekty blúdia ohľadom odpustenia hriechov

Teraz, keď náš drahý Kristus Pán káže porazenému, odpúšťajúc mu hriechy, tu povstanú zákonníci a myslia si, že sa Bohu rúha, keď odpúšťa hriechy. Je to vážna záležitosť, nad ktorou je potrebné uvažovať. V tom istom blude sa dnes nachádzajú všetci sektári, lebo nevedia, ako býva hriech odpustený. Nech sa hocikto opýta pápeža a jeho učencov, čo je to rozhrešenie, oni odpovedia, že milosť býva do človeka vliata tajomným spôsobom a kto ju chce dosiahnuť, musí hriechy ľutovať, spovedať sa z nich a zadosť urobiť za ne. Keď sa ich pýtame na rozhrešenie a moc kľúčov, povedia, že je to vonkajší poriadok, ktorý sa zachováva v cirkvi.

Novokrstenci

Tak povedia aj novokrstenci, že čo by pomohol krst k odpusteniu hriechov, veď je to len za priehrštie vody. To musí spôsobiť Duch. Sviatostní rojkovia tvrdia to isté: že vo sviatosti je len chlieb a víno, preto v nej nenájdeme odpustenie hriechov. To nám musí dať Duch, lebo telo je vraj neužitočné. Slovom, ani sektár, ani kňaz, ani mních nechápu, že odpustenie hriechov je moc daná ľuďom, ako je napísané v tomto evanjeliu.

Skrze čo máme odpustené hriechy?

Ak chceš mať v tejto záležitosti jasno, uč sa teda z tohto evanjelia. Potom tak povieš: Viem a vyznávam, že Pán Boh sám hriechy odpúšťa. Ale ako poznám, že sú mi hriechy odpustené a aké prostriedky používa Boh na odpustenie hriechov? O tom Sväté písmo učí mňa i všetkých kresťanov, že túžiac po odpustení hriechov nemáme sa utiahnuť do kúta a čakať, že na naše prosby príde anjel z neba a povie: Odpustené sú ti hriechy. Lebo Boh nesľubuje, že príde dolu ku mne.

Na to je Krst svätý a Jeho sväté slovo, kde sa mi povie: „Krstím ťa v mene Otca, Syna i Ducha Svätého, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený.“ Áno, povieš, že krst je len voda. Pravdaže je, ale tá voda nie je sama, je pri nej slovo Božie. Tak, keď prídem k svojmu farárovi, ktorý má na to zvláštne poverenie, alebo k inému kresťanovi a žiadam útechu a rozhrešenie, tu mi povie ten sluha Boží: Ja na mieste Božom ti zvestujem skrze Krista odpustenie všetkých tvojich hriechov. Tu si môžeš byť istý, že sú ti všetky tvoje hriechy skutočne odpustené. Lebo krst i slovo Božie neklamú.

Odpustenie hriechov hľadajme u ľudí

O tom v pápežstve nekázali a ešte do dneška žiaden pápežský kazateľ tomu nerozumie. Preto ďakujte Bohu za túto milosť a učte sa, že Boh chce odpustiť hriechy. Ale ako? Nie ináč, než ako tu stojí: že „dal takúto moc ľuďom“. Ako to tu Kristus začal a potom prikazuje, aby sa to zachovávalo i naďalej a až do skonania sveta a v Jeho mene sa kázalo pokánie a odpustenie hriechov. Hľadajme teda odpustenie hriechov u ľudí a v Slove a nikde inde. Lebo tam ho aj nájdeme. Tak prikazuje Pán podľa svojho slova.

Matúš 18, 18: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané na nebi.“ A u Jána 20, 23: „Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im.“ Nechce Pán, aby si každý sám budoval rebrík do neba, lebo On ho sám postavil. Keď túžiš po odpustení hriechov, vtedy choď a daj sa pokrstiť, ak nie si pokrstený. Keď si pokrstený, tak pamätaj na zasľúbenia, ktoré sú ti dané od Boha, a nebuď neverný. Takže choď, zmier sa so svojím blížnym a potom žiadaj rozhrešenie.

Verme Božím slovám

A ako počuješ, že sa ti v mene Ježišovom zvestuje odpustenie hriechov, ver tomu a dostaneš ho. Neopovrhujme teda krstom, rozhrešením, kázňou a sviatosťami, ale hľadajme skrze nich odpustenie a dostaneme ho. Lebo na to povolal a ustanovil Boh tvojho farára, tvojho rodiča, tvojho blížneho kresťana – človeka, vložiac mu do úst svoje Slovo, aby si u nich hľadal útechu a odpustenie hriechov.

Boh to prikázal a nariadil, aby sme verili slovám ľudí, ak konajú podľa príkladu Krista Pána. Lebo tie slová nie sú ľudské slová, ale Božie slová. Preto im pevne verme a nepotupujme ich. Keď sluha Boží krstí dieťa podľa príkazu Kristovho, počuješ slová ľudské, ale sú to slová Božie, a nemáš ich ináč počúvať, než akoby ich sám Boh hovoril. Keď sa ti v rozhrešení odpúšťajú tvoje hriechy, ani tu nepochybuj o tom, a ver, akoby tie slová hovoril sám Boh. Lebo tu sám Boh nad tebou vynáša rozhodnutie, že si zbavený hriechov.

Bludári potupujú Slovo a sviatosti

Preto sa tu uč, ako máš odpovedať sektárom, keď kričia a vravia: My to dávno vieme a nepotrebujeme, aby nás učili.

No nevedia, že pri tej vode je slovo Božie. Preto to viac nie je obyčajná voda, ale voda Božia, ktorú nedáva sluha Boží sám od seba, ale ju Boh prikázal dávať nato, aby sme sa zrodili pre kráľovstvo Božie a boli obmytí od hriechov. Tak, ako nám dáva Boh Slovo, je to Jeho slovo, a nie naše, tak nám On dáva aj vieru v to Slovo. Lebo je to oboje Božie dielo: i Slovo, i viera. Preto musí byť Božím dielom aj odpustenie hriechov, hoci ho Boh koná skrze ľudí. Tak hľadajme odpustenie hriechov v Slove, v ústach ľudí a vo sviatostiach, ktoré nám ľudia prisluhujú, a nikde inde. Lebo ho nikde inde nenájdeme.

Odpustenie hriechov nedostaneme skrze skutky

Kto nevidí, že skutky, ktoré koná, sú celkom iná vec, ako Slovo a Božie dielo? Akože prídu nešťastní pápeženci k tomu, že hľadajú odpustenie hriechov vo svojich vlastných skutkoch? Preto keď v deň súdny vyrukujú so svojimi skutkami a zásluhami, tu sa ich Kristus opýta: „A kde je slovo? Veď ja som ustanovil vo svojej cirkvi krst, sviatosti, rozhrešenie a kázanie, aby skrze to dosiahli ľudia odpustenie hriechov a boli uistení o mojej milosti. Prečo ste sa toho nedržali? Tak by vám nič chýbalo. Vaše skutky sú nedostatočné.“

Toto poučenie si dobre zapamätajte, aby ste vedeli, čo je vlastne odpustenie hriechov a ako si môžeme byť istí, kde ho máme hľadať a kde ho nájdeme. Aby sme sa utiekali iba do kresťanskej cirkvi, ktorá má Slovo a sviatosti. Tam to nájdeme a nie v nebi. Tak sa domnievajú farizeji a myslia si, že sa Kristus rúha, keď odpúšťa hriechy, že hriechy nemôže odpustiť nikto okrem Boha. Toho sa varuj a povedz: Boh skryl odpustenie hriechov do Krstu svätého a do Slova, áno, vložil ho do úst každého kresťana, keď ťa potešuje, zvestujúc ti milosť Božiu. Aby si to prijal a veril tomu nie ináč, než ako by ti to sám Kristus zvestoval svojimi ústami tak, ako zvestuje porazenému.

Kto stratí Slovo, ten stratí všetko

Novokrstenci a iní sektári veľmi nebezpečne blúdia, keď Božiemu slovu zvestovanému cez človeka upierajú všetok význam a majú ho len za bučanie kravy. Boh však raz prehovoril skrze oslicu. A je pravda, že keby dnes hovoril skrze kravu alebo iné zviera, máme Jeho slovo prijať a nepohŕdať ním. Prečo by sme mali pohŕdať Jeho slovom zvestovaným cez človeka, ktoré je zvestované podľa Božieho rozkazu?

Hoci počuješ iba ľudský hlas, ak jeho slovo prijímaš s vierou, počuješ v ňom hlas Boží a dostaneš odpustenie hriechov.

Učenie pápežovo

Toto som preto pripomenul, aby ste sa postavili proti sektám a im odporovali. Lebo v pápežstve málo viac vedia o tomto učení, ako nič. Lebo v pápežstve majú za to, že krst už dávno bol, a keď chceme mať hriechy odpustené, tak sa musíme spovedať, hriechy ľutovať a za ne zadosť učiniť dobrými skutkami. A to pomenovali pokáním. To je veľmi pekná teológia, ktorej sa diabol smeje, lebo mu nerobí škodu.

Pravda je, že mám svoje hriechy oľutovať, ale skrze to nedosiahnem odpustenie hriechov. Skrze čo teda? Jedine skrze to, že pozerám na Slovo a na zasľúbenie a verím mu.

Hľadím na ústa kňazove a nie na moje ľutovanie a pokánie.

Oni to zas obrátili. Nedbajú na slovo, ktoré hovorí Boží služobník alebo kresťan z rozkazu nášho Pána Krista, ale hľadia len na svoje ľutovanie a pokánie. Ale tým stratia Krista a všetko, čo je z Neho. A nepomohli ani neporadili ani jednému svedomiu, lebo stratili Slovo, ktoré pomáha a usmerňujú ľudí na ich vlastnú ľútosť a pobožnosť.

No vy sa tak učte hovoriť o odpustení hriechov a iných poučovať, že Boh k nám hovorí v krste, v rozhrešení, na kazateľni a vo sviatosti skrze služobníkov cirkvi a skrze všetkých ostatných kresťanov. Tým verme! Tak nájdeme odpustenie hriechov, ktoré v pápežstve celkom zaniklo.

Lebo vo všetkých pápežských bulách nie je o tom ani slabika. Tie spomínajú len ľútosť a na nej zakladajú odpustenie hriechov. Toľko k tým slovám, že „Boh dal takúto moc ľuďom“. Teraz sa trochu pozrime aj na udalosť.

Kto je duchovne šľakom porazený

Tento šľakom porazený je obrazom všetkých hriešnikov. Lebo taký je priebeh tejto choroby, že nemôžeme viacej používať údy, a keď chceme nohu alebo ruku k sebe pritiahnuť, nemôžeme a ona sa tým viac vystrie. Preto Aristoteles v Etike takéhoto človeka pripodobňuje nevzdelanej, bezočivej mládeži, ktorú nemožno skrotiť. Pravý výklad tejto choroby je ten, že ona predstavuje ľudí, ktorí sa chcú ospravedlniť svojimi skutkami. Čím viacej sa chcú Bohu priblížiť svojim skutkami, tým viacej sa od Neho vzďaľujú.

A keď sa domnievajú, že to najlepšie urobili, spáchali to najhoršie, lebo sú bez viery. Kto chce, aby sa dostal z takejto núdze, nech uteká k predivnému pomocníkovi − Kristovi, ktorý tak pomáha, že povie: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Lebo kde je odpustenie hriechov, tam ustupuje hnev a trest Boží, tam sa prestávajú naše skutky nepáčiť Bohu. Tam, kde už nie hriech, tam budú nasledovať dobré skutky.

Na to chcel Pán poukázať na príbehu porazeného. Ležal na posteli ako zaklatá sviňa a vystieral od seba všetky štyri údy.

No keď mu Kristus káže vstať, vstane hneď zdravý a nesie si lôžko domov. Odtiaľ máme poznať, že Kristus má moc na zemi odpúšťať hriechy.

Hriechy musia byť odpustené na zemi, a nie v očistci

Výslovne hovorí „na zemi“, aby sme netrúbili do neba. Neočakávali odpustenie hriechov podľa pápežovho učenia za naše dobré skutky alebo zásluhy iných ľudí, lebo tu čítame, že odpustenie hriechov je moc, ktorú Boh dal ľuďom „na zemi“, a zvlášť v Krste svätom, svätej večeri, rozhrešení a kázaní Božieho slova. Lebo taká je Božia vôľa: že čo bude zviazané na zemi, bude zviazané na nebi, a čo bude rozviazané na zemi, to bude rozviazané na nebi.

Skrze túto moc, že ako ľudia si navzájom zvestujeme odpustenie hriechov, neoberáme Pána Boha o česť ani, ako hovoria nerozumní ľudia, nestaneme sa bohmi. Lebo zverený je nám úrad, ktorý nesiaha ďalej ako tvoja viera. Ak máš vieru, máš odpustené hriechy, ak nemáš vieru, nemáš odpustené hriechy. Tak nás Pán Boh poveril týmto úradom, aby sme sa ako kresťania navzájom potešovali aj napomínali, veriac Slovu, ktoré zvestuje odpustenie hriechov v mene Ježiša Krista.

To je pravá cesta k Bohu a odpusteniu hriechov. Blahoslavený, kto takto zomiera. Kto zase umiera a svoju nádej skladá v modlitbách svätých, v zásluhách vlastných aj iných ľudí, ten zomrie neblahoslavene a zle. Lebo nemá sprievodcov, ktorých mu Pán Boh ustanovil, totiž pravé Slovo a pravé rozhrešenie. Hoci má krst, predsa z neho nečerpá útechu. Takú biedu spôsobil diabol skrze pápeža a začína teraz novú skrze sekty. Lebo on nemôže strpieť Slovo, ono mu kole oči. Preto ho pápež celkom odstránil a na jeho miesto postavil mníšske rady, procesie, odpustkové slávnosti a iné veci, ktoré satanovi neškodia. Sektári takisto odmietajú Božie slovo a nevážia si ani krst ani Večeru Pánovu.

Odpustenie hriechov je tam, kde je slovo Božie

Vystríhajme sa toho všetkého a vedzme, že len tam je odpustenie hriechov, kde je slovo Božie. Ono je v Krste svätom, vo Večeri Pánovej, v rozhrešení a kázaní, nech proti tomu hovorí kto chce, čo chce. Tam zase, kde je Slovo, nech je aj viera. Ona je tou uzdravenou rukou, ktorou predtým porazený nemohol pohnúť. Ňou môže siahnuť po odpustení hriechov, ktoré je v Slove. Pápež neodkazuje ani k Slovu, ani sviatostiam a sektári nevedia viac, iba potupne rozprávať o Slove a sviatostiach. U nich neplatí nič iné len duch a duch.

No my vieme, že Duch Svätý bez Slova a sviatostí nekoná svoje dielo. Preto Slovom a sviatosťami nepohŕdame, ale ich považujeme za naše najväčšie a najvzácnejšie poklady. A Boh nech nám zo svojej milosti pomôže, aby sme túto čistú náuku zachovali, v nej až do konca vytrvali a boli spasení. Amen.

Pripravil:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: