Dnes nikto nechce poznať pravdu
Synoda odhalila pravých rozbíjačov jednoty.
V jednom z českých filmov odzneli aj tieto vety: „Dnes nikto nechce poznať pravdu. Pravda je to, čo napíšeme my.“
Podľa tohto sa riadi pravdepodobne aj farár Slavomír Sabol, keď na tohtoročnej synode brojil proti návrhu stiahnutia uznesení ohľadom združenia ASloZ. Tento veľký pomstiteľ sa ozýva vždy, keď ide o iných. Bez dôkazov odsúdiť, len preto, že on to chce. Je to jeho štýl.
Podľa tohto sa pravdepodobne riadi aj farár Slavomír Sabol, keď na tohtoročnej synode brojil proti návrhu stiahnutia uznesení ohľadom združenia ASloZ. Tento veľký pomstiteľ sa ozýva vždy, keď ide o iných. Bez dôkazov odsúdiť, len preto, že on to chce. Je to jeho štýl.
Raz vyjadril: „… my už niečo nájdeme.“ Kto sú to tí „my“? Tí, čo nerešpektujú Pána Boha? Tí, ktorí nehľadajú pravdu? Tí, ktorí pravidlá nastavujú podľa svojvôle seba samých? Tí, ktorí zákony cirkvi dodržujú len vtedy, ak sa im chce, ale svoje zákony presadzujú ako najsvätejšiu povinnosť pre evanjelikov?
Kto robí rozbroje v cirkvi a planými rečami kazí morálku evanjelikov? Je to práve aj S. Sabol. Jeho spravodlivosť má nielen prelepené oči, ale ich ani nemá. Koná tak, ako sa mu to hodí. Skôr ako by priznal chyby vo svojom konaní, bude sám seba presviedčať o svojej pravde, a aby nevyšiel na posmech s klamstvom na verejnosti, tak o tom presviedča aj iných, aby sa jeho klamstvo a zloba javili ako pravda či spravodlivosť a blaho cirkvi. Rozumej: blaho nášho krúžku (teda vyvolených, ktorí môžu porušovať, čo sa len dá).
Zdá sa, že S. Sabol aj zomrie zo zášťou voči čestným a verným evanjelikom. To, čo sa javilo ako reči, sa zápisnicou zo synody len potvrdilo, ale neprekvapilo. Veď tak leopard si nemôže zmeniť kožu ani zebra svoje pruhy, ani S. Sabol nemôže bez Božej pomoci zmeniť svoj charakter.
Zápisnica odhaľuje evanjelickej verejnosti chúťky biskupa P. Mihoča a S. Sabola trestať bez príčiny. Lebo sa im zdá, že obhajovať záujmy cirkvi k čestnému konaniu a žitiu sú cez čiaru. Príčinou k trestu voči ASloZ sa javí aj Sabolova neláska k pravde. Vieroučné pochybenia sa v cirkvi prehliadajú. Rozkrádanie cirkevného majetku im neprekáža. Tam netrestajú, tam nepodávajú uznesenia a návrhy na synodu. Oháňajú sa falošnou propagáciou jednoty, ktorá však s jednotou v Kristovi nemá nič spoločné. S veľkou pravdepodobnosťou ich hnevá nejednota v krytí podvodov. Hnevá ich, ak sa niekto bráni ich násilnícky presadzovaným názorom.
Používanie spôsobov zo stredoveku voči evanjelikom je zarážajúce. Tu totiž nejde o vieru v Krista, čistotu cirkvi a jednotu, ale o svojvôľu týchto osôb rozhodovať či skôr, lepšie povedané, drasticky panovať nad životom človeka. Svojvôľa, nechutné obhajovanie niektorých osôb v cirkvi a na druhej strane úmyselné a zákerné poškodzovanie iných je charakteristickým znakom ich života. Hovorenie o viere, ale v skutočnom živote obľúbenosť podvodníkov je smerovaním ich života. Kto požaduje v cirkvi poriadok, ten sa pre nich stáva nepriateľom. Kto chce žiť v láske a chce zachovať evanjelictvo, a nie sektárstvo, je pre nich nepriateľ.
Falošná viera v Krista neprekáža. V kostole zbožnosť a mimo kostola svetácke správanie neprekáža. Prekrúcať slová iných, klamať a štvať je chlebom S. Sabola. Je zrejme, že o cirkev tu nejde. Ak by išlo o blaho evanjelickej cirkvi, tak by tomu zodpovedal aj iný prístup k evanjelikom a evanjelickým cirkevným zborom. Skrývať sa za funkcie a úmyselne škodiť iným je trestuhodné. Považovať to za právo je zvrhlé v kontexte evanjelickej vierouky.
Znevažovať pravdu len preto, že ju nevyslovili ich kamaráti, je drzou opovážlivosťou voči Božiemu majestátu. Znevažovanie života a služby iných výmyslami je dielom zlého pána. Siahať na práva kresťana, cirkevných zborov, zborového predsedníctva či konventu hovorí o hlbokej neúcte k ľudskému životu a evanjelickým zborom. Vraj za to, že niektoré cirkevné zbory neplatia do výpalníckeho fondu, môžu farári. Keď nechcú platiť, je potrebné znevážiť ich farára dehonestovaním a vyzdvihnutím z funkcie! Kde až siaha šialenosť a neúcta voči iným, sa na synode ukazuje rok čo rok. Osobujú si právo zasahovať do života nielen duchovných, ale i cirkevných zborov a to takým spôsobom, že sa k nim správajú ako k menejcenným. Oberajú ich o právo voliť, o právo byť volený, nehovoriac o ich agende rozoštvávania v cirkvi.
A tieto osoby chcú disciplinárne trestať ASloZ a jej členov za rozbíjanie jednoty cirkvi?!
Namiesto Krista niekto chce prevziať moc v evanjelických cirkevných zboroch, trestať bezdôvodne duchovných, vyhrážať sa neordinovaným?! Rušenie uznesení konventov – práve toto je dôvodom rozkolov v cirkvi a rozbíjaním jednoty evanjelickího Božieho ľudu.
Vnímanie služby evanjelia cez peniaze, nanútené fondy a podobne je mimo kresťanského poslania cirkvi. Namiesto biblických slov – kto si ako umienil v srdci – sa ide cestou výpalníckou, násilníckou, keď sa siaha na majetok cirkevných zborov.
Čo nevedia urobiť slušne, použijú osvedčenú metódu vydierania a zastrašovania svojimi (nie cirkevnými zborovými) uzneseniami.
A aj v tých sú pokrytcami, nakoľko ich prijímajú len preto, aby sa všetci duchovní stali poslušnými nie Kristovi, ale im, a zdierali cirkevné zbory. Nič nie je konané po bratsky. Všetko sa koná cez vyhrážky a manipuláciu. Sami sa usvedčujú títo farári, keď bez hanby hovoria, že oni potom s každým budú konať inak.
Prijímanie nespravodlivých zákonov nikoho a ani cirkev neurobí lepšou ani spravodlivejšou, ale práve naopak, bude na nič súca,teda neschopná plniť Kristov príkaz. Namiesto Krista seba vidia na najvyššom stolci a domnievajú sa, že majú právo ničiť. Odvolávajú sa sústavne na spôsoby štátu, akoby zabudli na kresťanskú povinnosť lásky. Zle si to vysvetlili s biskupom Mihočom a Sabolom, že to znamená „a mňa budete poslúchať, ja som tu pán“. Preto sa stále hnali do funkcií?
A oni chcú niekoho trestať? Seba by mali disciplinárne postihovať, a to najskôr pre nelásku ku Kristovi a k spoločenstvu, ktoré ničia hlúposťami. Za bezbrehú vieroučnú ľahostajnosť a ničenie štruktúr cirkevných zborov. A to najhoršie, za ničenie života ľuďom vykúpených Kristom. Ako sa expresívne vyjadril jeden z ich kolegov: vedia poriadne dodžubať človeku život.
Pravda je oslobodzujúca, ale pri ľuďoch zlomyseľných a zákerných, ktorí ju považujú za rozbíjanie jednoty v cirkvi, sa jej ťažko žije. Kde však niet pravdy, tam niet ani Boha. Teda nie to, čo Sabol a spol. napíšu, schvália (veď doposiaľ z toho vzišlo len vždy zlo) je sväté a pravdivé, ale to, čo je Božie a buduje, je pravdivé a pomáha evanjelickej cirkvi rásť a byť aj jasným svetlom pre svet. Myslíte si, že tieto maniere ničenia cirkvi, cirkevných zborov a duchovných i laikov len preto, lebo oni chcú peniaze, je v prospech ECAV?
Život cirkvi vykúpený odpustkami? Poslušnosť viazaná na „úplatky“ zaslané na ústredie cirkvi? To nie je jednota cirkvi, to je popretie Krista. Výsmech, úmyselné poškodzovanie a oháňanie sa svetskými poriadkami je neskutočne cynické, pretože svet nemá Ducha Kristovho, no napriek tomu koná veľakrát čestnejšie ako predstavitelia cirkvi. A tam, kde by sa čakalo iné správanie ako vo svete aj v otázkach správania sa k ľuďom, majetku, prijímaniu zákonov, tam cirkev v dnešnej dobe, aj keď si to nechce priznať, zlyháva – a svet to vidí. Zakrývať si oči a domnievať sa, že všetko je v poriadku, a preto nás svet vníma kladne, je klam. Stretávanie sa s vysoko postavenými ľuďmi v rámci spoločenskej etiky je pozlátko, kde sa nehovorí o tom, čo sa skutočne vidí.
Ak sa S. Sabol domnieva, že on môže spolu s terajším biskupom Mihočom a ich kamarátmi ničiť život evanjelikom, potom by si mali znova naštudovať, čo to znamená jednota v Kristovi.
Áno, niektorí idú tak ďaleko, keď hovoria, že ak sa všetky cirkvi nespojíme pod jeden prápor, potom nemôžeme konať zvestovanie Kristovho evanjelia. Skutočne nemôžeme? Kristus je zjednocujúcim prvkom veriacich, nie jedna inštitúcia. „Choď a zvestuj,“ povedal Pán Ježiš aj človeku, ktorý nebol v žiadnej skupinke. Kto je jednotný s Kristom, nekoná zlo.
Pretože ľudská jednota spoločenstva, teda mysliac tým súhlas všetkých aj s protikresťanským konaním, je falošnou jednotou v hriechu, kde sa už nespolieha na Krista, ale na množstvo nejakých osôb, a to vytvára falošný pocit správnosti.
Kristus nechce a ani nepotrebuje zástupy pokrytcov, nekajúcnikov ani trestné komando voči bratom a sestrám, nepotrebuje ani falošné obvinenia v cirkvi, ani farárov a biskupov, ktorí vodu kážu a víno pijú. Ktorým je prednejšia túžba trestať, lebo sa domnievajú, že tým si upevnia moc v cirkvi. Ktorí klamú aj vlastné rodiny falošnými interpretáciami o živote iných. Ktorí na iných nakladajú bremená, ale sami nechcú pohnúť ani prstom k zveľaďovaniu cirkvi.
A tak sa zdá, že mamona prevládla v cirkvi. Preto jedni bohatnú a iní bojujú o existenciu.
Niekde sa stala chyba, a tá nie je v združení ASloZ, tú je potrebné hľadať inde. Potrebné je pomenovať ju a napraviť, ak Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku má byť niečím užitočná pre tento svet. A nie je potrebné hrať divadlo ani na synode, ako ideme niekoho potrestať a potom bude pokoj a jednota. Tomu môže uveriť jedine nemysliaci jedinec.
Tomu verili farizeji a Židia, keď dali ukrižovať Krista, tomu verili na koncile v Kostnici, keď dali upáliť Husa či Hieronyma Pražského. Keď nespravodliví odstraňujú spravodlivých, nikdy nebude jednota v cirkvi. Pretože ľudia jednotní v Kristovi nejdú proti Kristovi a proti cirkvi. Kto bojuje proti Kristovi, rád sa pasuje za sudcu čestných, ktorých ohováraním urobil v očiach napríklad evanjelikov nečestnými.
Na záver len výzva, aby sa ECAV pod falošnou jednotou v skutočnosti neničila. Je potrebné si zvoliť čestných a charakterovo slušných ľudí, ktorí sú srdcom evanjelikmi a oddaní Kristovmu učeniu.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
